Kto prišiel dňa 29. apríla o 17:00 h do renesančného mlyna v Modre, sa mohol stretnúť nielen so sochárskym majstrom Viliamom Lovíškom a jeho dielom, ale aj s poéziou, ktorú ku „kameňu“ veľmi citlivo a s vkusom vybral člen slovenského centra PEN, Erik Ondrejička.
Mlyn bol plný.
Táto veta by iste pred stovkami rokov potešila srdce mlynárky. Tentokrát však znamená to, že o výstavu bol mimoriadný záujem. Okrem vystavených kamenných artefaktov a básní, visiacich v rámoch na stene, zaujala aj hudba, ktorú kompozične pripravila dcéra majstra Lovíšku, Laura. Zdá sa, že mladšia generácia v prípade tejto umeleckej rodiny dokonale pochopila odkaz predkov. Kurátorsky sa totiž výstavy ujala druhá dcéra majstra Lovíšku, Lea. Tá prichystala pre hostí skutočné prekvapenie – a to básne, ukryté v QR kódoch. Každá z nich bola zachytená na malom pliešku a prichytená na kameni. Po skončení výstavy čaká na kamene s QR kódmi nezvyčajný osud. Poputujú nazad do prírody, kde sa stanú súčasťou náučného chodníka. Každý, kto bude mať pri sebe mobil so stiahnutou aplikáciou QR, si tak môže báseň prečítať. Výstava zanechala v ľuďoch silné dojmy. A ako to už býva, hneď po skončení vernisáže sa ocitla na FB, kde sa okolo nej rozprúdila debata. V komentároch sa objavili aj takéto názory:
„Z včerajšej vernisáže: najviac ma zaujala báseň Rudolfa Dobiaša, ktorý sa dostal do Jáchymovských baní pre karikatúru Stalina… Tragický osud pre kreatívneho človeka, čo potrebuje pre svoj dar tvorivosti slobodu. Ale je v tom skryté tajomstvo. Nepriazeň mocných poukazuje na to, kto je schopný vlastného názoru, vlastného postoja, kto mal odvahu vyjadriť ho aj za cenu kultúrnej a spoločenskej izolácie.“
„Krásne a ušľachtilé. Novátorské. A celkom iné. Poézia majstrov. Jedno z najkrajších podujatí posledných rokov, aké som zažila.“
Zuzana Kuglerová,
foto: autorka