Milý Ondro,
dovoľ pár spomienok, pretože spomienky sú kľúčom k súčasnosti i budúcnosti. Keď si sa zjavil na Švédoch (Švédske domky-internát FFUK), a nie je to náhoda, že vzdušnou čiarou iba niekoľko sto metrov od miesta, kde sme teraz, nebolo to nič mimoriadne. Píše sa rok 1966, odišiel si z Prahy, zo štúdia chémie, tak ako ja, rok pred tebou, zo štúdia na ČVUT a Ivan Majer zo štúdia pedagogiky. A predsa, tvoj príchod, z iného súdka, bol ako zjavenie. Okrem akéhosi neopísatelného strachu, ktorý zosobňoval tvoj pohľad, si priniesol do našich diskusií mnoho podnetov, inšpirácií a akéhosi kafkovského hľadania. Prenáramné diskusie predčili naše prednášky i cvičká na znovuotvorenej sociológii…vedel si precízne formulovať, nastolovať nové a nové otázky…a hľadali sme odpovede. A práve to hľadanie i nastolovanie problémov, ti zostalo po celý život. A to je jedno, či si sa venoval sociológii, literatúre alebo organizovaniu. Do povedomia verejnosti si prenikol predovšetkým ako autor, organizátor podujatí a najmä ako zakladateľ modernej teórie fantastiky. Tá ťa pohltila na celé roky a tvoje prednášky, kritiky, recenzie či odborné štúdie v časopisoch, zborníkoch alebo v samostatných publikáciách, majú nadčasový význam. Zasahujú nielen teóriu literatúry a sociológiu, ale aj vedu o médiach či kultúrnu antropológiu. Publikácií nebolo málo. Nebolo málo ani stretnutí s čitateľmi, najmä s mladými čitateľmi. Musím sa priznať, že ma tvoj záujem o science-fiction trochu prekvapil, poznal som ťa ináč, vždy ťa skôr zaujímala súčasnosť, realita, ktorú žijeme. Spomenul som si na stretnutie na Šri Lanke s Arthurom C. Clarkom, keď som mu položil otázku, prečo sa venuje science-fiction, podmehúdsky sa usmial a povedal, veď to je súčasnosť.
Ondro, v tom interesantnom čase začiatkov si mi dával čítať tvoje poviedky, ktoré si vtedy písal…možno, že si ich aj publikoval a znalci ma opravia, ale ja som na ne nenatrafil. Zanechali vo mne nezmazateľnú stopu. Verím, že ten, kto sa bude venovať tvojim papierom, ich nájde a bude to ďalší rozmer tvojich činov.
Tak som si s tebou porozprával, pospomínal. Asi to tak malo byť. Veď obaja sme členmi medzinárodnej organizácie spisovateľov SC PEN a jedno z jeho poslaní, je debata o veciach.
Ondro, budeš nám chýbať, budeš mi chýbať. Kolegom a priateľom z PEN klubu, slovenskej a koniec koncov i českej literatúre zostáva tvoje dielo a pamiatka na tvoje dianie. Zasiahol si do kultúry obdivuhodným spôsobom. Vďaka ti za všetko.
Úctivo sa ti hlbočím! Pokoj tvojej duši!
Ladislav Volko