Čomaj Ján

Ján Čomaj

*17. 4. 1935,  Radzovce

člen: čestný člen SC PEN

1953 gymnázium Lučenec 1953 gymnázium Zvolen 1954 – 1960 Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava

V Kokave nad Rimavicou vychodil prvé dve triedy ľudovej školy. Tretiu a štvrtú triedu vychodil vo Zvolene, kde sa opätovne presťahovala celá rodina.

Po skončení vojny a prinavrátení okupovaných území rodina odišla do Lučenca. Tu začal v roku 1945 chodiť do Gymnázia B. S. Timravy. Po roku však jeho otca znova preložili do Zvolena, preto pokračoval v štúdiu na Gymnáziu vo Zvolene, kde v roku 1953 aj zmaturoval. V rokoch 1953 – 1960 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najskôr literárnu vedu a slovenčinu, neskôr novinárstvo.

Už počas vysokoškolského štúdia začal pracovať v denníku Smena, kde sa postupne zaradil medzi popredných slovenských reportérov. Roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedeľu a v rokoch 1966 – 1967 a 1969 bol jej vedúcim redaktorom. Na sklonku roka 1969 ho pre jeho postoje v roku 1968 k okupácii vyhodili zo zamestnania. Na krátky čas sa zamestnal ako riaditeľ vydavateľsko-dokumentačného strediska A-Press pri Zväze slovenských architektov. Po necelom roku však musel opustiť aj toto pracovisko. V rokoch 1971 – 1972 bol montážnym robotníkom aranžérskej dielne Slovšportu a v rokoch 1973 – 1990 fotolaborantom, náborárom a dispečerom vo výrobnom družstve Služba v Bratislave. V rokoch 1990 – 1991 bol riaditeľom Tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky a v roku 1992 riaditeľom a. s. Národná obroda. Žije v Bratislave.

Priebeh zamestnaní:

* 1954 – 1969 denník Smena (elév, redaktor, voľný reportér, vedúci redaktor Smeny na nedeľu) * 1970 – 1971 Vydavateľstvo Zväzu slovenských architektov (riaditeľ) * 1971 – 1990 robotník, laborant, dispečer vo Výrobnom družstve invalidov Služba Bratislava * 1990 – 1991 Tlačový odbor Úradu vlády SR (riaditeľ) * 1991 – 1992 Národná obroda, a.s. (riaditeľ) * 1993 – 1998 Fakulta masmediálnej komunikácie, UCM, Trnava (externý lektor) * 1999 – 2000 Akadémia umení, Banksá Bystrica (externý prednášateľ) * od roku 1999 slobodné povolanie Ocenenia:

1964 Cena Zväzu československých architektov 1964, 1966, 1967, 1968 Cena mladých novinárov 1964, 1965, 1967 ocenenia v Celoštátnej novinárskej súťaži 1966, 1967 víťazstvo v ankete Dvanásť najobľúbenejších 1967 Cena Československého rozhlasu 1968 Štátne vyznamenanie k 50. výročiu ČSR 1968 Cena vydavateľstva Smena 1990, 1995 Výročná cena Literárneho fondu 1997 Cena Ľudovíta Štúra 1998 Plaketa Sv. Cyrila a Metoda 1999 Prémia Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov 2003 Hlavná cena PEN clubu za tvorbu r. 2000 Tvorba Literárne začiatky Jána Čomaja sú spojené s denníkom Smena a neskôr s týždenníkom Smena na nedeľu. Na pôde týchto mládežníckych časopisov sa zaradil do silnej skupiny slovenských reportérov, ktorých reportérska činnosť presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry. Zároveň spolupracoval s populárnymi mládežníckymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televízie (Mladými očami). Knižne debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) o životnom štýle populárnych spevákov. Tragické okamihy a osudy ľudí rôznych povolaní a z rôznych sociálnych prostredí opísal v druhej reportážnej knihe Smrť sedí vpredu (1965). O ľuďoch, ktorí sa často náhodne alebo zhlukom nešťastných okolností, ale aj vlastným ľahkovážnym prístupom k životu dostali do rozporu so zákonom, rozpráva ďalšia kniha reportáží Počmáraný život (1967, 1968). Spoločne s Jurajom Verešom napísal dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách – August 68 (1990). V knihe reportáží Veľký biliardový stôl (1993) vyrozprával tragické osudy mnohých bývalých dôstojníkov Slovenskej armády a veliteľov SNP, ktorí sa neskôr dostali zásluhou politických intríg do nemilosti novej moci a boli politicky prenasledovaní, väznení a týraní. Mnohí z nich v dôsledku toho predčasne umreli, a to aj priamo vo väzniciach. V knihe cestopisných reportáží Túlačky (1995) opísal svoje zážitky z ciest po Kanade, Grécku, Francúzsku, Sardínii a Izraeli. Dojmy z ciest zároveň komentoval nadčasovými úvahami. V najnovšej knihe biografických esejí Kruté osudy (1997) vyrozprával životné príbehy slovenských osobností z oblasti politiky, umenia a športu, ktorých život bol predčasne a násilne pretrhnutý tragickými okolnosťami. Sú to príbehy o politikovi Alexandrovi Dubčekovi, novinárovi Gavrilovi Gryzlovovi, hercoch Jánovi Jamnickom a Ivanovi Mistríkovi, horolezcovi Jozefovi Psotkovi a iných. Je spoluautorom memoárových kníhPredčasné pamäti (Milan Bako, 1997), Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová, 1998) a Spomínanie bez konca (William Schiffer, 1998).

Diela:

1963Kniha reportáží Hviezdy spievajú 1965Smrť sedí vpredu 1967, 1968Počmáraný život 1990Čo nebolo v novinách – August 68 1993Veľký biliardový stôl 1995Túlačky 1997Kruté osudy 1997Predčasné pamäti (Milan Bako) 1998Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová) 1998Spomínanie bez konca (William Schiffer) 2006Tisíc a jedna žena Tibora Bártfaya 2006Fenomén Zamarovský/Perfekt/