„Vznik tejto knihy podnietili moji spisovateľskí kolegovia a priaznivci, keď pri životnom jubileu v roku 2017 na sympóziu bilancovali, čo všetko mám za sebou. Prvú knihu som napísal ako dvadsaťpäťročný. Teraz, blízko k deväťdesiatke, mám na konte vyše tridsať vydaných kníh a stovky článkov, tisícky strán. Moja generácia je generáciou minulého dvadsiateho storočia. Tvorili sme v neľahkých podmienkach represívneho režimu, ktorý ovládol východnú polovicu Európy. Túžba sebavyjadrenia a snaha podať zrkadlo sebe, súčasníkom, ale aj našim nasledovníkom, je začiatkom tvorivosti, písania epickej literatúry. Napriek ťažkostiam vznikali nové knihy, romány, poviedky, rozhlasové relácie, novinové články. Ako slovenský spisovateľ som písaním pomáhal sebe a predovšetkým čitateľom prežiť časy, keď sa striedali chvíle šťastia, radosti s chvíľami utrpenia a poníženia. Po získaní politickej slobody koncom roku 1989 sa môj životný príbeh preklopil do druhej polovice a znova som sa rozpísal.
Mnohé napísané už nie je na knižných pultoch, mnohé články sa roztratili, podľahli fyzickej smrti. Napísané slová však žijú naďalej v mysliach, srdciach a spomienkach.“ (Anton Hykisch)