Narodila som 31. januára 1945 v rodine novinára Tomáša Ščevlíka.
Po absolvovaní Základnej osemročnej školy v Bratislave som nastúpila na
gymnázium na Metodovej ulici v Bratislave. Spoluzakladala a viedla som na
tejto škole časopis Mladosť. Napriek výbornému prospechu som sa nedostala na
vysokú školu, ktorú som chcela študovať (žurnalistiku). Keďže som mala
výborný prospech z matematiky a fyziky prihlásila som sa na Prírodovedeckú
fakultu univerzity Komenského v Bratislave na Katedru matematiky a fyziky.
Neskôr som si vybrala zameranie na geofyziku, z ktorej som robila diplomovú
prácu a neskôr aj doktorát.
Počas štúdia na vysokej škole som prispievala do rôznych novín
a časopisov: Večerník, Panoráma a Kultúrny život krátkymi správami
o kultúrnych udalostiach a názormi na nové knihy. V Kultúrnom živote som
v rokoch 1968 – 1969 krátko pracovala ako elévka popri štúdiu.
Po skončení vysokej školy som nastúpila do n.p. Geofyzika Brno, závod
Bratislava, kde som pracovala do roku 1972, keď som dostala ponuku nastúpiť
ako redaktorka do redakcie denníka Smena, kde som sa venovala najmä
vedeckotechnickým témam a angažovala som sa v Klube vedy a techniky
Slovenského zväzu novinárov. V roku 1987 som nastúpila ako zástupkyňa
šéfredaktorky do redakcie Slovenka. V roku 1990 som si založila vlastný
časopis Júlia, ktorý vychádzal dva roky, no spoločnosť, ktorá ho vlastnila sa
rozpadla. V roku 1993 som dostala ponuku založiť a viesť týždenník
International ExPress, ktorý od roku 1998 vydával Danubiaprint a.s. Bratislava,
neskôr Intertrend s.r.o Bratislava. Jeho šéfredaktorkou som bola do roku 2002,
keď som nastúpila ako zástupkyňa šéfredaktora do týždenníka Súvislosti, kde
som pracovala do roku 2004.
Po odchode do dôchodku v roku 2004 som mala vlastnú rubriku v mesačníku
Euroreport plus až do ukončenia jeho vydávania.
Ešte ako redaktorka Smeny som moderovala niektoré správy v Slovenskej
televízii, písala scenáre o vedecko-technických témach. Pre slovenskú filmovú
tvorbu (Krátky film) som písala scenáre, z ktorých Vtáčí kozmonaut získal
v roku 1981 európske uznanie a cenu. Od roku 2008 mi každý rok uverejnili
poviedku v Slovenských pohľadoch, rovnako ako v troch antológiách ženskej
literatúry (Keď sa ženy odhalia, Keď život šplechne do očí a Ženy na ťahu).
V roku 2010 mi vo vydavateľstve Regent vyšla kniha poviedok Deň motýľa,
v roku 2014 vo vydavateľstve Sen román Znamenie ohňa , v roku 2015 vo
vydavateľstve Marenčin román Šialený nápad, v roku 2016 román Strach zo
zrkadla, v roku 2018 román Medúza na prvom poschodí, ktorý získal Cenu
Ladislava Ťažkého za prózu ( udelil ju Spolok slovenských spisovateľov),
v roku 2021 román Čertova svadba. V roku 2021 mi v antológii Dekameron (
vydala Obec spisovatelu České republiky) uverejnili poviedku Milujem
kráľovnú.
Členkou Spolku slovenských spisovateľov som od roku 2013.
Nie som členkou nijakej politickej strany a politicky sa neangažujem.