Letná čitáreň U Červeného raka v pondelok, 15.8.2016 o 18.00 hod. pod záštitou SC PEN privítala trojicu autorov zo stredu a východu Slovenska a to Juraja Kuniaka z obce Kordíky pri Banskej Bystrici, ale košického rodáka, Martina Vlada a Dalimíra Stana, obidvoch z Košíc. A – v čom to vlastne sú? Nuž, sú v poézii, pretože sú výrazne poéziapozitívni a to hlavne ako autori, pretože ich poézia znesie aj o niečo silnejšie kritériá, ako je bežné.
Tento pondelkový poetický večer sa niesol mal ako hlavný motív – postavenie slovenskej poézie v rámci poézie svetovej, jej miesto, možnosti.a možný prínos a v tomto duchu viedla moderáorka podujatia – Zuzana Kuglerová aj úvodnú časť podujatia, keď sa na túto problematiku opýtala jeho jednotlivých aktérov. Všetci traja zhodne skonštatovali, že naša poézia má určite čím prispieť k tej svetovej, ale veľmi dôležité pre ňu sú jej kvalifikované a hlavne poeticky zvládnuté preklady do iných jazykov, publikovanie v zahraničných médiách, ako aj účasť na zahraničných a medzinárodných poetických festivaloch a podujatiach. A o tom, že naša poézia dokáže v zahraničí zaujať, sa už “na vlatnej básni” presvedčili, niektoré ich verše už boli preložené do viacerých jazykov.
Potom už dostala slovo samotná poézia a autori mali možnosť všetkých presvedčiť, že sú nielen dobrými autormi, ale aj interprétmi svojich veršov, čo ani zďaleka nebýva pravidlom. A treba povedať, že aj túto úlohu zvládli postupne všetci traja skutočne bravúrne a postupne dokázali roztlieskať nielen prakticky plnú Letnú čitáreň, ale aj skupinu divákov, ktorých podujatie dokázalo zaujať natoľko, že ho sledovali takpovediac “zhora”, priamo z ulice. Veľkú zásluhu na tom mala samozrejme aj šansónová diva Katka Feldeková, ktorá jednotlivé vstupy neskutočne šarmantne premosťovala svojim nezameniteľným spevom v doprovode hudobníka Richarda Šimurku.
Juraj Kuniak, ktorý je aj zakladateľom vydavateľstva Sklaná ruža, predniesol hlavne verše z publikácie Rosa mystica, ktorú vydal ako spoluautor s Jánom Kudličkom a ukázal, že aj verše so silným duchovným podtónom môžu byť založené oveľa viac na sile slova a metafory, ako na sile osobnej angažovanosti, čo býva najčastejšou príčinou kontraproduktívnosti v podobných projektoch.
Dalimír Stano načrel do svojej zbierky myslím a, myslím, že sa jej názvu nezostal nič dlžný a jeho verše všetkých presvedčili o tom, že okrem myslenia ešte aj cíti. A jeho verše dokázali, že sa dokáže nielen ponoriť do hĺbky zmyslu slov, ale dokáže to dokonca aj vo viacerých úrovniach.
Martin Vlado nepredniesol verše zo svojej najnovšej zbierky – zväčšovanie priestoru, pretože nevedel, že už ju budem mať v tento deň v rukách a tak si pripravil svoje staršie básne, ktoré však do dramaturgie večera dokonalo zapadli. Jeho poézia je takpovediac poéziou bežného jazyka, zameranou na vypichovanie jednotlivých životných momentov, naoko možno trochu banálnych, ktorým ale jeho podanie dáva niekedy až nečakaný poetický zmysel.
Záver večera moderátorka poňala ako akúsi bodku a tak každý z autorov prečítal ešte po jednej básni a aj keď na to neboli pripravení, možno povedať, že sa im výber dokonalo vydaril. Úplná bodka patrila opäť Katke Feldekovej s doprovodom Richarda Šimurku a spontánnemu potlesku poslucháčov. A ten vlastne na záver povedal všetko.
Text: Ondrej Kalamár
Fotografie: Zuzana Kuglerová