Knižnica
Hana Košková: Kde pršia dáždniky
Žena našívajúca záplaty
Žena našívajúca záplaty je treťou zbierkou poviedok Marty Hlušíkovej, ktoré sú často poznačené absurditou situácie, do ktorej sa človek chtiac či nechtiac dostane. Jeho reakcia a konanie nikdy nie sú odtrhnuté od minulosti, vnútorným koreňovým systémom súzvučia s tým, čo bolo a čo často človeka formuje aj proti jeho vôli. Ako píše Etela Farkašová, autorka chce spochybniť pevné hranice medzi veľkými a malými, dokonca banálnymi okamihmi či situáciami ľudského života. Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o., 2021 viaz., 150 str. ISBN 978-80-8202-159-5 Vydanie podporilo Slovenské centrum PEN
Marta Hlušíková: Modré srdce s kečupovým fľakom.
Príbeh deväťročnej Laury, pre niekoho obyčajný, pre niekoho neobyčajný. Lebo mať najväčšiu nohu v triede, malého geniálneho brata, susedku Sibylu, ktorá tvrdí, že Fínsko neexistuje, a pritom vzdorovať nepriateľstvu, to je veľa aj na dospeláka. Ako si s tým všetkým má poradiť Laura, ktorá aj srdce dostane pokvapkané od kečupu? Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o. v roku 2021, má 112 strán, ilustrovala Alexandra Just.
Petr Žantovský: Svět včerejška, dneška a…
Petr Žantovský,novinář, spisovatel a VŠ pedagog, do této knihy uspořádal a kritickým komentářem doplnil několik desítek dokumentů, které svého času pomáhaly tvořit dějiny. Šlo o dobu německého nacismu, holocaustu, války. Na tehdejších projevech, záznamech z konferencí, ukázkách z veřejných i soukromých vystoupení pachatelů nacistického zvěrstva (Hitler, Heydrich, Frank, Moravec atd.) ukazuje zrůdnost režimu, který zdánlivě odešel na smetiště historie před tři čtvrtě stoletím. Dnes se však v mnoha směrech ocitáme v podobné pasti. Jak se s ní zítra vypořádáme?
Petr Žantovský: Never more
V pořadí už pátá sbírka člena SC Pen Petra Žantovského (*1962) nese "poeovský" název Never more (nakladatelství KMEN 2020), a to proto, že jejím ústředním tématem je odcházení - lidí, hodnot, smyslu věcí a života. V tomto smyslu vnitřně navazuje na sbírku Zakázané květiny, za kterou autor dostal výroční prémii SC Pen za rok 2016. Literární vědec Jan Šulc v doslovu ke knize píše: "Při četbě veršů Petra Žantovského v jeho nové sbírce Never more může čtenář hned napoprvé vnímat čtyři základní rysy jeho poezie. Prvním je rytmičnost a pročištěná zpěvnost veršů, svědčící o důvěrném vztahu k poezii zpívané, jež byla v mládí určující zkušeností pro autorovu (i mou) čtenářskou generaci. Druhým nepřehlédnutelným rysem je celková nálada, kterou v nás verše vyvolávají. Nálada údivu a sevření srdce nad míjením času, atmosféra nostalgie, místy smutku a stesku – ze smrti blízkých, ze životních ran, z bolesti. Třetí rys - Žantovský je – stejně jako četní básníci generací předchozích i současných – spjat s literaturou a širší kulturní tradicí, již si osvojuje, a ona mu pak pomáhá vyrovnávat se se současným světem, často zraňujícím a bolestným. Čtvrtým rysem Žantovského poezie je zájem o veřejný, společenský rozměr lidského života, viděný v historické perspektivě."
Milan Richter: Nádhera a bolesť
"Antológia básnických prekladov Milana Richtera. Kniha prináša 182 básní od 22 svetových básnikov (J.W. Goethe, E. Dickinsonová, H. Martinson, A. Lundkvist, L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, P. Celan, D. Levertovová, E. Jandl, K. Espmark, P. Tafdrupová a i.), ako aj doslovy, eseje, portréty autorov, 6 básní M. Richtera venovaných básnikom zastúpených v antológii a veľa fotografií. Knihu vydalo Slovenské centrum PEN."
Anton Hykisch: Písať znamená ostať
"Vznik tejto knihy podnietili moji spisovateľskí kolegovia a priaznivci, keď pri životnom jubileu v roku 2017 na sympóziu bilancovali, čo všetko mám za sebou. Prvú knihu som napísal ako dvadsaťpäťročný. Teraz, blízko k deväťdesiatke, mám na konte vyše tridsať vydaných kníh a stovky článkov, tisícky strán. Moja generácia je generáciou minulého dvadsiateho storočia. Tvorili sme v neľahkých podmienkach represívneho režimu, ktorý ovládol východnú polovicu Európy. Túžba sebavyjadrenia a snaha podať zrkadlo sebe, súčasníkom, ale aj našim nasledovníkom, je začiatkom tvorivosti, písania epickej literatúry. Napriek ťažkostiam vznikali nové knihy, romány, poviedky, rozhlasové relácie, novinové články. Ako slovenský spisovateľ som písaním pomáhal sebe a predovšetkým čitateľom prežiť časy, keď sa striedali chvíle šťastia, radosti s chvíľami utrpenia a poníženia. Po získaní politickej slobody koncom roku 1989 sa môj životný príbeh preklopil do druhej polovice a znova som sa rozpísal.
Mnohé napísané už nie je na knižných pultoch, mnohé články sa roztratili, podľahli fyzickej smrti. Napísané slová však žijú naďalej v mysliach, srdciach a spomienkach." (Anton Hykisch)
Krištof, vrabec z prvej cé
Príbeh Krištofa, budúceho prváka, ktorý sa do školy teší, aj sa bojí. Chce sa stať lekárom ako jeho otec. Rád by raz vyliečil nohy tety Písmenkovej, susedky na vozíku, ktorá má najkrajší hlas na svete a čítava mu vždy rozprávky. Vstup do školského sveta nie je jednoduchý. Do triedy chodí aj dážďovkový Igor, s ktorým nie je ľahká reč, nehovoriac o jeho historickej zbrani - gumipuške. Knižka učí svojich čitateľov empatii a láske k prírode. Kniha vznikla na požiadanie Mladých liet ako prvá kniha, teda v školskom roku 2020/2021 určená prvákom základných škôl. Vydavateľstvo SPN - Mladé letá, 2020, viaz., 94 strán, ilustroval Juraj Martiška
Štefan Kuzma: Atlas bielej
Atlas bielej je novou básnickou zbierkou člena Slovenského Centra PEN, básnika a prozaika, Štefana Kuzmu. Kniha nadväzuje na autorovu doterajšiu básnickú tvorbu, najmä na knihu Šepot a básnickú skladbu Naveky, ktoré vyšli v roku 2016. Štefan Kuzma sa v tejto zbierke vyhraňuje ako básnik drobných detailov a nezodpovedaných otázok o vesmíre i o človeku. Zbierka básní vyšla vo Vydavateľstve SC PEN v roku 2019.
Stratená flauta pána Ananása
HLUŠÍKOVÁ, M. : Stratená flauta pána Ananása (Albatros, 2019); ilustrácie: Zuzana Danišková, 1. vydanie, 96 str., ISBN 978-80-566-1443-3. Keď sa drevená flauta s krásnym štíhlym telom a ešte krajším koncertným hlasom stratí a dostane do rúk nahluchlého dedka, zistí, ako beží svet. Nielenže je označená za staré drevo prežraté červotočom, musí čeliť omnoho väčším nebezpečenstvám. Priviažu ju v záhrade o paradajkový kríček. To nie je len snívať o tom, ako raz bude v Indii zobúdzať kobry! Dokáže žiť v úplne inom svete? Pomôže jej nepraktický a zábudlivý koncertný umelec Ananás? Nájde svoju priateľku flautu? Text je určený pre čitateľov vo veku 5-7 rokov. Marta Hlušíková je viacdomou autorkou, v ostatnom období si všíma najmä problémy a svet dnešného dieťaťa, venovala mu takmer dve desiatky kníh, viaceré boli ocenené Literárnym centrom, slovenskou sekciou IBBY.
Jašenie s Jašom
Nová kniha spisovateľky a členky SC PEN, Hany Koškovej s názvom - Jašenie s Jašom – je pre deti. Má 76 strán, vyšla vo vydavateľstve Daxe a ilustrovala ju Jitka Součková. Každé dieťa túži mať vlastného štvornohého priateľa. Ak ním môže byť naozajstný kôň, je to o to úžasnejšie. Mama sa bojí, že je nebezpečný, ale dedko vie, že to tak nie je. Pred čitateľmi sa odvíjajú príbehy o priateľstve hlavnej hrdinky a jej jazdeckého koníka Jaša. Spriaznenou dušou dievčatka je jej dedko. Práve starí rodičia sú tí, ktorí majú vždy pochopenie i čas. Autorka knižky, Hana Košková, žije v Lučenci. Pre deti jej doteraz vyšli štyri knižky, Jašenie s Jašom je v poradí už piata. Okrem toho napísala aj tri knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti, tiež historickú prózu Janičiarka.
Závity pamäti
Kniha členky SC PEN, Viery Benkovej, ktorá obsahuje publicistické príspevky, recenzie a úvahy.Viera Benková: Závity pamäti,(ilustr. Ingrid Zámečníková). Báčsky Petrovec:Slovenské vydavateľské centrum,2019. (Belehrad:Dinex)
Päť minút ticha
Už
Kafka a Kafka
Dve divadelné hry o Franzovi Kafkovi od slovenského dramatika, básnika a germanistu Milana Richtera. Prvá hra Z Kafkovho Pekloraja vychádza z Kafkových aforizmov a snov i z jeho vzťahu k otcovi a k snúbeniciam Felice Bauerovej a Julie Wohryzkovej. Veľká časť deja sa odohráva v sanatóriu Tatranské Matliare, kde sa tento pražský židovský spisovateľ v r. 1921 liečil. Hra Kafkov druhý život je sčasti reálnou a z veľkej časti fiktívnou odpoveďou na otázku: Čo keby Boh či dajaký démon umožnil Kafkovi prežiť "druhý život"? Je to hra o strate a znovunachádzaní človekovej identity, hra o talente a jeho neporaziteľnosti. Kafkovská hra o Kafkovi, akým bol v tajuplnom labyrinte jeho duše. Obe hry sprevádza fundovaný doslov teatrológa a esejistu Ivana Čičmanca, ako aj príloha s mnohými aforizmami F. Kafku.
ŽIVOT JE LEN CHODIACI TIEŇ
Vo vydavateľstve SC PEN vyšla v týchto dňoch nová kniha Ivana Čičmanca s názvom Život je len chodiaci tieň: Výber z esejí a článkov (2013-2017). Výberom esejí, článkov a úvah z r. 2013 - 2018 Život je len chodiaci tieň nadväzuje výborný, no často opomínaný slovenský teatrológ, esejista, prozaik a básnik Ivan Čičmanec, žijúci už 50 rokov v nórskom Osle, na svoju knihu Krehké čaro disonancií (Kalligram 2012), sčasti na knihu Z večerných kontemplácií (Hronka 2019) a dopĺňa tak pozoruhodný súbor svojich prozaických, a filozofických kníh, čo v posledných 15 rokoch vyšli vo vydavateľstve MilaniuM, ktoré vydalo tiež jeho zbierku básní Fialová hudba. Súčasťou knižného výberu Život je len chodiaci tieň sú analytické pohľady na literárne dielo klasikov (Shakespeare, Ibsen, Vajanský či Timrava) a tiež kratšie zamyslenia nad tvorbou a spoločenskými aktivitami slovenských spisovateľov (Ivan Kadlečík a Július Vanovič).Príspevky všeobecnejšieho charakteru zastupuje osobne ladené rozprávanie o autorových skúsenostiach ako prekladateľa slovenskej literatúry do nórčiny, kritická úvaha o niektorých módnych tendenciách v európskom divadle, ako aj ironické zamyslenie sa nad komercializáciou verejného života na Slovensku. Spoločnými znakmi týchto úvah sú skeptický pohľad na svet, úsilie o kritiku povrchnosti a antiduchovnosti, ale aj vedomie európanstva a slovenskosti ako záruk kultúrnej autenticity a kontinuity. Autorove hodnotenia kultúrnych javov a osobností sú často subjektívne, miestami provokatívne a vychádzajú predovšetkým z jeho úzkych kontaktov so slovenskou a nórskou kultúrou, zo živého záujmu o svetovú literatúru a divadlo, ako aj z úsilia zaostrovať pozornosť na nadčasové duchovné a civilizačné hodnoty. Vydanie knihy podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
SVETLOSTI SABRANJA
Dudaš, Ana: SVETLOSTI SABRANJA, Vyd. MAJDAN, Petrovac na Mlavi. ISBN 978-86-85413-92-6. V komornej antológii Svetlosti sabranija je v srbskom jazyku sústredená tvorba šiestich slovensky píšucich autoriek zo Srbska a Slovenska. Prekladateľka Anna Dudášová v spolupráci s Vierou Benkovou a Katarínou Pucovskou pripravili výber, biografické, literárne informácie a zjednotili rozsah prezentovanej poetickej tvorby. Autorky Viera Benková, Hana Košková, Zlata Matláková, Ivica Ruttkayová a Etela Farkašová sa v priebehu niekoľkých mesiacov stretajú už v tretej antológii (Korene/Kořeny, Sursum - 2018; Básnici 2018, Spolok slovenských spisovateľov, 2018). Verše prekladateľky Anny Dudášovej vo významnej miere tiež obohatili najnovšiu antológiu. Autorka spolu s Vierou Benkovou žije a tvorí v Srbsku, zvyšná štvorica poetiek na Slovensku. Publikáciu možno vnímať vo viacerých vrstvách. Prvou z nich je určenie identity, ďalšími geografické zbližovanie a nepochybne aj vytváranie ciest a symbolických umeleckých komunikácií. Podľa Zdenky Valentovej-Belićovej, prekladateľky a šéfredaktorky literárneho časopisu Nový život, v ktorom takmer všetky spomenuté poetky svoju tvorbu publikovali, sa hranice kultúry a kultúrneho priestoru v súčasnosti nekryjú s pomedzím etnického a jazykového priestoru, preto, keď hovoríme identita, nemyslíme tým len národnú, myslíme aj na jazykovú, kultúrnu, profesionálnu, osobnú a každú inú. Autorkou rozsiahleho doslovu s hodnotením tvorby jednotlivých poetiek je Slavica Jovanovičová. Výtvarník Slavoľub Miloševič–Caki stvárnil na obálke prírodnú scenériu mlavsko-chomolovskej oblasti. Autorom ústredného motta v antológii je Ivo Andrić. (Zlata Matláková)
Pasca na svetlo
Pasca na svetlo je už v poradí siedmou knihou básnika Jána Tazberíka. Vyšla vo vydavateľstve SC PEN v roku 2018. Tematika svetla sa tiahne celou autorovou tvorbou a ako už názov napovedá, nie je tomu inak ani v najnovšej básnickej zbierke. Kniha je rozdelená na 3 časti: Balady a antibalady, Dunajské kamene a poslednú, obsahovo najmenšiu časť s názvom Pane. Už samotnú tvorbu knihy podporil formou štipendia z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Obálku a grafickú úpravu navrhol Dušan Babjak. Ilustrácie pochádzajú od svetoznámeho maliara, dizajnéra a grafika Kazimira Maleviča. Vydanie knihy Pasca na svetlo podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
HAPPYGRAMY
HAPPYGRAMY je názov knihy epigramov od básnika Erika Ondrejičku a ilustrátora Ivana Popoviča. Sú svieže, stručné a s vtipnou pointou. Ako prezradila dvojica autorov, knižná novinka voľne nadväzuje na ich zbierku (e)PIGRAMY, ktorú vydali presne pred desiatimi rokmi. Veselo-smutná knižka HAPPYGRAMY si berie na mušku aktuálne politické a spoločenské problémy, reflektuje ľudské vlastnosti, vzťahy a absurdné životné situácie. Čitateľ v nej nájde 109 ilustrovaných (48-slabičných) epigramov. Novinku vydalo vydavateľstvo Petrus v edícii s názvom DVAJAvJEDNOM a čitateľ si môže vybrať z dvoch verzií obálky.
Dialóg s básňou
Dialóg s básňou je prvou komplexnou antológiou Slovenského centra PEN v jeho doterajšej histórii. Veľké tvorivé rozpätie prezentovaných básní – od viazaného verša po báseň v próze, od najintímnejšej lyriky po spoločensky angažované texty. Takúto rozmanitosť môžu čitatelia objaviť v antológii, ktorá vyšla v roku 2018. Editorsky sa na knihe podieľali: Milan Richter, Ján Tazberík a Zuzana Kuglerová. O grafickú úpravu sa postaral Dušan Babjak. Celkovo 31 básnikov na 174 stranách rozvíja svoj bytostný dialóg s básňou. Okrem už spomínaných ide o autorov ako: J. Alner, I. Baláž, M. Bančej, M. Bátorová, D. Banga, V. Benková, B. Brendza, J. Cíger, I. Čičmanec, M. Chudík, M. Demák, E. Farkašová, M. Hlušíková, I. Hochel, O. Kalamár, H. Košková, Z. Kuglerová, J. Kuniak, Š. Kuzma, J. Leikert, P. Mišák, E. Ondrejička, M. Richter, I. Ruttkayová, Z. Taneski, M. Vlado, L. Volko a P. Žantovský. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
SCENÁR A UVIDIEŤ HUDBU
Zväzok obsahuje dve knihy, a to román Scenár (2017), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera (udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka) a súbor esejí Uvidieť hudbu /a iné eseje (2003). Knižky vznikali v časovom odstupe pätnástich rokov a líšia sa žánrom i rozsahom, no majú niekoľko spájajúcich momentov: predovšetkým je to motív hudby, ďalším sú reflexie o vzťahu literatúry a reality či autorského (prekladateľského) subjektu k textu, a takisto o význame hudby, literatúry (umenia) v ľudskom prežívaní. Tretím, no nie menej významným spojivom je výtvarné sprevádzanie nového zväzku, ako aj oboch jeho pôvodných častí prácami Květy Fulierovej, ktorá ilustrovala doteraz viac ako dvadsať kníh Etely Farkašovej. Napokon je to osobitý štýl autorky, v ktorom sa literatúra a filozofia vzájomne dopĺňajú. Dvojkniha, ktorá vychádza v novej grafickej úprave, ponúka možnosť spoznávať obe tieto dimenzie Farkašovej textov.
ANTON HYKISCH: MOJA ŠTIAVNICA
Hykisch, Anton : Moja Štiavnica. Bratislava: Marenčin PT, 2018, II. vydanie, 256 s. Je to hrsť spomienok na detstvo a mladosť? Alebo hold geniu loci čarovnému mestu, kde sa snúbi nádherná príroda s mágiou dejín? Je to oboje. Kniha spomienok na Banskú Štiavnicu, ako ju Anton Hykisch videl od detstva cez mladé roky v prvej polovici minulého storočia. Chce zachytiť magickú silu, ktorá poznačí každého obyvateľa. Zároveň odhaľuje búrlivé i tragikomické obrazy zaniknutého života z minulého storočia. Fakľový sprievod 14. marca 1939, esesmani s čokoládou, bieli Rusi a ďalšie udalosti, ktoré poznačili ľudí v čase autorovho dospievania. Zo spomienok vanie nostalgia za svetom detstva a gymnaziálnymi rokmi v čudesnom prostredí: poschodové záhrady a strmé schody v úzkych uličkách, pivnice, pavlače, obchody na korze, rozkoše kúpania v tajchoch či týždenné menu v meštianskej domácnosti, Joergesova tlačiareň či tajomný Starý zámok.
KOLOVRAT
Bojničanová, Renáta : Kolovrat. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. ISBN 978-80-8202-022-2. Kolovrat je výpoveďou človeka o živote, o jeho osobnom vnútornom prežívaní životných situácií, ktoré sa môžu javiť ako banálne, on ich však vníma ako hraničné, prelomové a vo svojej symbolike prezrádzajúce úlomky poznania o svete. A môžu to byť iba úlomky poznania, pretože svet neprezrádza človeku svoje tajomstvá priamo, iba mu čosi našepkáva, prihovárajúc sa mu v tajomnom jazyku náznakov a vnuknutí. Vôbec nezáleží na konkrétnych okolnostiach konkrétnej situácie zažívanej človekom..., každá z nich je (iba) ďalšou fázou prechodu etapami odvekého cyklu, v ktorých sa čosi mení a zároveň zostáva rovnaké... Rozprávač Kolovratu vypovedá o živote ako o ceste, na ktorú je človek predurčený, odsúdený, vyvrhnutý; sám a úplne sám sa s ňou musí vyrovnávať a nachádzať jej zmysel. Ak sa mu to aspoň trochu podarí, potom sa pravdepodobne priblíži k pochopeniu zmyslu existencie.
Tri ženy, dvaja muži a ja…
Ide o generačný román Viery Benkovej (1939), uznávanej slovenskej spisovateľky, poetky, publicistky žijúcej v srbskej Vojvodine, nositeľky Ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov. V ňom sa autorkina pamäť preniesla na Slovensko, väčšina deja sa odohráva – síce v rôznom čase – v obci Čičmany. Benková vzdáva hold svojim čičmianskym predkom, ktorí to v živote nemali ľahké, často za prácou museli ísť aj mimo vlastného kraja a čestne bojovať s chudobou... Je to príbeh ságy rodiny presahujúcej do slovensko-srbskej a srbsko-slovenskej relácie v 20. storočí, v kontexte vojnových i povojnových udalostí so silným etnografickým základom a etickým apelom pre nové generácie, aby nezabúdali na vlastné kultúrne tradície a nezanedbávali svoje kultúrne dedičstvo. Na margo svojej knihy autorka v rozhovore s Etelou Farkašovou poznamenala: „Budú musieť prejsť dlhé roky, aby sa ľudia vrátili k studničke pamäti a začali opäť rozprávať príbehy, upozorňovať krásou zapamätaného na to, že život je studňa, z ktorej vody neubúda, ak do nej stále priteká svieži prameň...“
Starovek pod lupou
Niekedy sa nám zdá, že dvetisíc rokov je veľmi dlhá doba. Nie je to celkom tak. Starovek stále nazerá do nášho života – a medzi nami, má na to právo. Prečo? Lebo nám po ňom zostalo mnoho slov: škola, krieda, tabuľa, traktor, kalkulačka, akvárium, ambulancia, republika, politika a stovky ďalších. Starovek nám dokonca zanechal slávne slovné spojenia a do každého z nich ukryl príbeh! Danajský dar, Achillova päta, Tantalove muky, Damoklov meč, Jablko sváru a mnohé ďalšie. V knižke Marty Hlušíkovej s názvom Starovek pod lupou môžeš cestovať medzi slovami a pritom sa nemusíš pohnúť zo stoličky. Zistíš, že starovek bol plný zaujímavých ľudí a ich osudov. Dozvieš sa ako žili, v čo verili a čo nám zanechali. Veď čo je to dvetisíc rokov? Iba dvadsať storočných ľudí držiacich sa za ruky...
Aprílová brada a iné švihnuté básne
Kniha Marty Hlušíkovej s názvom Aprílová brada a iné švihnuté básne obsahuje básne, ktoré sú pojašené, trošku bláznivé a možno aj šibnuté. Je v nich nielen žirafa s prakom, kakaové prachuliaky, klobúky, čo nechcú sedieť na hlúpych hlavách, ale aj fontána, ktorá strieka bielu kávu. Dokonca sa medzi ne schovala aprílová brada. Ak chcete vedieť, čo je to dračie kino, ako sa dá jahodiť, čo robia makožrúti a kde zmizli poludníky, máte v rukách tú správnu knihu.
ODPREVADIŤ ZÁVEJE
Košková, Hana : Odprevadiť záveje. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019. 79 s. Najlepšie verše vznikajú vtedy, keď autor zažíva najsilnejšie emócie, o ktoré sa vie podeliť inak ako tým, že ich dostane zo seba prostredníctvom slov. Často sú to neuveriteľné spojenia, zvraty ktoré dokážu povedať niečo, čo sa osobnostne dotýka mnohých z nás. Smútok i radosť tvoria vnútorný stav človeka. Pocity bezmocnosti, slabosti, prázdnoty radosti... Možno práve tieto verše sú akýmsi impulzom, ktorým sa poetka Hana Košková pozerá na realitu novými očami, novým spôsobom. Smiech a plač sú rovnako prirodzené ako život. Plačeme nad odchodom drahého človeka, radujeme sa z každodenného dňa. Plač a radosť sú sestry, ktoré spája sám život. Spisovateľka a prekladateľka sa môže pochváliť veľkým množstvom kníh, ktoré doteraz vytvorila. Môže hovoriť aj o čitateľskom úspechu. Hĺbkou výpovede je táto zbierka poézie vyzretá, nakoniec verše hovoria samé za autorku: „Zaviazal si mi oči viedol si ma k zamrznutým záhonom záhrada sa ani nepohla...“ Alebo: „V prázdnych izbách rozostavujem predstavy na stôl kladiem oheň čakám kto prehovorí so zavretými ústami...“, „privítať hostí, ktorí nie sú upnutí až po bradu, nerozprávajú sa sami so sebou ako ja s cudzími tvárami...“ Ak autor pootvorí svoje vnútro a dá do doňho nazrieť aj iným, môžeme povedať, že je to vyzretý poet. Z básnickej zbierky sa vynára istota i vízia nového zajtrajška, s ktorým sa vyrovnáva práve týmto spôsobom. Srdcu najbližším – poéziou. Verme, že aj táto zbierka osloví čitateľov, ktorí po nej siahnu s radosťou. PhDr. Eva Sisková
1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu
ALNER, JURAJ : 1968 – Polčas rozpadu komunistického režimu. Marenčin 2018, 314 s.
Čierne na bielom
Na knižný trh sa dostáva kniha Ľuba Beláka Čierne na bielom. Autor je známy hudobník a televízny tvorca, ktorý sa tentoraz prihovára slovom, umeleckou fotografiou Víta Filu a karikatúrami Ivana Popoviča. Už vyše desať rokov pravidelne prispieva na portál SME.sk, jeho články sa objavujú v iných publikáciách a neraz sa zapája aj do diskusie na sociálnych sieťach. Preto sa rozhodol vydať zbierku svojich spomienok, nekrológov, blogov a esejí s príznačným názvom Čierne na bielom. Je to súčasne aj jeho osobný príbeh plný stretnutí a reflexií. Články, blogy a eseje v knihe ponúkajú dobrodružstvo pozrieť sa späť a pripomenúť si ako sme žili a čo sme stihli za ten čas zmeniť. Čitateľ má možnosť stretnúť sa na stránkach knihy s osobnosťami ako je Eva Kostolányiová, Janko Lehotský, Juraj Kukura, Juraj Jakubisko, Iveta Radičová, Andrej Kiska, Marián Labuda a s mnohými ďalšími, ktorí sa ocitli v zornom uhle autora. Ľubo Belák si je vedomý, že jeho vlastné názory obohatené o skúsenosť sa rokmi menili. Len myšlienky raz a navždy položené na papieri zostávajú nemenné. Putovanie časom je v knihe Čierne na bielom zaznamenané v rôznych podobách. Od spomienok na vlastné zážitky, priateľov a sputnikov, až po politické narážky, komentáre o kultúre a eseje o umení a médiách. To všetko je zaradené do vlaku osobných názorov a postrehov. Sám autor Ľubo Belák hovorí: „Nemusíte s nimi súhlasiť. Stačí, keď vo vás vyvolajú reakciu. Je jedno, či kladnú alebo zápornú. Kritické myslenie by malo byť vlastné každému, komu nie je jedno kde žije, s kým sa stretáva a koho obdivuje“. A o tom je táto kniha.
Precitnúť
Tretia básnická zbierka Martina Chudíka s názvom Precitnúť (VSSS, 2018) je z hľadiska kompozície rozdelená do dvoch tematicko-motivických celkov – Bosou nohou a Cez kľúčovú dierku. Prvá časť, Bosou nohou, pozostáva z reflexívnej a existenciálnej lyriky. V druhej časti, Cez kľúčovú dierku, sa nachádzajú intímne a ľúbostné básne. Vykresľujú lásku k žene v dvoch neoddeliteľných podobách – fyzickej a duševnej. Precitnúť znamená zobudiť sa do stavu plného vedomia. No čo ak je tým plným vedomím práve stav, keď si intenzívnejšie uvedomujeme ďalší rozmer života, ktorý nám poézia bez pochyby ponúka?
SLAVISTICKÉ SYNTÉZY
Dvojjazyčná vedecká monografia Славистички синтези / Slavistické syntézy (autor: Zvonko Taneski) je tematicky zameraná na zmapovanie recepcie súčasných prozaických a básnických textov v Srbsku, Macedónsku, Chorvátsku a Bosne. Monografia rozširuje výskumné pole slovenskej a zahraničnej slavistickej literárnej vedy, ktorá sa doposiaľ nevenovala takmer vôbec niektorým otázkam a autorom z porovnávajúceho hľadiska. Jej hlavným cieľom je vyplniť tzv. „biele miesta“ na mape slovensko-južnoslovanských kultúrnych vzťahov a predstaviť recepciu celého korpusu textov, týkajúcich sa napr. chorvátskej redakcie cirkevnoslovanského jazyka, témy semiotiky v literárnej vede, ako aj najnovších diel a prekladov, ktoré rezonujú v širšom kontexte. Monografia Славистички синтези / Slavistické syntézy vo dvoch blokoch obsahuje súbor na seba nadväzujúcich, dlhších a kratších vedeckých štúdií, ako aj analytických a informatívnych recenzií, rozhľadov, sond a úvah o konkrétnych vedeckých a umeleckých výkonoch, týkajúcich sa tzv. slavistického fenoménu. Dominujú v nej texty z oblasti slovensko-macedónskych literárnych, kultúrnych a jazykových vzťahov (z toho dôvodu v publikácii prevláda macedónsky jazyk), no obsahuje taktiež ďalšie literárnovedné, jazykovedné, translatologické, kulturologické, historiografické a i. príspevky, ktoré sú dôležité z pohľadu celého slovanského sveta – predovšetkým na poli všeobecnej porovnávacej slavistiky. Hlavný vedecký prínos spočíva v pertraktovaní problematiky a tém, ktorým sa v rámci slavistickej vedy doposiaľ nevenovala takmer žiadna pozornosť. Autor monografie Zvonko Taneski je jediným, ktorý dôsledne rozoberá a interpretuje dané otázky na Slovensku, ako aj v jeho rodnom Macedónsku, čo sú krajiny, v ktorých Taneského knihy získavajú najviac citačných ohlasov. Predpokladá sa však, že monografia bude práve pre svoj ojedinelý obsah a charakter žiadaná a čítaná takmer vo všetkých slavistických centrách v Európe, a to aj z dôvodu, že sa jej ako recenzenti ujali významní univerzitní profesori a slavisti z Rakúska, Poľska, Slovinska a Chorvátska.
PANÓNSKE HAIKU
BENKOVÁ, Viera : Panónske haiku. Báčsky Petrovec: SVC, 2018.
Zbližovanie / Dvojrozhovory
Kniha Zbližovanie / Dvojrozhovory prináša viac ako dve desiatky rozhovorov, ktoré s osobnosťami slovenského literárneho života z Dolnej Zeme a Slovenska pripravili Viera Benková a Etela Farkašová. Knihu ilustrovala Ingrid Zámečníková, vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.
Z VEČERNÝCH KONTEMPLÁCIÍ
Ivan Čičmanec: Z VEČERNÝCH KONTEMPLÁCIÍ. Vydavateľstvo Hronka, Bratislava 2019. Kniha predstavuje rozsiahlejší cyklus navzájom voľne súvisiacich prozaických textov, sčasti reflexívneho a sčasti beletristického charakteru. Autor sa zamýšľa nad najhlbšími motívmi ľudského konania, spochybňujeplatnosť viacerých z tzv. etablovaných právd a hľadá cestu z bludného kruhu všeľudských tráum a paradoxovv. Častý je tu motív spoločenského outsidera, tuláka a pútnika,ale aj hľadaniaduchovnej dimenzie bytia. Kniha je venovaná pamiatke Gejzu Vámoša, s ktorým autora spája skeptický a nesentimentálny postoj ku skutočnosti.
UKRYTÉ V DOTYKOCH
Martin Chudík (1988) je mladý básnik žijúci a tvoriaci v Bratislave. Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Už niekoľko rokov sa javí ako výrazný talent. V roku 2012 sa stal laureátom literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2012, kde rok predtým získal aj prvé miesto. Bol pravidelne oceňovaný aj v iných literárnych súťažiach. Svoje básne publikoval v literárnych časopisoch RAK, Dotyky, Slovenské pohľady a Divoké víno. Básnická zbierka Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013) je jeho debutovou zbierkou. V prvej časti, Šepkanie, básnik postupne odhaľuje svoje tajomstvá, detailne vykresľuje obraz vzťahu medzi ním a milovanou osobou, v láske nachádza vnútornú rovnováhu. V druhej časti, nazvanej Tulák, sa objavujú melancholickejšie ladené, kontemplatívne a reflexívne básne. Autor v nich putuje, hľadá stratenú harmóniu, cestou dozrieva a opätovne sa "znovuzrodí“. Básnickú zbierku dopĺňajú ilustrácie Henriety Dudekovej. link: http://www.martinus.sk/?uItem=152995
CESTOVNÝ NEPORIADOK
Autor Martin Chudík (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015). Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa. link: http://www.martinus.sk/?uItem=222955
Edo je deväť
Autor: Dalimír Stano Z recenzie Dominiky Pagáčovej: košický poet strednej generácie alebo Dali, ako sa sám pracovne nazýva, je autor, ktorý vzhľadom pripomína motorkára, s večne živým vetrom v duši, čím predurčuje aj obraz svojej poézie. Básne sú opojené voľnosťou, slobodou človeka, avšak intenzívne cítiaceho, vnímavého. Najmä v jeho poslednej zbierke Edo je deväť, (pred tým: Vaša esencia, Oxana, Samotka, Kolotoč alfa, Žreb môjho bytia) narába s krehkou otázkou vnútornej spokojnosti. Básne sú plné odkazov, asociácií, na „Dalího“ osobné skúsenosti, alebo na život ktoréhokoľvek človeka. Jeho pohľad je trojaký. Sú to tri podoby Eda, ktorý prechádza obdobiami troch inšpiračných zdrojov. Edo je maliar, skladateľ a nakoniec básnik. Každý Edov výstup je ukončený príhovorom čísla deväť – to objasňuje a zhrňuje významové dianie. Zároveň je spojovníkom Edových životov, vnútorného a vonkajšieho. Na prvé prečítanie nás básnik očaruje jednoduchosťou verša, hravosťou poetiky, voľne sa vlniacimi rýmami, ako i estetikou. Jej osobitosť umocňujú ilustrácie, sympaticky nenáročné kresby, línie čísel šesť a deväť. Sprevádzajú nás celou zbierkou natoľko intímne, že počujeme syčať hada hriechu, ktorý sa v tichosti pomedzi ne plazí a neoddeliteľne tieto dva násobky spája v jin a jang. Zbierka Stanových veršov je teda obrazom našej existencie s dávkou citu, vonkajšej slobody a vnútorného boja. Môžeme v nej nájsť Boha, diabla, hriech, ženu i muža, v bytí i nebytí – môže byť osobnou spoveďou každého z nás. Titul je vypredaný
Ferko Andrej
Autor so svojím príznačným zmyslom pre grotesknosť až absurditu stvárňuje príbeh jednej nenaplnenej, priam zakázanej lásky v pohnutých časoch druhej svetovej vojny. Mladá vdova prežíva ľúbostný vzťah s manželom ochrnutej ženy a otcom mnohodetnej rodiny... Hlavnou protagonistkou románu je mladá vdova Grünová, ktorá prežíva ľúbostný vzťah s pánom Kohnom, manželom ochrnutej ženy a otcom mnohodetnej rodiny; obe postavy prechádzajú v zmenených časových a priestorových súradniciach transformáciami a vystupujú skôr ako symbol nenapĺňaného vzťahu dvoch ľudí, ktorých osudy sa zmietajú v neprajnej dobe. Románový dej s mnohými tragickými prvkami je podaný spôsobom, v ktorom preráža typický židovský humor, plný sĺz, žiaľu, bolesti a chápajúcej múdrosti ústiacej do čiastočnej rezignácie, no zároveň mobilizujúcej k ďalším pokusom, ako sa vyrovnať so situáciou, zachrániť si život aj isté hodnoty, ktoré život riadia. Nositeľkou takejto životnej filozofie je v románe najmä hlavná ženská postava, ktorá určite zaujme odvahou, s akou sa púšťa do (opakovaných) zápasov o kvapku ľudského šťastia. Rukopis je nekompromisnou kritikou nielen fašistických zverstiev (prenasledovanie židov, cigánov, komunistov, transporty do táborov), ale aj ľudského chameleónstva, schopnosti meniť od základu politické postoje tak, aby vynášali človeku zisk. Autor so svojím príznačným zmyslom pre grotesknosť až absurditu stvárňuje príbeh jednej nenaplnenej, priam zakázanej lásky v pohnutých časoch druhej svetovej vojny v stredoeurópskom priestore. Tento individuálny príbeh nesie v sebe aj všeobecnejšiu výpoveď o pokriveniach doby, ľudských charakterov, o ukrutnostiach, ktoré sa páchali, žiaľ, aj na území Slovenska, v časoch tragických udalostí, ktoré boli súčasťou našich dejín. Etela Farkašová Titul je vypredaný
Krajina diamantov
Autor: Erik Ondrejička Erik Ondrejička je básnik, ktorý rehabilitoval tradičné prednosti slovenskej poézie: rytmus a rým. Rozvíja vývojovú líniu slovenskej ľúbostnej lyriky, ktorá stavia na tvorivej slobode, básnických emóciách a modernej obrazotvornosti, ale jeho poézii nechýba ani kontemplatívny rozmer. Práve vo svojej najnovšej zbierke Krajina diamantov – Land of Diamonds dáva najavo, že sa slobodne pohybuje nielen na zemi, ale aj „medzi nebom a Zenom“. Medzi témami jeho tvorby sa čoraz častejšie objavujú i také tajomstvá, akým je samotná tvorba, a popri radostných mnohofarebných motívoch, na ktoré sme si u tohto slovami maľujúceho básnika zvykli, prichádza k slovu aj „belosť a bolesť“. Ondrejičkove básne možno čítať v slovenskom aj anglickom jazyku. Do anglického jazyka ich preložil John Minahane. http://www.martinus.sk/?uItem=225002
O.K. om o Č.om
Autor: Ondrej kalamár Som Kalamár. Ale do mňa si nikto pero namáčať nebude! zvolal rozhorčený spisovateľ Ondrej Kalamár a svoj nový dvojzmysel zavesil na sieť. K tomu postupne pridal stovky ďalších hlášok, nápadov, bonmotov a slovných výstrelov, z ktorých vznikla už jeho tretia výdatná knižka aforizmov. Ani v nej nezaprel chuť štekliť, rýpať a podpichovať, opäť nešetril spŕškami humoru, irónie a fantázie, zmyslom pre hru, nonsens aj paradox. Napríklad: Čím je niekto väčšia sviňa, tým je z neho menší úžitok. Alebo: Kedysi bolo nahovno. Dnes je vraj dvakrát lepšie... Príznačné sú jeho znalecké posudky, trebárs: Sex má výbornú pointu. Či iné odborné postrehy: Malé dievčatká túžia po jednotkách, veľké po trojkách... Labužníkov potešia aj nachytávky typu: Ľudia, nebuďte svine!!! Nech si pospia. Prípadne: Neznášam vajcia! A napriek tomu ich mám veľmi rád... Alebo užitočné tipy: Mali by sme naučiť prácu onanovať. Aby sa vždy urobila sama. Jednoducho, prelistujte si zbierku O.K.om O.čom a získate semester z vedeckého optimizmu: No keby ste predsa len mali dajaké výhrady, autor je dosť veľkorysý: Nemusí ma mať každý rád. Ale môže... Knihu si môžete objednať na http://www.martinus.sk/?uMod=list&uTyp=search&uQ=Kalam%E1r+Ondrej
Výhybky osudu
autorka: Slávka Koleničová Iskrivý príbeh Lucie, dvadsaťpäťročnej detskej zdravotnej sestry z bratislavských Kramárov, a jej štyroch priateliek, s ktorými sa stretáva na babincoch. O čom sa rozprávajú? Čo ich trápi? Už nie sú dievčatá a ešte nie zrelé ženy. Žúrky, stanovačky, no a, samozrejme, chlapi. Lucia má smolu, lebo ten jej je k nej hrubý. Všetci naokolo vidia, že vzťah nemá perspektívu, no Lucia dáva Andrejovi zakaždým ďalšiu šancu. Presvedčená, že poslednú. Z bludného kruhu sa dostáva spôsobom, aký by nečakala. Urobí prvé rozhodnutia a má pocit, že život sa jej konečne mení. Ukazuje sa však, že hoci vymenila chlapa, komplikácie ostali. Začína o sebe pochybovať. Fakt je taká nemožná, alebo je skrátka smola jej osudom? Sklamaná prichádza s radikálnym riešením. Odpočítavanie sa začína... „K napísaniu románu ma inšpirovali najmä dve veci - moje vlastné zážitky z prostredia detského oddelenia nemocnice, kde som po ukončení zdravotníckej školy pracovala a čisto dievčenský kolektív v škole, ku ktorému zasa patrili babince a stanovačky. Podarilo sa mi tak splniť si svoj dávnejší sen, vrátiť sa do búrlivého obdobia môjho života, pričom však postavy v románe som už nechala konfrontovať sa s výzvami dnešného, moderného sveta dievčat a žien,“ povedala o svojom novom knižnom prírastku Slávka Koleničová. Knihu si môžete objednať tu: http://www.martinus.sk/?uItem=194988
Uneste pápeža
Autor: Milan Augustín Keď jeden zo zakladateľov geopolitiky, generál a profesor Karl Haushofer spáchal v máji roku 1945 spolu so svojou manželkou samovraždu, verejnosť ktorá si ešte nestačila oddýchnuť od apokalyptických hrôz druhej svetovej vojny, to v podstate ani nezaregistrovala. A pritom príbeh dôstojníka, vedca, ale aj mystika a zasvätenca Haushofera je azda kľúčom k pochopeniu otázky, prečo sa ľudská civilizácia dokáže zvrhnúť takým spôsobom, že v encyklopédiách sveta pribudli výrazy ako: konečné riešenie, koncentračný tábor, nadradená rasa a holokaust. Príbeh, ktorý zaznamenáva táto kniha, by sa dal nazvať „ponornou riekou“ oficiálnej histórie. Milan Augustín nám totiž na pozadí historických faktov ponúka zasvätený pohľad do katakomb neoficiálnej, ba priam tajnej diplomacie. Čo bolo v pozadí boľševickej revolúcie v Rusku? Kde sa vzal démonický poddôstojník bývalej nemeckej cisárskej armády Adolf Hitler? Aké sily ho dostali do pozície historicky najväčšieho zlosyna svetových dejín? O nacizme, jeho koreňoch, zverstvách i viac či menej utajených súvislostiach bolo napísaných množstvo kníh. Kniha Uneste pápeža... si neosobuje právo podať definitívne vysvetlenie, prečo naša civilizácia počas druhej svetovej vojny urobila taký nevysvetliteľný krok späť. Autor, pátrajúci po skrytých súvislostiach, nám v príbehu tejto knihy ponúka šancu byť účastníkmi expedície, ktorá v ľudských dejinách hľadá poučenie práve kvôli tomu, aby sa najväčšie chyby ľudstva už neopakovali. Knihu si môžete objednať na: http://www.martinus.sk/?uItem=119777
Legenda o Selenovi
O období po páde Veľkej Moravy sa v našej literatúre písalo len málo. Po bielych miestach na mape historie siahla spisovateľka Zuzana Kuglerová, ktorá na základe dlhoročnej výskumnej práce v oblasti archeologie a archívnych spisov zostavila fiktívny životopis posledného žreca starých Slovanov, žijúcich na území severného Slovenska - kniežaťa Ratibora, prezývaného aj Veľký Selen podľa kmeňa, ktorý obýval územie Žilinskej kotliny. Hoci meno Selen pripomína chemický prvok, má svoje opodstatnenie v zázname Uhorsko-poľskej kroniky, kde je uvedené ako Selein, Silein, z čoho sa odvádza aj neskorší názov Selénci, Žilinci. Hlavnou rozprávačkou je mladučká Žalna, vnučka miestného vladyku, ktorá sa zvláštnym riadením osudu stane snúbenicou Svätoplukovho syna Mojmíra II. Ten po zdrvujúcej bitke na Dunaji medzi Bavormi a "Arpádovými vlkmi" (staromaďarské kmene), v ktorej bojovali aj veľkomoravskí žoldnieri ako spojenci Bavorov, ocitá na úteku. Azyl hľadá u svojho strýka Ratibora, Svätoplukovho nevlastného brata. Veľký Selen ho prijme s otvorenou náručou a chce ho ustanoviť za dediča svojej dŕžavy, rozprestierajúcej sa od severného brehu Váhu až po Vislu. Má však jednu podmienku. Chce, aby sa Mojmír vzdal krstu a vzal si za ženu dievča, ktoré mu vyberie on. Mojmír túto podmienku prijme, hoci prichádza k Selenovi s mladou ženou Čarnou a dcérkou Dubrawkou. Podľa staroslovanských zvykov môže mať knieža viacero žien. Tak sa Žalna stáva adeptkou na Mojmírovu druhú ženu. Na scénu prichádza ďalší zvyk: otcovské právo, podľa ktorého má nevestu zaúčať umeniu lásky najbližší ženíchov príbuzný. V Mojmírovom prípade je to Ratibor. Žalna sa zaľúbi do Ratibora - a príbeh, plný zrady, lásky, nenávisti aj pomsty, konfliktov medzi starým svetom dávnych slovanských božstiev a novým učením Ukrižovaného sa môže začať... Knihu si môžete objednať tu: info@triopublishing.sk
Najväčší prípad môjho otca
Každú sobotu navštevuje Lara svojho staručkého otca, o ktorého sa cez týždeň stará opatrovateľka. Teo Mudroch, vozíčkar, žije predovšetkým vo svojich spomienkach na svoju krásnu manželku, presvedčenú komunistku, a na svoju policajnú kariéru, ktorá vyvrcholila menovaním za náčelníka krajskej správy. Túto pozíciu získal predovšetkým za vyriešenie brutálnej vraždy dvoch mužov, ktorá vyvolala v bývalom Československu veľkú pozornosť. Teraz, po mnohých rokoch si otec želá, aby dcéra napísala knihu o jeho najväčšom prípade. Lara sa najskôr bráni, ale nakoniec aj ona prepadne príbehu, ktorý ju fascinuje. Román Najväčší prípad môjho otca je inšpirovaný reálnym prípadom Ireny Čubírkovej z roku 1964. Brutalita, s ktorou Čubírková zavraždila svojich partnerov, nemala v tej dobe obdobu. Príbeh patrí medzi najzaujímavejšie prípady svetovej kriminológie.
Milujte kráľovnú
Milujte kráľovnú – román venovaný životu a pôsobeniu Márie Terézie – je zároveň románom o Slovensku tereziánskej epochy, o kultúre a postojoch slovenských vzdelancov. Autor si vyberá kľúčové obdobie z bohatých štyridsiatich rokov vlády Márie Terézie a Jozefa II. V pestrom slede sa striedajú scény z panovníckych dvorov a palácov Bratislavy, Viedne, Prahy, Berlína, Paríža, Petrohradu, Vatikánu, rovnako ako z knižníc, chrámov, hudobných salónov, laboratórií, univerzít, aj sedliackych chalúp. Osudy slovenských vzdelancov , predchodcov bernolákovskej družiny, sa tu prepletajú s osudmi významných filozofov (Jacquin, Voltaire, Rousseau) a hudobníkov (Haydn, Mozart) tejto doby, ktorí mali blízky vzťah k Bratislave. Hykischovi sa podarilo sceliť osvietenské generácie, ba vidieť ich na pozadí spoločensko-ekonomických premien. Naplnil svoj román kultúrno-politickým obsahom. Vystupujúce osoby, fakty, udalosti a deje sú spojené organicky. Na zaujímavom a pestrom obraze vidíme miesto Slovenska v Uhorsku a Uhorska v rakúskej monarchii. Román je fiktívnym bilancovaním vladárkiných zámerov a osudov. Dnes si ľudia často kladú otázku, či politiku možno robiť morálne a zodpovedne. Hykischov román je umeleckým svedectvom o panovníčke, ktorá sa usilovala napraviť svoje omyly a rozhodla sa spravovať zverený štát ako chápajúca žena a matka.
Paralely a prieniky
Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez akéhokoľvek ideového náboja, pri druhom náročné literárno-filozofické diela, ktoré strácajú pre bežných ľudí čitateľnosť. Čitateľ sleduje autorkine myšlienkové pochody pri hľadaní paralel a prienikov literatúry a filozofie a zrazu vníma písané texty inak. Etela Farkašová spestruje svoje úvahy aj o pohľady významných osobností filozofie a umenia. Jej tvorba je hodnotným príspevkom v oblasti esejistickej tvorby, pričom štylistika, jazyk a precítený prístup týmto spoločenskovedným sondám dodáva charakter umeleckej literatúry.
Najkrajšie slovenské rozprávky
Prerozprávané najkrajšie slovenské rozprávky podľa Pavla Dobšinského doplnené o ilustrácie Dominiky Čapkovej. Z obsahu: Zhavranení bratia, Soľ nad zlato, Nebojsa, Mahuliena, zlatá panna, Šípové kráľovstvo, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Lomidrevo ...
NeVINNÝCH 15
Zbierka poviedok talentovaného slovenského autora
Zbierka pätnástich odvážnych poviedok nás vtiahne do najhlbších zákutí ľudskej duše a zmení našu optiku pohľadu na ľudské činy. Miestami nás autor nečakanou otvorenosťou, pripomínajúcou Henryho Millera, vťahuje do sveta, kde vládne šepot podvedomia, ľudských vášní a obsesií, ktorý sa až priveľmi snaží tváriť ako každodenný bežný život. Ale možno je všetko trochu inak...
Dominik Tatarka – slovenský Don Quijote
Kto bol Dominik Tatarka? Človek mnohých identít a rol, ktoré nie sú komplementárne, ba niekedy sa až vylučujú... Azda preto dodnes chýbal komplexný pohľad, hlbinnejší vzhľad a výskum diela a jeho tvorcu. Autorka monografie, literárna vedkyňa a zároveň i spisovateľka, ako avízo knihy predosiela charakteristiky Dominika Tatarku: "Muž, ktorý miloval prítomný okamžik a v ňom večnosť. Muž „špecifickej senzibility“. Muž s vlastnou víziou slobodného sveta a medziľudských vzťahov. Muž, ktorý na počiatku v úzkostiach hľadal Boha, aby ho postupne na svojej ceste nachádzal. Muž ideí, uvažovania, myslenia a činu. Málovravný, no konajúci. Zameraný na podstatu vecí, vážny a bez humoru. Rapsód, balansujúci na nietzscheovskom povraze, človek, ktorého mentálne a morálne základy mali podstatu základov mrakodrapu v oblastiach, kde bývajú časté zemetrasenia." Mária Bátorová ponúka tri kľúčové argumenty o Tatarkovi a jeho diele: 1. Tatarka bol „existencialistom“ pred konštituovaním tohto literárneho prúdu vo Francúzsku. Upozorňuje na to sám a Mária Bátorová to potvrdzuje v komparácii s Camusom. 2. Tatarka nebol ateista a nebol len „občan“. 3. Tatarka svojím dielom nepatrí k postmoderne. Literárna vedkyňa odkrýva mnohorozmernosť Tatarkovho života a diela v ľudskej aj intelektuálnej živosti a vytvára plastický obraz autora, ktorého storočnicu narodenia sme si pripomenuli 14. marca 2013.
Ochutnať z plameňa
Boris Brendza patrí k básnikom, ktorí formujú vkus a poetické myslenie najmladšej tvorivej generácie. Šéfredaktor časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky debutoval v roku 2000 knihou poézie Obrazce, po nej nasledovali Mesačné hodiny (2002) a zbierka Poď ďalej a povedz! (2006). Básnik sa na dlhší čas odmlčal, aby priam filigránsky vycizeloval svoju zatiaľ poslednú zbierku Ochutnať z plameňa, nadväzujúc na najkvalitnejšie diela bardov slovenskej poézie Ivana Kraska, Jána Stacha a Jána Ondruša. Kompozične je rozdelená na päť častí, ich nosnými piliermi sú epické skladby Hodina hada a Prelet bleskom. Bohato vrstvená metaforickosť, jedinečná personifikácia či hlboké osudovo-archetypálne uchopenie človeka, nenechá čitateľa na pochybách, že Brendza ponúka magický svet, v ktorom má každé slovo jedinečný význam. Kniha je esteticky dotvorená maľbami renomovaného básnika a výtvarníka Roberta Bielika. Ten ich špeciálne pre túto zbierku vytvoril v Indii.