O období po páde Veľkej Moravy sa v našej literatúre písalo len málo. Po bielych miestach na mape historie siahla spisovateľka Zuzana Kuglerová, ktorá na základe dlhoročnej výskumnej práce v oblasti archeologie a archívnych spisov zostavila fiktívny životopis posledného žreca starých Slovanov, žijúcich na území severného Slovenska – kniežaťa Ratibora, prezývaného aj Veľký Selen podľa kmeňa, ktorý obýval územie Žilinskej kotliny. Hoci meno Selen pripomína chemický prvok, má svoje opodstatnenie v zázname Uhorsko-poľskej kroniky, kde je uvedené ako Selein, Silein, z čoho sa odvádza aj neskorší názov Selénci, Žilinci. Hlavnou rozprávačkou je mladučká Žalna, vnučka miestného vladyku, ktorá sa zvláštnym riadením osudu stane snúbenicou Svätoplukovho syna Mojmíra II. Ten po zdrvujúcej bitke na Dunaji medzi Bavormi a „Arpádovými vlkmi“ (staromaďarské kmene), v ktorej bojovali aj veľkomoravskí žoldnieri ako spojenci Bavorov, ocitá na úteku. Azyl hľadá u svojho strýka Ratibora, Svätoplukovho nevlastného brata. Veľký Selen ho prijme s otvorenou náručou a chce ho ustanoviť za dediča svojej dŕžavy, rozprestierajúcej sa od severného brehu Váhu až po Vislu. Má však jednu podmienku. Chce, aby sa Mojmír vzdal krstu a vzal si za ženu dievča, ktoré mu vyberie on. Mojmír túto podmienku prijme, hoci prichádza k Selenovi s mladou ženou Čarnou a dcérkou Dubrawkou. Podľa staroslovanských zvykov môže mať knieža viacero žien. Tak sa Žalna stáva adeptkou na Mojmírovu druhú ženu. Na scénu prichádza ďalší zvyk: otcovské právo, podľa ktorého má nevestu zaúčať umeniu lásky najbližší ženíchov príbuzný. V Mojmírovom prípade je to Ratibor. Žalna sa zaľúbi do Ratibora – a príbeh, plný zrady, lásky, nenávisti aj pomsty, konfliktov medzi starým svetom dávnych slovanských božstiev a novým učením Ukrižovaného sa môže začať…
Knihu si môžete objednať tu: info@triopublishing.sk