Parte – Ondrej Herec *07.07.1944 – +22.10.2020
člen Slovenského centra P.E.N.
Sme iba časopriestorovou bodkou…
…v tých prchavých okamihoch, keď sa dotýkame v nevyspytateľných a omamných tónoch časopriestoru našej kože pred halucináciou hluchého času“ – pred a potom…“
A možno až práve vtedy pochopíme úsmev… (a iba len ten úsmev…) partitúrou a prstokladom vlastného zakrádania sa… nášho času…
…A aj na tie bozky, ktoré padli kdesi do trávy na okraji našich
pozemských, osudových ciest…
…A aj na ten kameň, ktorý ešte nedoletel
až do neba. A aj na ten
čas, ktorý ešte nezdrevenel našou podstatou.
A koľkokrát si si tiež uložil do podpazušia všetok svoj majetok
každodennosti.
Zaspieval si si Ódu na radosť a robil možno mnoho iných vecí.
Ale čas bol neúprosný a nevyspytateľný.
A koľkokrát Ťa tiež zastihla prázdnota padajúcich dverí a aj vŕzgavých brán – Odteraz až na Počiatok sveta…
…Áno, až na počiatok sveta – a Ty si im nikdy nepokrčil svojimi ramenami…
…Vraj veľmi úzke sú schody do neba…!
Česť Tvojej pamiatke, priateľ, kamarát a kolega.
Ireney Baláž, člen SC P.E.N.