Stadtrucker Ivan

Ivan Stadtrucker
9. január 1935, Krupina
člen: SC PEN

Profesor Ing. Ivan Stadtrucker, CSc. sa narodil 22. januára 1935 v Krupine. Po maturite na zvolenskom gymnáziu študoval odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na Českom učení technickom.. Po ukončení štúdia (1958) ako inžinier elektrotechniky začal pracovať
v Slovenskej televízii, kde vybudoval a viedol prvé štúdio elektonickej hudby v Československu. Keď prešiel do programových zložiek, pracoval ako redaktor filmového vysielania a (1974-1989), potom pôsobil v Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania vo funkciu dramaturga a zároveň prednášal na VŠMU estetiku filmu, najprv ako odborný asistent, neskôr ako docent. V roku 1990 ho vymenovali za univerzitného profesora. V roku 1994 sa stal ústredným riaditeľom Slovenskej televízie. Z tejto funkcie ho koncom toho istého roka odvolali. Založil a bol prvým dekanom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr aj dekanom Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Ivan Stadtrucker je známy predovšetkým ako scenárista a dramaturg bratislavských pondelkových
inscenácií, do vysielania pripravil zhruba päťdesiat titulov. Je autorom scenárov hraných filmov Každý týždeň sedem dní (1964) a Pasodoble pre troch (1986), ako aj rozhlasovej hry Spoveď Andyho Warhola (2001). Knižne vydal romány Chuť jabĺk (1983), Kto zhasol svätojánsku
mušku (1998) a Šablica (2012), ďalej zbierku poviedok Belasý jantár (1980), zbierku noviel Lásky nemilovaných (2009) a cestopis Amerika na vlastnej koži (1992).

Je autorom mnohých scénárov, realizovaných a vysielaných slovensku televíziou ako pondelkové bratislavské inscenácie. Napríklad: Za frontom,  cena za najlepší scenár na The International TV Festival, Plovdiv. (1974) Únava materiálu (1974),  Posledné interview s Dr, Schweitzerom, (1975),  Exupéry – letec nad planetou (1976), Poslední parlamentári (1977) A ako Alžbeta (1978)

Snehuľkovia, scenár pre tv. seriál (1978), Epidémia (1981), Jablčná Siska(1981), Tam je hviezda Sirius (1983), Oddychový čas pre sudcu (1984), Pod cudzím nebom), 1984, Mefisto a Faust v Paríži,  (1984) Epizóda (1985), Jastrabík (1985)  a iné.

Napísal aj veľký počet odborných prác  zo sféry teórie filmu a teórie masmédií. Jeho Krása tmy je prvou estetikou filmu, napísanou slovenským autorom. Z radu kníh s televíznou či masmediálnou  tématikou  (Čas projektívnej kultúry, Dramaturgia hraného filmu), najvýznamnejšou je monografia Teória masmediálnej (dis)komunikácie (2007). V súčasnosti vychádzajú jeho Dejiny
slovenskej televízie (2015