Členovia

Alner Juraj

Člen


PhDr Juraj Alner

*23.7.1937, Kladno, od  roku 1938 žije na Slovensku

člen: SC PEN

Pedagóg, novinár, publicista. 1994 – 2013 generálny tajomník Paneurópskej únie na Slovensku, 1993 – 2007 zakladateľ slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov, jej predseda, 2002 – 2004 medzinárodný generálny tajomník.

– 1959 ukončené štúdium slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej a germanistiky na Komenského univerzite v Bratislave,

– 1959 z politických dôvodov pomocný robotník v Krupine, po vojenskej službe stredoškolský učiteľ v Krupine a v Banskej Bystrici,

– 1961 v Banskej Bystrici zakladateľ a vedúci Divadla poézie, spoluzakladateľ Filmového klubu, predseda Krajskej vedecko-metodickej rady pre výchovu umením, v jej rámci mnoho prednášok,

– od 1964 redaktor denníka Ľud, tam neskôr vedúci zahranično-politickej rubriky, zakladateľ prvej rubriky o vysťahovalectve v slovenskej tlači, odborná spolupráca s Maticou slovenskou,

– po invázii na jeseň 1968 odchod do USA,

– po návrate redaktor Výberu, autor prvej slovenskej publikácie o histórii vysťahovalectva z Čiech a Slovenska „Česi a Slováci vo svete“ (hneď po vyjdení náklad cenzúrou zničený),

– 1970 pre ,,antikomunizmus“ a ,,antisovietizmus“ prepustený zo zamestnania a vylúčený zo Zväzu novinárov,

– 1970-1978 robotník – korektor v tlačiarni,

– 1978-1989 knihovník na VŠMU,

– 1984 doktorát na Filozofickej fakulte Komenského univerzity (metodika vyučovania nemeckého jazyka),

– 1985 – 1989 tajomník Československej sekcie Medzinárodnej asociácie hudobných knižníc,

– v novembri 1989 spolupráca so študentmi a VPN,

– 1990-1991 šéfredaktor denníka Ľud (Čas), člen vedenia Demokratickej strany,

– 1990 spoluzakladateľ a od 1994 do 2013 generálny tajomník Paneurópskej únie na Slovensku,

– od 1990 početné prednášky v zahraničí, napr. Berliner Bildungszentrum, Politická akadémia Tutzing, univerzity Buffallo, Augsburg, Fribourg,

– od 1990 množstvo prednášok, seminárov, diskusií na celom Slovensku pre rozličné inštitúcie, o. i. pre žiakov stredných škôl, pre študentov univerzít, pre učiteľov atď.

– 1991-1998 komentátor denníka Národná obroda,

– od 1993 člen Team Europe,

– 1993-2007 zakladateľ a predseda slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov,

– od 1996 čestný člen a councillor Atlantic Association of Journalists & Scholars Pro Europa,

– 1996-2008 každoročne spoluorganizátor a lektor Stredoeurópskeho seminára na Baskickej univerzite v San Sebastian,

– 1997 prednášky Európske integračné procesy na Katedre politológie Trnavskej univerzity,

– 1998-2000 predseda Správnej rady Nadácie pre občiansku spoločnosť,

– 2002 – 2004 Medzinárodný generálny tajomník Asociácie európskych novinárov,

– 2003 – 2007 predseda redakčnej rady časopisu Mosty,

– 2004 – 2007 spolupredseda pracovnej skupiny Národného konventu SR Európske inštitúcie,

– 2006 – 2007 člen riešiteľského tímu Pracovnej skupiny pre jazykovú politiku NK SR, spoluriešiteľ úlohy Jazykovopolitickej stratégie SR ako členského štátu EÚ.

– 2011 – 2013 seminár a prednášky Paneurópa a európska integrácia na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave,

Publikačná činnosť (výber): od 1963 s prestávkou 1970 – 1989 v takmer všetkých slovenských médiách, v zahraničí po 1993 najmä Der Standard a Luxemburger Wort, viaceré odborné príspevky, v období 1970 – 1989 odborné príspevky do zborníkov Matice slovenskej a knihovedných časopisov, redigovanie vedeckých zborníkov VŠMU,

– 1998 – 2007 každoročne spoluautor ročenky Jahrbuch der europäischen Integration (vyd. Institut für europäische Politik Mníchov),

– 1999 knižne Európa pre Slovákov – Slovensko pre Európu,

–  2000 knižne Ľudská stopa (zbierka básní), Zrod cely (prózy) a i.

– 2003 o. i. brožúra Slovensko v Európe,

– 2005 spoluautor knihy Ostdeutschland war nie etwas Natürliches (Parthas Berlin),

– 2005 Richard Coudenhove-Kalergi: Paneuropa. Preklad (Úrad vlády SR),

– 2007 Škola v Európe – Európa v škole; učebný text pre stredné školy,

– 2008 kniha Židovský rok a iné eseje (Adora Lingua Bratislava),

– 2010 kniha Švajčiarske deti (Elán Bratislava, 195 s.),

– 2011 kniha Slovenské pohľady na Židov… (Adora Lingua Bratislava, 595 s.),

– 2014 Hans-Peter Schwarz: Konrad Adenauer (KAS Bratislava, 199 s.),

– 2014 spoluautor zborníka Desať rokov v Únii. Slovenská a česká cesta. (IVO Bratislava).

 

Ocenenia

– 1996 Slovenská novinárska cena Literárneho fondu,

– 1997 strieborná medaila prezidenta Michala Kováča,

– 1998 Európska novinárska cena,

– 2011-  čestný medzinárodný generálny tajomník Asociácie európskych novinárov,

– 2015 Ordre de officier de legion d’honneur (Francúzsky Rad čestnej légie, stupeň „dôstojník“.

_____________________________________________________________________________________

Juraj ALNER

 

  • Born 1937, Kladno, Czechoslovakia, now Czech Republic.
  • Living in Slovakia since 1938.
  • 1955-59 University studies, pedagogic, Slovak and German studies, graduated at the Comenius University Bratislava (PhDr).
  • 1964 – 1968 editor of daily Lud.
  • 1969 author of the first publication on the history of emigration by Slovaks and Czechs, which was immediately stopped in distribution by communists.
  • 1970-1989 released from his job as ,,anticommunist“, not allowed to publicise.
  • November 1989 working together with the Students Committee and the ,,People against Violence“ during the revolutionary movement.
  • 1990-91 editor in chief in daily Čas (Time).
  • Since 1990 frequently giving lectures abroad (history and politics of Slovakia and Central Europe, f. e. Berliner Bildungszentrum, Universities Augsburg, Buffalo, Fribourg, San Sebastian.
  • 1991-1998 editor of daily Národná obroda (interior affairs, integration);
  • since 1993 Team Europe member (EU) and president of the Slovak section of the Association of European Journalists.
  • 1994-2012 Secretary general of the Paneuropean Union Slovakia.
  • 1997/98 lecturer at the University Trnava (European Integration).
  • 2002-2004 Secretary general of the Association of European Journalists.
  • 2005-2008 Cochairman of the Working Group European Institutions and member of the task group European Languages in the Slovak National Convention.
  • Publications (Selection)
  • A lot of Articles in Slovak, German etc. Newspapers, Journals and Year-books since 1964. Slovak publications about Slovakia and EU etc.
  • 1998 – 2007 coauthor of Jahrbuch der europäischen Integration (Institut für europäische Politik München).
  • 1999 publication Európa pre Slovákov (Europe for Slovaks).
  • 2000 Genesis of the Ward (Novels), A Human Path (Poetry).
  • 2005 coauthor of the book Ostdeutschland war nie etwas Natürliches (Parthas Berlin).
  • 2005 Richard Coudenhove-Kalergi: Paneuropa. Translation (Governmental Office Bratislava).
  • 2007 Škola v Európe – Európa v škole; (School in Europe – Europe at School), Schoolbook, Bratislava.
  • 2010 coauthor of the book Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (Where we are? Mental Maps of Slovakia) IVO, Kalligram Bratislava.
  • 2011 the book: Slovenské pohľady na Židov (The Slovak view on Jews) Adora Lingua Bratislava;
  • 2014 the book: Hans Peter Schwarz: Konrad Adenauer, translation from German to Slovak). Hlbiny Bratislava;
  • 2014 Ten Years in the Union. Slovak and Czech Path. Coauthor. IVO Bratislava.
  • Awards:
  • Slovak journalist Award 1996;
  • 1997 awarded by Silver Medal of the President of the Slovak Republic.
  • 1998 European Journalism Prize.
  • 2011 International honorary secretary general of the Association of European Journalists.
  • 2015 Ordre de officier de legion d’honneur (France).

Augustín Milan

Člen


Milan Augustín

21.9.1947, Banská Štiavnica

člen SC PEN

Študoval na Baníckej škole, kde roku 1967 zmaturoval. Roku 1968 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava-Koliba. V rokoch 1969 – 1975 pracoval v Rudných baniach ako banský technik. Od roku 1975 študoval na FF UK v Bratislave, na katedre estetiky a vied o umení. Štúdium ukončil diplomovou prácou Historický urbanizmus banských miest stredného Slovenska. Maliarstvo študoval súkromne a doteraz svoju tvorbu predstavil na 15 samostatných výstavách. Prešiel viacerými zamestnaniami ako historik umenia. Medzi najvýznamnejšie jeho pôsobisko patrí Projektový ústav kultúry, kde pracoval ako historik umenia a projektant (realizoval viac ako 60 pamiatkových a historických výskumov stredovekej architektúry). Rok pracoval v štátnej správe na MNsV Banská Štiavnica na odbore výstavby a pamiatok, odtiaľ prešiel ako vedúci historik umenia do Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave, z ktorých sa odčlenili Štátne reštaurátorské ateliéry, kde pôsobil v rokoch 1980 – 1988, naposledy ako podnikový riaditeľ. V rokoch 1989 – 1993 pracoval v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je tvorcom Múzea židovskej kultúry v rámci SNM v Bratislave, autorom jeho libreta a scenára, ale aj autorom obnoveného židovského múzea – Bárkányiho zbierky v Prešove. Pracoval na Úrade vlády SR a bol novinárom v slobodnom povolaní (1994 – 1996). Od roku 1996 bol odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave a riaditeľom sekcie historických štúdií. V rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako európsky tajomník Leopolda J. Danihelsa, tretieho prezidenta Svetového kongresu Slovákov. Dnes pôsobí v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník. Striedavo žije v Bratislave a v Štiavnických Baniach. Je podpredsedom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov z podsitnianskeho kraja v Bratislave.

Baláž Ireney

Člen výboru SC PEN


Ireney Baláž,

15.7.1944, Levoča

člen: SC PEN

básnik, publicista, recenzent, organizátor literárneho života, pracovník v oblasti propagácie, sa narodil 15. júla 1944 v Levoči v rodine gréckokatolíckeho farára, matka bola učiteľka. Stredoškolské štúdiá absolvoval v dnešnej Českej republike – na Jedenásťročnej strednej škole v Duchcove (1958 – 1961) a na Strednej priemyselnej škole v Čáslavi (1961 – 1963). Po maturite študoval na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach (1964 – 1968), štúdium však zanechal. Neskôr absolvoval aj SEŠ s maturitou v Košiciach (1977).

Pracoval na oddelení propagácie vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach (1969 – 1987) a v studenej valcovni VSŽ Košice (do 1991).

Od roku 1991, keď sa presťahoval do Bratislavy, sa venuje výlučne literárnej tvorbe, recenzistike, publicistike a organizovaniu literárneho života. Pravidelne publikuje recenzie, kritiky, články a eseje v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Knizná revue, Revue svetovej literatúry a i. V časopise pre mladú literatúru Dotyky publikoval hudobný cyklus o blues a rock-and-rolle. Niekoľko rokov bol členom v literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Cena I. Kraska, Cena E. E. Kischa a porôt i.).

Poéziu začal publikovať na začiatku deväťdesiatych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu  (2004) a Prierez tmou (2000). Silné duchovné prostredie, v ktorom vyrastal, sa odrazilo aj v jeho básnickej tvorbe. Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Medidatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach.

Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do češtiny, nemčiny, francúzštiny, poľštiny, bulharčiny, ruštiny či angličtiny.

Je členom Slovenského centra PEN (2000), bol jeho tajomníkom (2001 – 2004, 2005 – 2008) a predsedom (2008 – 2009), od roku 2012 je čestným predsedom Slovenského centra PEN. V roku 2008 založil pobočku Slovenského centra PEN v Košiciach. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov.

Pri príležitosti 20. výročia Slovenského centra PEN ho ocenili ako Čestného člena SC PEN (2010), pri príležitosti 25. výročia SC PEN dostal ocenenie a diplom  za mimoriadne zásluhy (2014).

 

 

Bančej Maroš

Člen


Maroš M. Bančej

*04.09.1960, Michalovce

†17.07.2019

 

člen: SC PEN

Po gymnáziu (dnes) Pavla Horova vyštudoval vedy chemické a prešiel v rámci cirkusu zvaného Svet viacerými povolaniami. Najdlhšie sa zdržal ako šéfredaktor v časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky (1990 -1999) a v Slovenskom rozhlase (1999-2007), časť z toho ako šéfredaktor Rádia Devín. Svoje šesťnásobné šéfredaktorstvo symptomaticky ukončil v časopise pre deti Včielka a neskôr aj Zornička. Pomedzi to si odskakoval do novinárskej manéže či už mienkotvornej, alebo bulvárnej, písal piesňové texty pre rôznych interpretov, scenáre, televízne projekty a občas pracoval aj pre reklamné agentúry či dabing. Bol v porotách množstva literárnych súťaží, moderoval viac či menej kultúrne akcie a vyskúšal takmer všetky literárne žánre. Je držiteľom niekoľkých ocenení. Časopisecky debutoval v šestnástich, knižne trojzbierkou poézie Výstrel z motyky (1990) spolu s Jožkom Urbanom a Jankom Litvákom. Nasledovala básnická zbierka Príliš tesná koža (1995), kniha fejtónov a úletov Klebety a fakty (1997), básnická zbierka Vampiriáda (1998) a biografická kniha o Jožovi Urbanovi Zúrivo nežne svoj (2011). Jeho básne boli uverejnené vo viacerých antológiách. V roku 2017 vyšla jeho básnická zbierka Opičí cirkus. Dňa 17.07.2019 zomrel po dlhej a ťažkej chorobe.

Bančejová – Pribylincová Barbora

Členka


Barbora Bančejová – Pribylincová

29.2.1972, Bratislava

členka: SC PEN

Študovala na gymnáziu Metodova v Bratislave a po maturite na VŠMÚ v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika. Počas štúdia na vš publikovala v roznych literárnych časopisoch, neskor v roku 1999 debutovala zbierkou krátkych proz Na brehu oceána, ktorej bola udelená prémia Ivana Krasku za debut. V roku 2001 jej vychádza novela Pri vode, v roku 2006 dvojnovela Románik, v roku 2010 novela A Boh stvoril muža.., v roku 2014 krátky román s prvkami čierneho humoru, inšpirovaný smrťou kráľa popu Moja prvá láska, na truhle vyryté…

Barbara bančejová – Pribylincová sa okrem literatúry venuje aj poradenstvu v oblasti ženskej krásy. Má dcéru Lindu. Od jari roku 2016 žije v Šamoríne.

 

Banga Dezider

Čestný člen


Dezider Banga

*24.08.1939, Hradište

člen: SC PEN

Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine.

Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie rómskeho etnika v Slovenskej republike. V súčasnosti podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne. Žije v Bratislave.

Literárna tvorba – poézia

Záružlie a lekno (1967), Rozhovory s nocou (1970), Modrá búrka (1970), Horiaca višňa (1983), Slnečný vánok (1999), Agáty neumierajú (2004)

výbery z poézie: Magnólie zhasínajú (1989), Lyrika (1992)

Literárna tvorba – pre deti a mládež

Romano hangoro (1993, rómsky šlabikár), Maľovaná rómština (1996)

Literárna tvorba – scenáristika

Epaš (1969), Buroviarko (1971), Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ (všetky 1972), Slimáčik bubienok (1977), Dievča s ružami v šľapajach (1978), Rozprávky z lúky (1979)

Literárna tvorba – editorská činnosť

Pieseň nad vetrom (1964 – antológia rómskej ľudovej poézie), Čierny vlas (1970 – výber z rómskych ľudových rozprávok), Paramisa (1993 – antológia rómskych ľudových rozprávok), Verše z vrbiny (1993 – antológia rómskej autorskej poézie)

Charakteristika tvorby

Bangova tvorba vychádza z autorovho zážitku a tradície cigánskej ľudovej poézie nielen v ideovo-tematickej rovine (to by zvádzalo k nepríjemnému dôrazu na exotizmus). Túto determináciu obsiahla vo svojom celku. Svedčí o tom skutočnosť, že autor sa z básne v maximálnej miere snaží vytlačiť civilizačné, ale aj spoločenské alebo individuálne ľudské prvky a obsadzuje ich miesto prvkami prírodného bytia. Stáva sa tak jeseninovským „orgánom na vyjadrenie nevyčerpateľného smútku polí“ a jeho básne nadobúdajú vysokú mieru univerzálnosti, hoci vo vymedzenom priestore. Na druhej strane vie upozorniť na svetlé stránky svojho sveta a vyniesť z jeho tragiky poéziu, ktorá má aj svoj zmysel inštruktívny: učí zázračnému pohľadu na svet, učí tešiť sa z prostej skutočnosti, že dážď je modrý, na čo sme už dávno zabudli. Potrebujeme toto pripomenutie prírodného v človeku a zdôraznenie jeho bezprostredného zväzku so svetom. Cítime radostnú spontánnosť, nevykonštruovanosť lyrického videnia, lebo báseň sa tu nevydobýja slovám, ale nachádza na ceste, alebo prosto existuje.

Albín Bagin

Monografie a štúdie o autorovi

Bagin, A.: Báseň ako kvapka dažďa. Mladá tvorba, 1968, č. 2.

Bagin, A.: Priestoty textu. Bratislava 1971, s. 89 – 93.

Moravčík, Š.: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, D.: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.

Ocenenia

Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry (2009)

 

Bátorová Mária

Členka výboru SC PEN


Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

*19. október 1950, Trenčín

členka: SC PEN, Klubu nezávislých spisovateľov

Literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.

Profesorka Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Knižne mohla publikovať až po roku 1989.Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých zobrazila epickým spôsobom udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej boli preložené do angličtiny, nemčiny, ruštiny, litovčiny, poľštiny, japončiny, hindi, arabčiny.

Štúdiá a vzdelanie

Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969). V rokoch 1969 – 1974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992). Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006).

Becker Zdenka

Členka


Zdenka Becker

členka SC PEN

Narodila sa v Chebe a vyrástla v Bratislave. Po absolvovaní Vysokej školy ekonomickej sa vydala za rakúskeho občana a vysťahovala sa do Viedne. Tam študovala na Katedre tlmočníctva Viedenskej univerzity nemčinu ako cudzí jazyk, ktorú viac ako pätnásť rokov vyučovala.

Do literatúry vstúpila detskou divadelnou hrou „Minu-Minuto, der Zeitgeist“(1990). Knižne debutovala románom „Berg“, v ktorom tematizuje odsun Sudetských Nemcov z Čiech. Roman bol preložený aj do slovenčiny – „Za vrchom vrch“, Vydavateľstvo H&H (1996). Roman „Berg“, ktorý bol v Rakúsku ocenený viacerými literárnymi cenami bol sfilmovaný (STV+ORF, 1995). 1995 – zbierka poviedok „Verknüpfungen“ („Zauzlenia“ – niektoré z poviedok sú preložené aj do slovenčiny), 1999 – zbierka básní „Das einzige Licht die Mondfinsternis“ – v slovenčine „V zatmení mesiaca“, Vydavateľstvo Sulitudo, 1999; zbierka poviedok „Good-bye, Galina“, 2001(niektoré z nich sú preložené do slovenčiny), romány „Die Töchter der Róza Bukovská“ (2006) – v slovenčine „Cudzie dcéry“, Ikar 2010, „Taubenflug“ (2009) – v slovenčine – „Holubí let“, Vydavateľstvo Európa, 2013, „Der größte Fall meines Vaters (2013) – v slovenčine „Najväčší prípad môjho otca“, Vydavateľstvo Herial, 2015.

Zdenka Becker je autorkou viacerých divadelných hier, ktoré sa hrali nielen v Rakúsku a na Slovensku, ale aj v iných krajinách: „Minu-Minuto, der Zeitgeist“ (1990, Vieden), „Smogis heiße Küsse“ (1992, St. Pölten), „Berg“ (1993, Cheb), „Das ausgetrickste ‚b‘“ (1994, Bratislava), „Küß mich, Frosch“ (1996, Vieden), „Der Duft des Weizens“ (1996, St. Pölten, 2006, New York), „Odysseus kam nicht zurück“ (2000-Bonn, 2005-New York, 2010-Piestany „Odyseus sa nevrátil“, 2016-Jochenstein, Nemecko, „Good-bye, Galina“ (2002-Bonn, 2003-Szekzsard – Madarsko, Bratislava, 2004-Iowa a St. Louis, USA), Boogie & Blues“ (2004-Iowa, USA, 2007, Zvolen), „Behind the Darkness (2009, New York), „Wir leben“ (2016, St. Pölten) a filmového scenára „Za vrchom vrch“ (1995, STV+ORF).

Zdenka Becker prekladá zo slovenčiny a čestiny do nemčiny. Jej diela, preložené do šestnástich jazykov, boli ocenene literarnymi cenami v Rakúsku, na Slovensku, v Nemecku a v USA.

 

 

 

 

 

 

Belák Ľubo

Člen


PhDr, Ľubomír Belák (www.lubobelak.sk)

5.1.1951, Bratislava

člen: SC PEN

Narodil sa v umeleckej rodine. Matka Paula Beláková bola členkou opery SND a otec Michal Belák, známy činoherec.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa stal členom jednej z prvých big-beatových skupín na Slovensku THE PLAYERS. Ako hudobník a skladateľ splupracoval so speváčkou Evou Kostolányiovou, Karolom Duchoňom, Jankom Lehotským, Janou Belákovou a Janou Kociánovou, s ktorými nahrala mnohé hudobné skladby Autorsky sa podieľal na scénickej hudbe ku stredometrážnym filmom, rozhlasovým a televíznym hrám. V roku 1980 vydáva LP platňu s názvom LBT. Päť rokov ako hudobný úpravca spolupracoval s Radošinským naivným divadlom. Významná bola aj jeho účasť na hudobnom projekte Jaroslava Filipa, Jula Satinského a Milana Lasicu – Bolo nás jedenásť.

Od roku 1984 bol dramaturgom do Československej televízie. V roku 1989 už ako hlavný dramaturg HRZP sa v novembri v roku 1989 zapojil do spoločenských zmien ako člen Organizačného výboru. Začiatkom 90tych rokov absolvoval študijné pobyty v BBC, Voice of America a Holandskej televízii.

V roku 1992 zakladá prvú súkromnú televíznu producentskú holandsko-slovenskú spoločnosť Redstone Bratislava s.r.o.. Neskôr to bola už vlastná spoločnosť TATRA ABB, s.r.o. Pripravoval projekty pre Slovenskú televíziu, TV NOVA, Markíza a VTV. V roku 1995 získava licenciu na televízne vysielanie regionálnej bratislavskej televízie CITY TV. V rokoch 2000 až 2005 pôsobil ako riaditeľ lokálnej Televízie Ružinov. V roku 2007 na základe vlastného projektu vytvára internetovú televíziu /IPTV/ X@TV.

Na festivale Kremnické Gagy po niekoľko rokov pôsobil v tíme Stana Radiča ako člen Akadémie humoru a satiry.

Jeho literárne začiatky siahajú do šesťdesiatych rokov. Poviedkovej tvorbe sa venoval aj neskôr. Popri príbehoch zo 60tych rokov to boli najmä humoristicky ladené texty Neskôr v rokoch 1970 až 1980 sa venoval aj publicistike. Pre Nové Slovo, časopis Populár a Osvetovú prácu písal články a recenzie nových hudobných a filmových diel. Ako televízny dramaturg sa podieľa na celovečernom filme Juraja Jakubiska „Takmer ružový príbeh“ a dvojdielnom koprodukčnom baletnom film „Ali Baba a štyridsať zbojníkov“. Autorsky sa podieľal na mnohých televíznych zábavných reláciách a pôvodných dokumentoch. V dramatickej tvorbe sa ako dramatik a autor hudby orientoval na detskú tvorbu a muzikál.

V oblasti teórie kultúry publikoval niekoľko odborných prác o verejnoprávnej televízii, hudobnej dramaturgii a moderných komunikačných technológiách . Široká je aj esejistická tvorba, ktorú publikoval v 80-tich rokoch. Medzi literárnu činnosť možno zaradiť aj preklady a úpravy dialógov a prebásnenie poetických textov zahraničných televíznych a filmových diel. Novinkou v jeho tvorbe sú Blogy. Najväčší záujem vzbudil blog – Otvorený list Ivete Radičovej, ktorý čítalo viac ako 100 000 návštevníkov internetovej stránky. Podobne využíva internet na publikovanie vlastnej tvorby na stránke www.lubobelak.sk.

V roku 2008 vydáva na CD projekt s vlastnou zhudobnenou poéziou „Bigbíťák“.

Ako spolutvorca s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom sa zúčastnil práce na animovanom seriáli MAŤ TAK O KOLIESKO VIAC /2003 – 2012/.

Od roku 2011 je členom Slovenského centra P.E.N. Od roku 2012 pôsobil vo funkcii podpredsedu. V rokoch 2013-2014 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Prehľad diel jeho širokej tvorby si možno pozrieť na jeho web stránke www.lubobelak.sk

Bratislava 2013

Benková Viera

Členka SC PEN


1939, Báčsky Petrovec

Viera Benková, poetka, prozaička, prekladateľka a publicistka (narodená v roku 1939 v Báčskom Petrovci) po maturite na tamojšom gymnáziu absolvovala Filologickú fakultu na Belehradskej univerzite (slovenský a český jazyk a literatúra). V rokoch 1962-1991 pracovala vo vydavateľstve Kultúra, resp. Obzor, v Hlase ľudu a neskôr v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Poetka (ale na konte má prózu, nielen pre dospelých, ale aj pre deti), členka viacerých spisovateľských organizácii v Srbsku a na Slovensku, vydala viaceré zbierky básní, poviedok, knižky pre deti, knižné beletristické spomienkové návraty ku kultúrnej histórii predkov, Slovákov na Dolnej zemi. Na konte má desiatky básnických zbierok po slovensky a v srbčine. Najnovšie zbierky básní: Exlibris morušových listov (2013), Modrotlač (2011), Studňa a voda (2015), všetky 3 zbierky vydané v Slovenskom vydavateľskom centre v Báč. Petrovci, Herbár zeme (SSS, Bratislava, 2015), Panónske haiku  (2018, Slovenské vydavateľské centrum, Báč. Petrovec). V roku 2017 vo Vydavateľstve SSS vydala román Tri ženy, dvaja muži a ja… Aktuálne jej v Belehrade vychádza výber poézie v preklade do srbčiny a výber z poetického diela Studňa v Spolkovom vydavateľstve v Bratislave. Za svoju tvorbu získala viaceré domáce a zahraničné ocenenia.

Bojničanová Renáta

Členka


Narodila sa v Trnave. Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a španielsky jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na Univerzite Complutense v Madride a obhajobou práce La figura del bandolero en la literatura oral eslovaca y catalana získala titul doctor (PhD.) v odbore slavistika. V súčasnosti pôsobí na Univerzite Komenského, kde prednáša predmety španielskej a hispanoamerickej literatúry, teória a prax prekladu a teória literatúry. V roku 2017 sa habilitovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského s prácou Ramonizmus a jeho ohlas v slovenskej literatúre. Ramón Gómez de la Serna a Ivan Horváth (Bratislava, Vydavateľstvo UK, 2015).

Venuje sa výskumu hispánskej literatúry a slovenskej literatúry v komparácii. Publikovala vyše desať knižných monografických prác a vyše sto vedeckých a odborných článkov a koordinovala rôzne kolektívne zborníky v odbore hispanistika a slavistika.

Okrem toho sa venuje aj prekladu zo španielčiny aj do španielčiny a ojedinele aj z katalánskeho jazyka do slovenčiny. V spolupráci so španielskym slavistom Salustiom Alvaradom preložila do španielčiny viacero slovenských a slovanských autorov, akými sú diela Martina Kukučína, Janka Jesenského a dôležité zakladajúce diela slovanskej písomnosti: Život Cyrila a Metoda, Proglas, Pochvala Cyrilovi, Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi, básnickú skladbu Azbučná modlitba a spis O písmenách mnícha Chrabra.

Literárny debut Kolovrat (Bratislava, vydavateľstvo SSS, 2018) vyšiel s veľkým oneskorením v porovnaní s obdobím vzniku rukopisu. Dielo reflektuje situáciu vykorenenosti človeka vo svete a v živote a jeho podloží znejú základné otázky o zmysle ľudskej existencie. Literárnu tvorbu chápe autorka ako komplementárnu činnosť k jej vedeckej a prekladateľskej činnosti.

Branko Pavel

Člen


Narodil sa 27. apríla 1921 v Terste, do r. 1931 žil na Hačave pri Hnúšti, od r. 1932 žije v Bratislave. V r. 1940 – 1942 študoval a zároveň sa zúčastnil na protifašistickom odboji, za čo ho r. 1942 odsúdili na doživotie (väznice na Slovensku, koncentračný tábor Mauthausen). Po vojne prekladal z nemčiny, ruštiny a angličtiny, od r. 1948 sa venoval najmä filmovej kritike. Po r. 1971 mal zákaz publikovať, v 80. rokoch sa však smel vrátiť k prekladaniu. Od r. 1989 sa znova venoval filmovej kritike a teórii: uverejnil desiatky prác v odbornej tlači a vydal niekoľko kníh na filmové témy. R. 2011 vyšli jeho pamäti Proti prúdu. Po celý čas svojho tvorivého života sa venoval aj kritike a teórii umeleckého prekladu a sledoval vývin slovenčiny vo vzťahu k iným jazykom: Úklady jazyka (2014), Úskalia a slasti jazyka (2015), Úlety a istoty jazyka (2019). Spolu s I. Kopcsayovou vydal knihu rozhovorov s ním Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (2017). K najvýznamnejším oceneniam nestora SC PEN patria: Čestný doktorát VŠMU (1997); Zlatá kamera MFF Artfilm (2000); Slnko v sieti (2006);

Cena ministra kultúry (2011); Cena slovenských filmových novinárov (2012); Pribinov kríž II. triedy (2015).

Brendza Boris

Člen


Mge. Boris Brendza

*2. február 1979, Bratislava

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

básnik, publicista, redaktor, šéfredaktor časopisu SSS pre mladú literatúru a umenie DOTYKY, vysokoškolský pedagóg (odborný asistent na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), viceprezident Slovenského centra PEN, člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, člen redakčnej rady časopisu Slovenské Pohľady, managing editor vedeckého magazínu FMK – EJMAP, člen redakcie umeleckého almanachu FMK – Muuza, člen Výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru LF.

V roku 2007 absolvoval magisterské štúdium masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2011 svoje univerzitné vzdelanie rozšíril získaním akademického titulu PhD. Žije v Bratislave.

Básne a tvorbu publikoval v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, Kysuckých novinách, Národnej osvete či v českých periodikách Psí víno a Obrys – Kmen. Boris Brendza sa ako porotca pravidelne zúčastňuje rôznych podujatí pre debutujúcich básnikov a prozaikov. Je spoluautorom myšlienky založenia súťaže pre mladých poetov – Cena Rudolfa Fabryho. Jeho básne boli preložené do angličtiny, francúzštiny a poľštiny.

 

Vydal básnické zbierky:

Obrazce, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (2000)

Mesačné hodiny, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (2002)

Poď ďalej a povedz!, Vydavateľstvo Matice Slovenskej (2006)

Ochutnať z plameňa, Vydavateľstvo IKAR (2014)

 

Buzássy Ján

Člen


Ján Buzássy

10.4.1935, Kočovce

člen: SC PEN

Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr (až do jej zániku) ako šéfredaktor dnes už kultovo vnímaného literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po roku 1989 bol predsedom Asociácie spisovateľov Slovenska a šéfredaktorom obnoveného mesačníka Kultúrny život. Žije v Bratislave.

Čačko Peter

Člen


Peter Čačko

*18. 4. 1936, Vranov nad Topľou

člen: SC PEN

Maturoval v roku 1953 na gymnáziu v Michalovciach.

V roku 1958 po študijných jednosemestrálnych pobytoch na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne a na Filologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe absolvoval štúdium slovenčiny a stredovekej latinčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V roku 1977 ukončil postgraduálne štúdium editorstva na Katedre žurnalistiky FFUK v Bratislave. V rokoch 1958-60 vyučoval slovenčinu, latinčinu a ruštinu na JSŠ v Novom Meste nad Váhom. Od júla 1960 do konca roka 1991 pracoval ako vedúci redaktor vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. Redaktor slovenskej časti revue o detskej literatúre Zlatý máj v rokoch 1962-70. Od septembra 1990 do roku 1992 bol riaditeľom vydavateľstva Bohem Press v Prahe. V rokoch 1993-1995 bol súkromný edičný poradca. Od 1. januára 1996 do 28. februára 1999 vedúci oddelenia knižných veľtrhov v Národnom literárnom centre v Bratislave. Od 1. marca 1999 do 31. mája 2007 riaditeľ Medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA v Bratislave. Od 1. júna 2007 v dôchodku.

Publicista, autor článkov, recenzií, reportáží, rozhovorov, lektorských posudkov, odborných referátov. Prekladateľ vyše 70 knižných titulov (prevažne pre mládež) a poviedok z ôsmich jazykov (z angličtiny, ruštiny, poľštiny, chorvátčiny, slovinčiny, srbčiny, češtiny a lužickej srbčiny).

Vydavateľ-manažér – vyše štvrťstoročia viedol redakciu exportu v Mladých letách, v ktorej za ten čas vyšli pôvodné slovenské knihy v 19 jazykových mutáciách v celkovom počte vyše šesťsto titulov.

Zakladajúci člen Kruhu priateľov detskej knihy – súčasti Česko-slovenskej sekcie IBBY – Medzinárodnej únie pre detskú knihu. V rokoch 1990-92 člen federálneho výboru Čsl. sekcie IBBY. Od roku 1993 člen výboru Slovenskej sekcie IBBY – SkBBY, v rokoch 1999-2007 viceprezident SkBBY. 1995-2000 slovenský redaktor medzinárodného časopisu IBBY – Bookbird. V rokoch 2000-2004 v dvoch volebných obdobiach člen Exekutívy IBBY.

Od roku 1965 (nultý ročník BIB) organizátor a spolupracovník Bienále ilustrácií Bratislava, od roku 1993 člen Výkonného výboru BIB, od roku 1999 z funkcie riaditeľa BIBIANY hlavný organizátor BIB.

V rokoch 1999 až 2010 riaditeľ Medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti – Bienále animácie Bratislava.

Viceprezident Občianskeho združenia 18. kongres básnikov a OZ Umenie pre deti. Viceprezident OZ Hans Christian Andersen (postavilo sochu svetového rozprávkara na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave).

Amatérsky hudobník – zborový spevák, organista a dirigent cirkevného spevokolu (okrem iného uviedol so zborom sedem Mozartových omší v rámci Mozartových týždňov 2000-2007).

Ocenenia:

1975 – Plaketa Ľudmily Podjavorinskej – za šírenie slovenskej detskej knihy v zahraničí

1976 – Zlatý odznak Slovenského ústredia knižnej kultúry

1984 – Medaila ministra kultúry PĽR Za zásluhy o poľskú kultúru

1992 – Zápis na Čestnú listinu IBBY za preklad knihy Janusza Domagalika Piec

przygod detektywa Konopki

1993 – Cena Poľskej sekcie IBBY za preklady poľských detských kníh

2005 – Čestná plaketa BIB

2006 – Rád Rytierskeho kríža Poľskej republiky za zásluhy

Bratislava 22. marca 2013

Chudík Martin

Člen


Martin Chudík

 12. január 1988, Bratislava

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za svoju básnickú tvorbu bol ocenený v mnohých literárnych súťažiach ako napr. Cena Rudolfa Fabryho, Literárny salón Trnava, Literárne Šurany, O Cenu slovenského učeného tovarišstva, Petržalské súzvuky Ferka Urbánka a mnohé ďalšie. V roku 2012 sa stal laureátom Wolkrovej Polianky, najstaršej literárnej súťaže v poézii na Slovensku. Svoje básne publikoval v literárnych periodikách RAK, Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Divoké víno či v prílohe Slovenských národných novín Orol tatranský a tiež boli prezentované aj v rozhlase, na rádiu Regina a Devín. Knižne debutoval v roku 2013 básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov a druhé miesto v ankete Knižnej revue – Debut roka 2013. Koncom roka 2015 vydal druhú básnickú zbierku s názvom Cestovný (ne)poriadok (VSSS), ktorá bola nominovaná na Cenu Spolku slovenských spisovateľov za rok 2015 v kategórii poézia. V roku 2015 napísal text k piesni, ktorá sa stala oficiálnou piesňou pre Národné stretnutie mládeže P15 v Poprade. V súčasnosti sa venuje literárnej recenzistike. Je autorom hodnotiacej štúdie slovenskej debutovej poézie 2015 s názvom Poetické identity, ktorá vyšla ako príloha v Knižnej revue. Je členom Slovenského centra PEN, Spolku slovenských spisovateľov, redakčnej rady časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom internetového magazínu iLeGaLiT. Okrem poézie sa zaujíma o fotografovanie a hru na gitare. Žije a tvorí v Bratislave.

Čičmanec Ivan

Člen


  1. augusta 1942 Bratislava.

Študoval na Stavebnej fakulte STU, po odchode do emigrácie študoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu na univerzite v Osle. Publicistické príspevky na kultúrne témy publikoval od konca 70. rokov v nórskej, českej a slovenskej exilovej tlači, neskôr aj v literárnych časopisoch na Slovensku (Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, Tvorba a i.).

Na Slovensku debutoval knihou gnostických meditácií V ohnisku neprítomnosti (2005), nasledovala zbierka poviedok Vzdychy a údery (2011), kniha esejí a literárnych štúdií Krehké čaro disonancií (2012) a novela Bratislavský satyr (2015). V r. 2013 mu vyšla zbierka básní Fialová hudba. V r. 2019 vydal knihu článkov, úvah, esejí, krátkych próz a básní v próze Z večerných kontemplácií. Slovenské centrum PEN vydalo v r. 2019 jeho knihu esejí Život je len chodiaci tieň.

Do nórčiny spolupreložil antológiu slovenských nadrealistov a výbery z básní J. Buzássyho, J. Ondruša, I. Kupca a M. Richtera, do slovenčiny preložil výbery z poézie viacerých nórskych básnikov.

            Ocenenia: Cena P. O. Hviezdoslava 2013 za preklady slovenskej literatúry do cudzích jazykov, Prémia Literárneho fondu 2014 za knihu Fialová hudba.

 

Cigánová Zuzana

Členka


Pracovala vyše päťdesiat rokov v SND, televízii, filme aj rozhlase.
Napísala cestopis „Kúsok cesty okolo sveta“, divadelnú hru „Divadelná hra“ a novely
„Dopadne to dosť dobre, pes bude rád“, „K+K“, „Šampanské, káva, pivo“,
„Špaky v tŕní“, „Aksál“. Posledné tri sa umiestnili vo finále súťaže Anasoft litera.
Dramatizácie noviel „Dopadne to dosť dobre, pes bude rád“ a „K+K“ boli inscenované v Modrom salóne SND.

Cíger Ján

Člen


Ján Cíger

* 19.6. 1960 Martin

člen: SC PEN

Ing. Ján Cíger, narodený 19.6.1960 v Martine podáva svedectvo o svojom živote a skutkoch.:

„Do školy na povinnú školskú  dochádzku som chodil do Základnej deväťročnej školy v Priekope /dnes súčasť Martina/.

Túžba po športovej kariére mi na niekoľko rokov obliekla vojenskú uniformu. Po absolvovaní Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici v roku 1979 som nastúpil na Vysokú vojenskú školu , odbor ženijnotechnický vo Vyškove na Morave, po ktorej absolvovaní v roku 1983 som začal slúžiť ako vojak z povolania. Problémy  s vtedajším režimom skrátili dobu aktívnej služby na jeden a pol roka. Do civilu som musel odísť v marci 1985. Civilnú kariéru som začínal ako navážač balov v papierňach, neskôr som bol štyri roky zamestnaný ako strojný kováč. Krátko pred spoločenskými zmenami, do ktorých som aktívne vstúpil som nastúpil do odboru plynárenstva skvapalnených uhľovodíkových plynov, kde som okrem novej odbornosti, vrátane štátnych skúšok, nadobudol aj manažérske zručnosti počas funkčného postupu. Bol som odborný zástupca a garant firmy PROBUGAS a. s. najprv ako manažér závodu Plniarne v Martine, neskôr som založil nový útvar – Technický servis – ktorým mi bola zverená zodpovednosť o technickú základňu a odborníkov celej spoločnosti. Z tejto spoločnosti som odišiel začiatkom roku 2007, pričom som uvažoval, že prejdem do súkromného sektoru. Po piatich mesiacoch na pozícii uchádzača o zamestnanie som začal pôsobiť ako živnostník v oblasti reklamy. To už som ale na báze úspešného konkurzu do Slovenského rozhlasu pôsobil ako externý redaktor. V ďalšom období som zvládol konkurz do rakúskej plynárenskej spoločnosti Grizzlygas, kde som tri mesiace pôsobil ako obchodný manažér, ale medzitým som urobil úspešne ďalší konkurz do reklamno-modelingovej spoločnosti leProvocateur. Po trojmesačnej spolupráci som definitívne prešiel do sféry obchodu z knihami v Martine som otvoril Antikvariát a kníhkupectvo, vrátane internetového obchodu. V tejto oblasti pôsobím dodnes.

Popri pracovnej sfére sa celé  roky venujem pôsobeniu v kultúre, literatúre, novinárčine. Niekoľko rokov som spieval v Martinskom spevokole, bol som úspešným tvorcom aj lúštiteľom krížoviek na súťažiach, rovnako som absolvoval viaceré vedomostné televízne súťaže. Po roku 2000 som sa začal vážnejšie venovať aj literárnej tvorbe, aktívne som pôsobil v literárnom klube pri Turčianskej knižnici. Výsledky prišli skoro a začal som dostávať rôzne ocenenia na literárnych súťažiach, tie mi získavali dobré meno a samozrejme množstvo kontaktov. Som spoluzakladateľom neskoršie vzniknutého literárneho klubu Mädokýš, a tiež jeho literárnej revue, ktorý má v literárnych kruhoch dnes už veľmi dobré meno. Postupom času sme rozbehli spoluprácu a stretávanie aj s inými literárnymi klubmi, čo sa prejavilo na raste počtu podujatí, stretnutí, vystúpení. Táto prirodzená gravitácia literárnych klubov k nášmu martinskému, priniesla aj postupnú inštitucionalizáciu a vytvorenie Združenia literárnych klubov Slovenska občianske združenie, pričom na valnom zhromaždení v októbri 2009 som bol zvolený za predsedu združenia. V roku 2005 mi formou bibliofílie vydali priatelia knižku mojej poézie a próz s názvom Tak píše Jano, ale hneď v roku 2006 som absolvoval úspešný knižný debut poviedkovou knihou Výbuch. Literárnej tvorbe pre dospelých aj pre deti sa venujem dodnes. Popri literatúre sa venujem aj novinárčine a v regionálnych novinách mám samostatnú rubriku. Som zakladateľom literárno –  výtvarnej súťaže Janko Hraško ešte žije…, ktorej 5.ročník sme práve v týchto dňoch vyhlásili /v štyroch ročníkoch účasť vyše 2000 ľudí/, spoluzakladateľom Múzea Janka Hraška, spoluzakladateľom katedry hraškológie, ktorú ako samozvaný profesor hraškológie aj vediem. Do tohto kontextu zapadá aj vyhlásenie Rozprávkovej republiky a ustanovenie jej sídla v metropole Údolia štebotavého Turca v Martine v roku 2008. Mám empatickú priateľskú, družnú povahu, vodcovský typ, myslím, že viem strhnúť ľudí do spoločných projektov. Som niekoľko rokov rozvedený a som otcom dvoch už dospelých synov. Ponuku stať sa členom SC PEN – klubu s potešením a záujmom prijímam, súhlasím s článkami Charty a samozrejme so všetkými ďalšími výstupmi, charakterizujúcimi jeho činnosť. Motivuje ma k tomu aj zloženie SC PEN klubu, v ktorom množstvo zaujímavých ľudí, mojich známych a priateľov.“

Čomaj Ján

Čestný člen


Ján Čomaj

*17. 4. 1935,  Radzovce

člen: čestný člen SC PEN

1953 gymnázium Lučenec 1953 gymnázium Zvolen 1954 – 1960 Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava

V Kokave nad Rimavicou vychodil prvé dve triedy ľudovej školy. Tretiu a štvrtú triedu vychodil vo Zvolene, kde sa opätovne presťahovala celá rodina.

Po skončení vojny a prinavrátení okupovaných území rodina odišla do Lučenca. Tu začal v roku 1945 chodiť do Gymnázia B. S. Timravy. Po roku však jeho otca znova preložili do Zvolena, preto pokračoval v štúdiu na Gymnáziu vo Zvolene, kde v roku 1953 aj zmaturoval. V rokoch 1953 – 1960 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najskôr literárnu vedu a slovenčinu, neskôr novinárstvo.

Už počas vysokoškolského štúdia začal pracovať v denníku Smena, kde sa postupne zaradil medzi popredných slovenských reportérov. Roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedeľu a v rokoch 1966 – 1967 a 1969 bol jej vedúcim redaktorom. Na sklonku roka 1969 ho pre jeho postoje v roku 1968 k okupácii vyhodili zo zamestnania. Na krátky čas sa zamestnal ako riaditeľ vydavateľsko-dokumentačného strediska A-Press pri Zväze slovenských architektov. Po necelom roku však musel opustiť aj toto pracovisko. V rokoch 1971 – 1972 bol montážnym robotníkom aranžérskej dielne Slovšportu a v rokoch 1973 – 1990 fotolaborantom, náborárom a dispečerom vo výrobnom družstve Služba v Bratislave. V rokoch 1990 – 1991 bol riaditeľom Tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky a v roku 1992 riaditeľom a. s. Národná obroda. Žije v Bratislave.

Priebeh zamestnaní:

* 1954 – 1969 denník Smena (elév, redaktor, voľný reportér, vedúci redaktor Smeny na nedeľu) * 1970 – 1971 Vydavateľstvo Zväzu slovenských architektov (riaditeľ) * 1971 – 1990 robotník, laborant, dispečer vo Výrobnom družstve invalidov Služba Bratislava * 1990 – 1991 Tlačový odbor Úradu vlády SR (riaditeľ) * 1991 – 1992 Národná obroda, a.s. (riaditeľ) * 1993 – 1998 Fakulta masmediálnej komunikácie, UCM, Trnava (externý lektor) * 1999 – 2000 Akadémia umení, Banksá Bystrica (externý prednášateľ) * od roku 1999 slobodné povolanie Ocenenia:

1964 Cena Zväzu československých architektov 1964, 1966, 1967, 1968 Cena mladých novinárov 1964, 1965, 1967 ocenenia v Celoštátnej novinárskej súťaži 1966, 1967 víťazstvo v ankete Dvanásť najobľúbenejších 1967 Cena Československého rozhlasu 1968 Štátne vyznamenanie k 50. výročiu ČSR 1968 Cena vydavateľstva Smena 1990, 1995 Výročná cena Literárneho fondu 1997 Cena Ľudovíta Štúra 1998 Plaketa Sv. Cyrila a Metoda 1999 Prémia Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov 2003 Hlavná cena PEN clubu za tvorbu r. 2000 Tvorba Literárne začiatky Jána Čomaja sú spojené s denníkom Smena a neskôr s týždenníkom Smena na nedeľu. Na pôde týchto mládežníckych časopisov sa zaradil do silnej skupiny slovenských reportérov, ktorých reportérska činnosť presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry. Zároveň spolupracoval s populárnymi mládežníckymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televízie (Mladými očami). Knižne debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) o životnom štýle populárnych spevákov. Tragické okamihy a osudy ľudí rôznych povolaní a z rôznych sociálnych prostredí opísal v druhej reportážnej knihe Smrť sedí vpredu (1965). O ľuďoch, ktorí sa často náhodne alebo zhlukom nešťastných okolností, ale aj vlastným ľahkovážnym prístupom k životu dostali do rozporu so zákonom, rozpráva ďalšia kniha reportáží Počmáraný život (1967, 1968). Spoločne s Jurajom Verešom napísal dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách – August 68 (1990). V knihe reportáží Veľký biliardový stôl (1993) vyrozprával tragické osudy mnohých bývalých dôstojníkov Slovenskej armády a veliteľov SNP, ktorí sa neskôr dostali zásluhou politických intríg do nemilosti novej moci a boli politicky prenasledovaní, väznení a týraní. Mnohí z nich v dôsledku toho predčasne umreli, a to aj priamo vo väzniciach. V knihe cestopisných reportáží Túlačky (1995) opísal svoje zážitky z ciest po Kanade, Grécku, Francúzsku, Sardínii a Izraeli. Dojmy z ciest zároveň komentoval nadčasovými úvahami. V najnovšej knihe biografických esejí Kruté osudy (1997) vyrozprával životné príbehy slovenských osobností z oblasti politiky, umenia a športu, ktorých život bol predčasne a násilne pretrhnutý tragickými okolnosťami. Sú to príbehy o politikovi Alexandrovi Dubčekovi, novinárovi Gavrilovi Gryzlovovi, hercoch Jánovi Jamnickom a Ivanovi Mistríkovi, horolezcovi Jozefovi Psotkovi a iných. Je spoluautorom memoárových kníhPredčasné pamäti (Milan Bako, 1997), Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová, 1998) a Spomínanie bez konca (William Schiffer, 1998).

Diela:

1963Kniha reportáží Hviezdy spievajú 1965Smrť sedí vpredu 1967, 1968Počmáraný život 1990Čo nebolo v novinách – August 68 1993Veľký biliardový stôl 1995Túlačky 1997Kruté osudy 1997Predčasné pamäti (Milan Bako) 1998Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová) 1998Spomínanie bez konca (William Schiffer) 2006Tisíc a jedna žena Tibora Bártfaya 2006Fenomén Zamarovský/Perfekt/

 

Demák Miroslav

Člen


Miroslav Demák  sa narodil 2. novembra 1948 v Starej Pazove, Juhoslávia. V rodisku absolvoval základnú školu a gymnázium. Novinárstvo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1967 – 1972). Po skončení štúdia na Slovensku začal pracovať v Novom Sade ako novinár v redakcii Hlasu ľudu, neskôr bol výkonným redaktorom literárneho časopisu Nový život a od r. 1981 redaktorom časopisu pre deti Pionieri, ktorému ako šéfredaktor vrátil tradičný názov Zornička. V r. 1988 – 1993 bol riaditeľom vydavateľstva Tvorba, samostatnej zložky vtedajšieho Obzoru.

V roku 1993 sa s rodinou presťahoval na Slovensko. Založil vydavateľstvo ESA, v ktorom vydával poéziu, beletriu aj knihy pre deti. V súčasnosti sa orientuje najmä na vydávanie literatúry Slovákov žijúcich v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku.

Demák je autorom básnických zbierok: Z otvorenej dlane (1974) a Zverokruh (spolu s poéziou V. Hronca Medzi dvoma ohňami, 1977), výberu z poézie Prestavba Elsinoru (2008), kníh poviedok Švédske domky (1980), Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001) a Jedna smrť v Belehrade (2013), kníh cestopisov Magnólia z Diamantovej hory (2013) a Takmer niečo (2017). Okrem kníh pre deti  O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Tchorí chór (1985), Husle (1993), Rozprávky o troch umelcoch (2013) a Láskovičky (2018) mu vyšli dva dramatické texty pre deti, kým ďalšie dva boli inscenované na javiskách.

Zo srbčiny, chorvátčiny, macedónčiny, rusínčiny a nemčiny preložil dvanásť knižných titulov.

Jeho knihy boli preložené do srbčiny, nemčiny, chorvátčiny, rumunčiny a macedónčiny.

Miroslavi Demákovi udelili tieto ceny: Cena za poéziu Pečat varoši sremskokarlovačke, za najlepšiu detskú knihu v Srbsku Neven, Cena Nového života, dve ceny Májových detských hier (za divadelný text), Cena Akadémie Ivu Andrića za najlepšiu knihu o Belehrade („Jedna smrt u Beogradu“), Cena Simu Matavulja, Cena Sunčanisat a Medzinárodná cena Anny Frankovej.

 

 

Dinka Pavol

Člen


Pavol Dinka

* 29. 11. 1942, Skalica

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

autor literatúry faktu, publicista, novinár, politológ a prekladateľ sa narodil 29. novembra 1942 v Skalici. Pracoval ako redaktor denníka Hlas ľudu, kde sa venoval kultúre, umeniu a regionálnym dejinám západného Slovenska. Neskôr sa stal jeho šéfredaktorom. Bol vedúcim úradu Ministerstva kultúry SR (1994 – 1998), pracoval vo firme Slovakopress Bratislava, odkiaľ odišiel do dôchodku. V rokoch 2009 – 2015 ho NR SR zvolila za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. V súčasnosti pôsobí ako publicista v slobodnom povolaní a šéfredaktor Literárneho týždenníka. Je podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom jeho predstavenstva. Počas svojej žurnalistickej praxe napísal desiatky článkov o svojom rodnom meste, jeho histórii, kultúrnych pamiatkach, miestnej a regionálnej kultúre a dôležitých spoločenských udalostiach Skalice i celého záhorského regiónu. V knižnej tvorbe sa zameriava na otázky histórie, filozofie, politológie a problematiku médií. Z angličtiny preložil knihy medzinárodne uznávaných politológov Noama Chomského, Michaela Alberta či Davida Schweickarta.

Ocenenia

  • 1. miesto v celoštátnej súťaži kroník, monografií miest a obcí, kultúrno-historických publikácií, zbierok prísloví a porekadiel, ľudových rozprávok a povestí a nárečových slovníkov SLOVENSKÁ KRONIKA 2012 za publikáciu Skalica a Skaličania v literatúre (2012)
  • 2. miesto v celoštátnej súťaži SLOVENSKÁ KRONIKA 2012 za publikáciu Skalica a Záhorie (2008)
  • Cena primátora Skalice pri príležitosti jeho životného jubilea, za neoceniteľný prínos do kultúrno-spoločenského života mesta Skalica a za jeho prezentáciu doma i v zahraničí.
  • Medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja
  • Cena Medzinárodnej organizácie vinohradníkov a vinárov v Paríži (OIV) za knihu Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne (2016)

DIELA

Literatúra faktu

• SNP a západné Slovensko (Bratislava: Krajské osvetové stredisko, 1989)

• Ľadové medvede v ľudskej koži [ilustroval Ivan Popovič] (Bratislava : Belimex, 2003)

• Hra na demokraciu: voliči v pokušení (Bratislava: Belimex, 2005)

Dr. Janko Blaho – Vyznanie Záhoriu slovom i piesňou (CD) (Bratislava: Formát, 2008)

• Slovenské masmédiá: metódy manipulácie (Bratislava: Matica slovenská, 2008)

• Buchta, František: Skalica a Záhorie: osobnosti – história – pamiatky: (zobrané eseje, štúdie a články – ľudské príbehy) [zostavil a autorsky doplnil Pavol Dinka;] (Bratislava: Formát, 2008)

• Voda a chlad: Prevencia, liečba, rehabilitácia [spoluautori: Ernest Caban, Juraj Čelko, Anton Gúth, Ján Rapák, Janka Zálešáková] (Bratislava: Formát & Liečreh Gúth, 2008)

• Zápasy o slovenčinu – pravda a lži: novela jazykového zákona  (Martin: Matica slovenská, 2009)

• Žurnalisti – lovci vo svorke: mediálne štvanice: mediálne manipulácie: sankcie a rozsudky nad médiami: etika a korupcia v žurnalistike: (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010)

• Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? [rozhovory s kritickými intelektuálmi z celého sveta] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012)

• Skalica a Skaličania v literatúre [príbehy] (Bratislava: Formát, 2012)

• Mediálne pasce verzus mozog v nádrži [eseje] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013)

Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne (Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2015)

Prekladateľská činnosť

  • ALBERT, Michael: Život bez kapitalizmu: naša nádej [Michael Albert – autor teórie o participatívnej ekonomike (parecone)] [preklad z anglického originálu Realizing hope: Life beyond capitalism] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009)
  • SCHWEICKART, David: Po kapitalizme – ekonomická demokracia [preklad z anglického originálu After capitalism, Rowman & Littlefield] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010)
  • CHOMSKY, Noam: Mocenské systémy: rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu: projekt zameraný na americkú imperiálnu politiku [rozhovory vedie David Barsamian] [preklad anglického originálu Power Systems] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013)

Farkašová Etela

Členka


Etela Farkašová

*5. október 1943, Levoča

Takmer štyri desaťročia pôsobila ako vysokoškolská pedagogička na Filozofickej fakulte UK, v r.1994/95 ako hosťujúca profesorka na Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity, od r. 2010 sa venuje iba literárnej tvorbe. Vydala šestnásť prozaických kníh, napr.: Reprodukcia času, Nedeľné fotografie, Deň za dňom, Stalo sa, Fragmenty/s občasnou túžbou po celostnosti, Káva s Bachom, čaj so Chopinom, Pláne približne zapamätaného, Na rube plátna, Scenár. Je autorkou piatich kníh esejí, napr.: Etudy o bolesti a iné eseje, Čas na ticho, Paralely a prieniky, a šiestich zbierok poézie, napr.: Na rube času, Opretá o ticho, Medzi záhradou a básňou, Načúvam ránu, S predtuchou svetliny, štyri v spoluautorstve: s ruskou poetkou Táňou Kuzovlevovou Súradnice príbuznosti /Koordinaty rodstva), s Vierou Benkovou v srbčine U zatišju sna a Lišćce na vetru, s českou poetkou Milenou Fucimanovou zbierku Cesty. V r. 2016 vyšiel profilový výber z jej prozaickej a esejistickej tvorby Obloha plná odlietajúcich vtákov. Je spoluzostavovateľkou domácich a zahraničných antológií. Jej texty sú preložené do viacerých jazykov. Na základe jej novely Priateľstvá padajúceho lístia vznikla rovnomenná televízna inscenácia. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov, SC PEN a Österreichischer Schriftsteller/Innenverband.

Ocenenia: Cena SC PEN, Cena SSS, Cena Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Bibliotéky, Zlatý rad za zásluhy o Republiku Rakúsko, Cena predsedu NR SR, prémie Literárneho fondu a iné.

Ferko Andrej

Člen


Doc. RNDr. Andrej FERKO, PhD.

*19. 1. 1955, Bratislava

člen: SC PEN, SSS, KLF,

kontakt: ferko@sccg.sk

matematik, dramatik, prozaik, docent
počítačovej grafiky na UK a hosťujúci profesor v Rakúsku, autor vyše 50
scenárov pre rozhlas, internet, divadlo a televíziu (35 premiér na
Slovensku a v Čechách). Píše po slovensky, po česky a po anglicky. Člen
Spolku slovenskych spisovateľov, Klubu literatúry faktu a zakladajúci člen
Slovenskeho centra PEN. Eseje vyšli v knihách POČÍTAČ HAMLET, O HISTORICKOM
BEZVEDOMÍ a ROK 2000… i časopisecky. Vydal oi. knihy pre deti KAZKO
VLASKO, KAZKO VLASKO A KRÁĽ ČASU, O TROCH NEZBEDKOCH, a prózy JEMNÁ CESTA,
STOPA, PROSO, SUMAROID, ČOBOGAJ, NOHA POD KLOBÚKOM, ORBIS DICTUS a spolu so
svojím otcom Vladimírom Ferkom sfilmovaný a najvydávanejší slovenský román
90. rokov AKO DIVÉ HUSI (1994, 1996, 1997). Scenáre získali skoro všetky
slovenské ceny (Telemúza, Cena ZSS, Cena SLF, Cena SRo, súťaže) ale aj
viaceré „anticeny“ (napr. zákaz inscenácie ŤUŤUNGÉRIA 1988 či od roku 1996
dodnes trezorovaná TV komédia LÚPEŽ DEJÍN). Napísal 26 divadelných hier a
scenárov (19 premiér) a 17 filmových a TV scenárov (14 premiér). Najväčší
ohlas z 8 tanečných libriet mala HARAVARA (SĽUK), v divadle PROSO (réžia J.
Bednárik) a televízny seriál AKO DIVÉ HUSI v (réžia M. Ťapák). Je
spoluautorom učebníc počítačovej grafiky, geometrie a multimédií, najnovšie
VIRTUÁLNY SVET 2012
(http://www.sccg.sk/~ferko/VirtualnySvet2012-finalPCRevue.pdf) a GEOMETRIA
FRAKTÁLOV (pre vedúcich matematických krúžkov). Administroval 15 vedeckých
projektov. Culture 2000 Virtual Heart of Central Europe (
www.vhce.info)
získal  EuroPrix Top Talent Award Quality Seal 2004 a hlavnú cenu
SlovakPrix 2005. Projekt Multimediálna historická Bratislava na DVD získal
EuroPrix Top Talent Award Quality Seal 2008 ako jeden z dvoch európskych
finalistov. V projekte EU TEMPUS Computer Graphics for Media Industry
zaviedol predmet Directing & Storytelling – tvorba digitálnych príbehov pre
internet a nové médiá. Prvé slovenské virtuálne múzeum možno nájsť na
http://www.sccg.sk/~projects/pav-pm3d/. Konzultoval vyše 200 kvalifikačných
prác (bakalárky, diplomovky, dizertácie), spoluorganizuje absurdite
venovaný Patavedecký seminar –
pataveda.cuzco.sk – a od roku 1984 sa
podieľa na organizácii najstaršej každoročnej počítačovografickej
konferencie v Strednej Európe – Spring Conference on Computer Graphics,
www.sccg.sk. Najnovšie vyšli knihy AKO VYHRAŤ VEDECKÚ SÚŤAŽ (spoluautori
Jozef Ristvej a Gabika Kukolová) a satirický roman Ján Drgonec – Andrej
Ferko JÁNOŠÍKOVA BANKA. S Petrom Jarošom píšu v dramaturgii Inky Martinovej
scenár groteskno-tragického filmu NAJSMUTNEJŠÍ PRÍBEH LÁSKY, ktorého
prozaickú verziu ocenili Cenou AOSS 2012 a cenou kritiky Zlaté pero.

Gluštíková Oľga

Tajomníčka SC PEN


*03.08.1987, Rabča (na Orave)

Od svojich 15-tich rokov písala do miestnych a regionálnych novín na Orave. Vyštudovala žurnalistiku (Mgr.) a dva roky pracovala ako redaktorka v denníku Hospodárske noviny. Od roku 2014 mediálne zastupuje dve veľké spoločnosti v oblasti stavebníctva a priemyslu. Žije a pracuje v Bratislave.

Umiestnila sa vo viacerých celoslovenských literárnych súťažiach (Cena R. Fabryho, Literárny Zvolen, Medziriadky). Je jednou zo štyroch zakladateľov Bratislavského literárneho klubu BRAK, ktorý funguje na Facebooku a od roku 2012 združuje a formuje mladé literárne talenty v hlavnom meste.

Debutovala zbierkou básní Uložená do stromov (2014). Jej druhá kniha Atlas biologických žien (2017) bola ocenená Prémiou Literárneho Fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v kategórii poézia a tiež Prémiou M. Rúfusa za poéziu 2017 od Spolku Slovenských Spisovateľov. Aktuálne pracuje na rukopise tretej básnickej zbierky s názvom Telo a text.

Halvoník Alexander

Člen


* 22. 3. 1945 Nová Bystrica (okres Čadca)

Alexander Halvoník, prozaik, literárny kritik, redaktor literárnych časopisov, knižný redaktor, editor, vydavateľ, sa narodil sa 22. marca 1945 v Novej Bystrici v rodine lesníka.

Základnú školu vychodil v Oščadnici (1951 – 1959). Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Čadci (1959 – 1962). Absolvoval štúdium francúzštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1962 – 1969).

Krátko pracoval ako redaktor v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave. Pôsobil v Ústrednej knižnici SAV (1969 – 1978), kde bol aj zástupcom riaditeľa a vedúcim Strediska vedeckých informácií. Bol zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Veda (1979 – 1981). Pracoval na Ministerstve kultúry SSR (1981 – 1992), najskôr ako vedúci literárno-dramatického oddelenia, nakoniec ako riaditeľ sekcie knižnej kultúry. Bol zakladajúcim šéfredaktorom časopisu Knižná revue (1992 – 1995, spočiatku v Slovenskej knihe, neskôr v Pentext, s.r.o), súčasne zástupcom šéfredaktora Slovenských pohľadov (1993 – 1994), redaktorom Literárneho týždenníka (1994 – 1995, 2013 – 2014) a vedúcim sekcie literárnej kritiky v Národnom literárnom centre a šéfredaktorom literárnokritického štvrťročníka Literika (1996). Bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (1997 – 2002) a riaditeľom Literárneho informačného centra v Bratislave (2002 – 2011). V roku 2014 bol členom redakcie Literárneho týždenníka pre oblasť literárnej kritiky a členom jeho redakčnej rady. V súčasnosti je členom Rady Fondu na podporu umenia.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN. Žije v Bratislave.

Recenzie, literárnu publicistiku a preklady začal uverejňovať v Slovenských pohľadoch (1969), pravidelne prispieval aj do Nového slova, Romboidu, Revue svetovej literatúry, jeho literárnokritické články, recenzie a kultúrno-publicistické materiály vychádzali aj v denníkoch, týždenníkoch a iných periodikách. Bol aj dlhoročným spolupracovníkom Slovenského rozhlasu, kde publikoval množstvo literárnokritických a publicistických prác o slovenskej a svetovej, najmä francúzskej literatúre. V slovenskom literárnom živote je prítomný viac ako štyridsať rokov ako literárny kritik a publicista – autor kritík literárnych diel a reflexií o problémoch literárnej tvorby, vydavateľskej praxe a analýz ročnej literárnej produkcie. Ako prozaik knižne debutoval novelou Svrbenie krvi (1996), mapujúcou citové a intelektuálne rozpory muža na prelome režimov (vychádzala na pokračovanie v denníku Pravda v r. 1991) . Už predtým však vydal knižné autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994, 2008). Výber z literárnej publicistiky (z obdobia rokov 1995 – 2004) vydal pod názvom Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (2004); dielo má esejistický charakter a je náčrtom základných téz, ktoré ovplyvňujú charakter slovenskej literatúry; skladá sa z troch častí – prvú časť tvorí pokus o syntetizujúci pohľad na charakter vývinových tendencií v slovenských kultúrnych, najmä však literárnych kontextoch, druhú časť – deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004, usporiadaných podľa jednotlivých ročníkov, a tretiu časť tvoria samostatné recenzie diel jednotlivých autorov, portrétne štúdie a iné žánre literárnej publicistiky. Pokračovaním je kniha Premeny II, obsahujúca eseje, výročné literárnokritické hodnotenia prozaickej tvorby a články súvisiace s literárnym procesom v slovenskej literatúre za roky 2005 – 2012. Je aj spoluautorom diela Imrich Sedlák a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. (1999), kde sa popri Igorovi Hochelom a Ivanovi Sulíkovi venuje peripetiám slovenskej literatúry v dvadsaťročí po roku 1989, pričom je autorom statí o próze, poézii a dráme po r. 1989.

Významná je jeho zakladateľská úloha pri vzniku časopisu Knižná revue s podtitulom Časopis pre fanúšikov knihy a literatúry (1992), ktorej bol niekoľkokrát v rokoch 1990 – 1996 šéfredaktorom a vydavateľom. Časopis, ktorý vydával najskôr štátny podnik Slovenská kniha, potom Združenie vydavateľov Slovenska vo vydavateľstve Pentext, a napokon Národné literárne centrum, dnes Literárne informačné centrum (po zmene názvu) so Združením vydavateľov Slovenska (od roku 1996), mal vďaka nemu od začiatku ambíciu nielen informovať o vydavateľskom, kníhkupeckom a čitateľskom živote, vychádzajúcich edičných tituloch, ale aj upozorňovať na hodnoty vznikajúcej slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry a podávať komplexnejší pohľad na udalosti v slovenskej literatúre a na literárne procesy; na jeho stránkach sa prezentovali alebo vyprofilovali viacerí známi literárni kritici.

Bol aj spoluzakladateľom – dnes už nejestvujúcej – literárnej revue Literika (1996 – 2000), s podtitulom Literárnokritický kvartálnik (vydavateľ Národné literárne centrum, po zmene názvu Literárne informačné centrum), ktorá autorsky predstavovala príslušníkov všetkých generácií, vrátane najmladších a začínajúcich autorov, zastúpení boli aj členovia všetkých spisovateľských organizácií i nezačlenených autorov – od členov PEN-klubu, Klubu nezávislých spisovateľov, Obce spisovateľov Slovenska, Klubu literatúry faktu, až po členov Spolku slovenských spisovateľov, i členov spisovateľských organizácií našich národnostných menšín a slovenských krajanských autorov žijúcich v zahraničí. Základnou ambíciou časopisu bolo podnieť diskusiu o literatúre a jej smerovaní.

Výsledkom jeho prekladateľských aktivít z francúzštiny sú viaceré knižné preklady diel francúzskej literatúry (Nicole du Buron, Juliette Benzoniová, Michel Butor, Christian Jacq, Patrick Modiano, Jack Lang, Michel Rio, Jean-Paul Didierlaurent ), šesť kníh mýtov a legiend (Alain Quesnel, Claude-Catherine Ragache), ako aj desiatky časopisecky uverejnených prekladov (Paul Ricoeur, Hervé Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean d´ Ormesson).

Ocenenia

Prémia Slovenského literárneho fondu za preklad diela Psychoanalytický slovník – 1996

Prémia Spolku slovenských spisovateľov za knihu Svrbenie krvi – 1996

Cena Slovenských pohľadov za preklad za rok 2013 – za preklad prózy súčasného francúzskeho spisovateľa s arménskymi koreňmi Phillipa Djiana

Cena Spolku slovenských spisovateľov za prózu pre deti a mládež za rok 1914 Mátoha, neboj sa! Čestná pocta pri príležitosti 30. výročia Literárneho týždenníka 2018).

DIELA

Próza

Rozprávky z tisíc a jednej noci [autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky; graf. upr. Karel Vilgus; ilustr. Hedvika Vilgusová] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993);  [2. vyd.] (Bratislava:1994, nové vydanie Bratislava , Matys – Praha, Aventinum, 2008). Kniha vyšla aj v českom, ruskom, maďarskom, ukrajinskom a nemeckom preklade.

Svrbenie krvi (Senica: Arkus, 1996)

Rozprávky z tisíc a jednej noci [1 elektronický optický disk (CD-ROM)] [prerozprával a upravil Alexander Halvoník] (Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2010)

Mátoha, neboj sa! ilustrácie Lenka Javorská (Bratislava, Perfekt, 2014) 1. vydanie

 Literárna veda, kritika

Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004) 1. vydanie

Premeny II. Literárny proces v slovenskej próze na začiatku 3. tisícročia (Martin, Matica slovenská 2014) 1. vydanie

SEDLÁK, Imrich, a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. [spoluautori: Ladislav Čúzy, Alexander Halvoník, Michal Harpáň, Igor Hochel, Katarína Sedláková, Ivan Sulík] (Martin: Matica slovenská, 2009)

Alexander Halvoník:Próza 2017: Príbeh príbehu. In: Romboid  č. 5-6/2018, s. 93-111

Alexander Halvoník: Ondrejičková apológia tvaru. Romboid 9-10/, s.113-116

 Editorská činnosť

LETZ, Štefan:            Dobrodružstvo pod vežou [zostavil výber, napísal doslov a edičnú poznámku] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000)

ČOMAJ, Ján: Deň plný drám [napísal doslov] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2002)

KUČERA, Matúš: Môj štát, moja vlasť [zostavil výber článkov, editor publikácie] (Bratislava, Perfekt, 2012)

Preklady diel autora

HALVONÍK, Alexander: Napkeleti mesék [ (Príbehy z východu); preklad Márta Fábián; ilustr. Hedvika Vilgusová] (Budapest: Gemini, 1993)

HALVONÍK, Alexander: Strach  [(Strach) (Plamak, literatura o iztkustvo o publicistika, roč. 2004, č. 5-6/, (Bulharsko)

HALVONÍK, Alexander:Von Boden- und anderen Schätzen. In: Wiener Zeitung, Sonderheft 2012, č. 1 (Rakúsko) /

HALVONÍK, Alexander:Fear. In: In Search of Homo Sapiens: Twenty-five Contemporary Slovak Short Stories. (Strach); preklad Heather Trebatická, Bolchazy-Carducci Publishers, 2002 (USA)

HALVONÍK, Alexander: Fear; Literary Quarterly, February 8th, 2009  Exile Writers, 25.2, p. 28 (Kanada)

HALVONIK, ALEXANDER :Příběhy z tisíce a jedné noci; (Bratislava: Matys, 2008), 2. vydanie

HALVONÍK, Alexander: Pustyň (Pustovňa). In: Mecenat i mir, Moskva, 2008, preklad Petra Michajlovova (Rusko)

 Prekladateľská činnosť

ANDERSEN, Hans Christian: Najkrajšie rozprávky Hansa Christiana Andersena [z francúzskeho originálu Les plus beaux contes d’Andersen preložil Alexander Halvoník] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

ANDERSEN, Hans Christian: Nejkrásnější pohádky Hanse Christiana Andersena [preklad z francouzského originálu Les plus beaux contes d’Andersen] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BELMONDO, Jean-Paul: Tisíc mojich životov (Mille vies valen tplus qu´une ), Praha, Práh 2017

BENZONI, Juliette: V službách kráľa 3 [Stratený poklad] [prekla z francúzskeho originálu Le trésor] (Bratislava: Remedium, 1994)

BENZONIOVÁ, Juliette: Údolie vlkov [preklad z francúzskeho originálu BENZONI, Juliette: Les loups de Lauzargues preložili Alexander Halvoník a Vladimír Roškovský] (Bratislava: Remedium, 1996)

BENZONI, Juliette: Štátne tajomstvo. Kráľ tržníc [preklad z francúzskeho originálu Le Roi des Halles, Secret d’ Etat] (Bratislava: Remedium, 1999)

BENZONI, Juliette: Hra života a smrti. Kráľov človek [preklad z francúzskeho originálu Un homme pour le Roi] (Bratislava: Remedium, 2001)

BENZONI, Juliette:  Hra života a smrti, Temná kontesa [preklad z francúzskeho originálu La comtesse des ténèbres] ([Bratislava: Remedium], 2002)

BOURDEAUT, Olivier: Čakanie na Bojanglesa [preklad z francúzskeho originálu En attendant Bojangles] (Bratislava: Ikar 2017)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vianočné rozprávky: rozprávky: hračky: recepty [preklad z francúzskeho originálu; ilustrovala Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vánoční pohádky: pohádky, hračky, recepty / [preklad z francouzského originálu; ilustrovala: Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BUTOR, Michel: Butor o Butorovi: improvizácie na tému Michel Butor: (premeny písania) [z francúzskeho originálu Improvisations sur Michel Butor preložil Alexander Halvoník; verše prebásnil Jozef Mihalkovič] (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1997)

COLOMBANIOVÁ, Laetitia, Vrkoč /z francúzskeho originálu La tresse preložil Alexander Halvoník (Bratislava: Ikar, 2018)

DIDIERLAURENT, Jean-Paul Čítač z vlaku o 6,27 [preklad z francúzskeho originálu Le Liseur du 6,27] (Bratislava: Ikar, 2015)

DREIKA, Dagnija: V biblickej záhrade [preklad Alexander Halvoník … [et al]; výber zostavila a redigovala Miroslava Vallová] (Bratislava: Literárne informačné centrum, 2007)

GIDEL, Henry: Picasso [preklad z francúzskeho originálu] (Bratislava: Remedium, 2004)

GRIMM, Jacob: Najkrajšie rozprávky bratov Grimmovcov [preklad z francúzskeho originálu Les plus beaux contes de Grimm] (Bratislava, Viktoria Print, 2008)

JACQ, Christian: Egypťanky: portréty žien faraónskeho Egypta [preklad z francúzskeho originálu Les égyptiennes] (Bratislava: Remedium, 2002)

JACQ, Christian: Údolie kráľov [preklad z francúzskeho originálu La vallée des rois] (Bratislava: Remedium, 2003)

JUGLOVÁ, Cécile: Moja malá encyklopédia, Ikar 2014

JOUVE, Franck: Mýty a legendy: nebo a hviezdy [preklad z francúzštiny; ilustr. Michael Welply] (Bratislava: Gemini, 1994)

LANG, Jack: Lorenzo Nádherný: esej [preklad z francúzskeho originálu Laurent le Magnifique] (Bratislava: Remedium, 2012)

LAPLANCHE, Jean: Psychoanalytický slovník [J.-B. Pontalis; z francúzskeho originálu Vocabulaire de la psychanalyse preložili Alexander Halvoník, Mária Marcelliová a Mária Puškárová] (Bratislava: Veda, 1996)

Najkrajšie príbehy spred kozuba [vyrozprávali: Alain Jost, Imelda Heuschenová, François Le Gloahecová] [preklad z francúzskeho originálu Belles histoires au coin du feu; ilustrovali: Valériane a José Luis Maciasovci… [et al.]] (Bratislava: Viktoria Print, 2002)

QUESNEL, Alain, BRIAIS, Bernard: Mýty a legendy: Egypt, Grécko, Galia [preklad z francúzštiny; ilustr. Jean-Marie Ruffieux, Jean-Jacques Chagnaud, Yves Chagnaud, Jean Torton, Marcel Laverdet; 1 vyd.] (Bratislava: Gemini, 1991); [2 vyd.] (1992); [3 vyd.] (1994)

QUESNEL, Alain: Mýty a legendy: Indiáni [z francúzštiny prel. Gizela Slouková, Alexander Halvoník; ilustr. François Davot] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1993)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: vlky, draky, bájne zvieratá [preklad z francúzštiny; ilustr. Francis Phillipps, Marcel Laverdet] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1991); (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1992)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: Stvorenie sveta [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] (Gemini, spol. s r. o., 1992)

RAGACHE, Gilles: Mýty a legendy: Vikingovia [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993); [2. vyd.] (1994)

RIO, Michel: Pohľad do priepasti; Mysliace džungle [preklad z francúzskeho originálu Leçon d’abîme. Une enquête de Francis Malone; Les Jungles pensives] (Bratislava: Ediposs, 2009)

Vigan, Daphne de : Spojenia [preklad z francúzskeho originálu Les loyautés]  (Bratislava: Ikar, 2018)

Vigan, Daphne de: Slová vďaky [preklad z francúzskeho originálu Les gratitudes] (Bratislava: Ikar 2019)

O autorovi a jeho diele]

Knižné publikácie

MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 1999, 2005. ISBN 80-7149-801-7

MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, 2008. ISBN 80-8061-122-X, 978-80-89222-48-3

BLAHA, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Kysucká kultúrna nadácia. Bratislava 2004. ISBN 80-7165-441-8

ENCYKLOPAEDIA BELIANA 6. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2010. ISBN 976-80-970350-0-6

 Recenzie a štúdie v periodikách

FERKO, Miloš: Podobenstvo bez konca (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x.

SVETOŇ, Ľuboš: Živý mŕtvy bod (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x

ČERVEŇÁK, Andrej: Nie je debut ako debut. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

LENČO, Ján: Múdre a smutné svrbenie. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

KUSIN, Vasko: Svrbenie krvi. In: Literika, roč. 1998, č. 1

KENDRA, Milan: Sloboda a nevyhnutnosť premien. In: Rak, roč., 2007, č. 1

VLNKA Jaroslav: Spoľahlivý sprievodca. In: Knižná revue, roč. 2006, č. 5

KUKUČKOVÁ, Ľuba: Politikum, kulturikum, curriculum. In: Knižná revue, roč. 2010, č. 3

ŠVEDOVA, N. V.: A. Galvonik. Peremeny. Slovackaja proza na rubeže stoletij. In: Slavijanovedenie, Moskva No 2/2007

VLNKA, Jaroslav: Alexander Halvoník: Premeny II. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7– 8, s. 288 – 292. ŠAH:

DUKÁTOVÁ Natália: Recenzia (Mátoha, neboj sa!). In: Knižná revue XXV. ročník, č . 02/2015

  Rozhovory

HALVONÍK, Alexander – ZBRUŽ, Kamil: Krv v názve…. In: Knižná revue, roč.  6, 1996, č. 19. ISSN 1210-1982.

HALVONÍK, Alexander – HOLKA, Peter: Čo naozaj cítime?. In: Pravda, roč. 3 (74), 31. 12. 1993. ISSN 1335-4051.

HALVONÍK, Alexander: Živý svet kníh. In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 36. ISSN 0862-5999.

HALVONÍK, Alexander – KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Rieka trhu odplaví aj kamene. Slovenská republika 21. 2. 2000

HALVONÍK, Alexander: Poloimpresie o knižnom trhu. In:Slovo, roč. 2000, č. 23

HALVONÍK, Alexander – MAŤAŠÍK, Andrej: Slovo nedorozumenie najlepšie vystihuje apatickú eufóriu – momentálny status quo našej kultúry. In: Nový deň, 14. 7. 2004

HALVONÍK, Alexander – CÍGER, Ján: Pádové otázky pre Alexandra Halvoníka. In: Mädokýš, roč. 2007, č. 4

HALVONÍK, Alexander – Baláž, Anton: Literatúra je základ kultúry. In: Slovenské dotyky, Praha.

HALVONÍK, Alexander – KARPINSKÝ, Peter: Zipso sa pýta… In: ZIPS, roč. VI, č. 2 – november-december 2015

HALVONÍK, Alexander – BRENDZA: Boris: Svrbí, svrbí a svrbí… In: Dotyky č. 6 — 2015

HALVONÍK, Alexander – PUSKAR,Irina: Олександр Галвонік про словацьку літературу та глобалізацію. In: Čitomo  24. 1. 2018. Ukrajina  

 

Herec Ondrej

Člen


Ondrej Herec

*7.7.1944

člen: SC PEN

Člen vládneho výboru Rady Európy pre Európsku soc. chartu, člen Rady riaditeľov Európskeho centra pre sociálnu politiku a výskum pridruženého k OSN, riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov ÚSRSVT SR. ST FF UK Bratislava, sociológia 73.

Nakladateľský redaktor, výskumný pracovník, tlmočník, ved. odd. multilaterálnej spolupráce Ministerstva práce a soc. vecí SR, riaditeľ sekcie zahraničných vzťahov Združenia miest a obcí Slovenska.

ZÁUJMY cestovanie v zahraničí. Nie je a nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.

DIELO vyše 30 výskumných prác a štúdií v oblasti sociálnej politiky a sociológie kultúry, orientácia na teoretické a koncepčné otázky z hľadiska medzinárodnej komparácie.

Vplyvom povolania – sociológa – nachádza v SF prevažne varianty moderných sociálnych utópií, nové videnie sveta. O fandome sa dozvedel od Vlada Srpoňa 86, prednášky na conoch, najobľúbenejší con Dracon, člen poroty CKČ a predseda poroty Ceny G. Reussa, 89 zakl. člen SAF, 90 zakl. člen SSAF, od 94 predseda SSAF-u, 96, 98 zostavovateľ zborníka Krutohlav, lektor Workshopu.

VÁŽÍ SI C. Biedermannovú, M. Dubnického, D. Kostovského, V. Kvasnicu, O. Neffa, F. Novotného, J. Maxona, P. Mikuláštíka J. Pavlíka, Z. Rampasa, J.Tomana a niektorých mladých autorov, ktorých neuvádza, aby predčasne nespyšneli. DÍLO r. 81 inicioval a s Lýdiou Vadkerti-Gavorníkovou sa podieľal na zostavení tematického čísla Revue svetovej literatúry 7/81, azda prvého slovenského almanachu svet. SF, v kt. uverejnil štúdiu Od Ikara po robota, autor. a prekl. spolupráca s RSL, články a recenzie, lektorovanie pre viaceré nakl., 86 stanica Devín vysielala 10-dielny seriál Vstupenka do súčasnosti o súč. svet. SF, 89 a 90 zostavovateľ a spoluautor magazínu SF 01 a SF 02 v nakl. Smena spolu s Jánom Tazberikom, eseje o svet. SF Cyberpunk, O láske a smrti, Fantastika a realizmus, Pocit zázraku, Utópia Star Treku ai. 99 cena Národného osvetového centra za výrazný prínos k rozvoju teórie a kritiky fantastickej literatúry na Slovensku.

 

Heriban Jozef

Člen výboru SC PEN


Jozef Heriban

9. júl 1953 Trnava

člen: SC PEN

Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave v roku 1973 ukončil štúdium estetickej výchovy a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vyše desať rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe ako dramaturg, scenárista a vedúci skupiny pre výrobu hraných filmov. Neskôr pracoval ako riaditeľ reklamy a vedúci PR v TV Markíza a riaditeľ vonkajších vzťahov v spoločnosti EuroTel Bratislava. V rokoch 2002 – 2006 bol poslancom Národnej rady SR, pozorovateľom a poslancom Európskeho parlamentu. V rokoch 2006 – 2008 bol riaditeľom marketingu na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. V súčasnom období externe prednáša na Fakulte managementu UK, Filozofickej fakulte UK a venuje sa literatúre.

Knižne debutoval novelou Niekto na mňa stále píska (1996), ktorá získala v roku 1993 v anonymnej súťaži Literárneho fondu 1. miesto. Autorov osobitý humor a schopnosť vytvárať metaforickú líniu rozprávania v nej ozvláštňuje príbeh mladých študentov hudby zo začiatku sedemdesiatych rokov. V nasledujúcej knihe Úspech má srdce žraloka (2007), ktorá zvíťazila v čitateľskej ankete dvojtýždenníka Knižná revue „Kniha roka 2007“, Jozef Heriban svojským rozprávačským štýlom reaguje na najnovšie trendy zo sveta marketingu a PR. Jeho román Intimita vlkov (2008) sa stal hneď po vydaní bestsellerom. Cez dynamické rozprávanie nabité strhujúcou emotivitou v ňom prináša nielen autentickú správu o živote mužov, ale odkrýva aj ich znepokojujúci pocit osamotenia. Jeho voľným pokračovaním je román Posadnutosť (2009). Téma ľudskej intimity je kľúčová aj v románe Ružový trojuholník (2010) a v poviedkovom románe Schovaný, neschovaný, idem (2011), v ktorých autor opäť potvrdil osobitý zmysel pre humor, dráždivú sexualitu a dynamickú naráciu.

Jozef Heriban napísal rozhlasové hry Da capo al Fine (1979), Diagnóza 300 (1980), HAN 82 (1982), Hlasy pre Máriu (1982), Tak sa usmej (1988), Život na 55 minút (1988), Šach (1990), ktoré získali v mnohých súťažiach a na rozhlasových festivaloch významné ocenenia. Boli uvedené v Česku, Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Rakúsku.

Spolu s Jozefom Slovákom napísal scenár k filmu Utekajme, už ide! (1996), ktorý získal Hlavnú cenu Zlatý prim na 9. Festivale českej a slovenskej filmovej veselohry Nové Město nad Metují (1987), Osobitné čestné uznanie na 25. Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave (1987) a bol uvedený na medzinárodných filmových festivaloch v Londýne, Štokholme, Corcu, Vevey (1988), Los Angeles, San Franciscu, Seattle, Washingtone, Viedni, Hong Kongu (1989) a inde. Rovnako s Jozefom Slovákom napísal podľa rovnomennej knihy Ladislava Balleka scenár k filmu Južná pošta (1997), ktorý získal Cenu Československého filmu na 26. Festivale českých a slovenských filmov v Brne (1998).

Je spoluscenáristom a spolurežisérom slovensko-amerického koprodukčného filmu Dávajte si pozor! (1991), ktorý bol ocenený Zvláštnou cenou poroty za najlepší prvý film na 15. MFF Cairo, Zlatou cenou na 25. MFF Houston (1992) a Striebornou cenou na 15. MFF Philadelphia (1993).

Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi, ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).

Following the completion of Conservatory in Bratislava in 1973 he graduated from the Faculty of Philosophy of Commenius University, receiving his Master´s degree in Aesthetics and the Slovak language. Over ten years he worked in the Slovak film industry as a script editor, screenwriter and the Head of the feature films. Later he was the Director of Advertising and Head of Public Relations in TV Markiza, and the Director of Public Relations in EuroTel Bratislava. Between 2002 and 2006 he was a member of the Slovak National Council and an observer and a deputy of the European Parliament. Between 2006 and 2008 he was a Director of Marketing in International film festival Bratislava. At present, he is a lecturer at the Faculty of Management and the Faculty of Philosophy of Commenius University in Bratislava and he devotes his time to literature.

He made his literary début with the novel Somebody is Always Whistling at Me (1996), winning the first place at the Literary Fund annonymous contest. The author´s distinctive humour and capability for metaphorical storytelling add a special spice to the story of young student musicians from the early seventies. The next published book Success Has a Heart of the Shark (2007), which was voted for the „Boook of the Year 2007“ in the reader survey of the biweekly Knižná Revue, Jozef Heriban addresses the latest marketing and PR trends employing his distinctive narration. The novel Intimacy of Wolves (2008) became a bestseller immediately after publishing. Its dynamic story full of riveting emotivity gives an authentic account of men´s life, yet uncovering an alarming feeling of male loneliness. The continuation of the story is captured in the novel Obsession (2009). The theme of human intimacy is central in the novels The Pink Triangle (2010) and Come out, come out, wherever you are (2011). Both books underline the author´s distinctive sense of humour, provocative sexuality and dynamic narration.

Jozef Heriban is a co-author of the films Let´s run, he is coming!, The Southern Post, Island of Long Ears and the TV comedy series Bud Bindi, all of which were awarded at prestigious International film festivals (in Cairo, San Francisco, Houston, Philadelphia). His radio dramas Da capo al Fine, Diagnosis 300, Voices for Maria, HAN 82, Life for 55 minutes, Chess, received a number of awards and were broadcasted in Germany, Italy, Poland, Switzerland, Austria and the Czech republic.

 

Heribanová Tamara

Členka


Tamara Šimončíková Heribanová

členka: SC PEN

Novinárka, moderátorka a prozaička debutovala románom Predavačky bublín (Herial, 2010), nasledovala kniha pre deti Misia Eva, prísne tajné (IKAR, 2012, ilustrácie Petra Hilbert) ku ktorej bola súčasne spustená elektronická interaktívna aplikácia. Kniha získala 3. miesto v čitateľskej ankete Knižnej revue a bola zaradená medzi najkrajšie detské knihy Slovenska. V roku 2014 vyšlo pokračovanie detského románu o školáčke Evke Šidlovej Misia Eva v Thajsku (IKAR, 2014, ilustrácie Petra Hilbert), ktoré bolo opäť zaradené medzi najkrajšie detské knihy Slovenska. V tom istom roku vyšiel autorke román Malá doba ľadová (IKAR, 2014). V roku 2012 sa spolupodielala na knihách Příběhy ve znamení touhy (CZ: Mladá fronta, 2012) a v rámci projektu AVON proti domácemu násiliu na knihe V dobrém i zlém a ještě horším (CZ: Magenta, 2012). Autorka je internou doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV, ambasádorkou literárného geocachingového projektu Knihobežník a od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Čechách a na Taiwane. Autorka je spoluorganizátorkou mnohých literárnych workshopov, besied na základných, stredných školách a gymnáziách (napr. od r. 2012 projekt Literatúra na cestách; od r. 2014 školské literárne kluby v spolupráci s PEN International Clifford Chance Foundation a Swedish International Development Cooperation Agency; od r. 2015 Literárne soirée v Panta Rhei River Park) a porotkyňou národného edukačného projektu pre deti a mládež s názvom Mladí reportéri  a edukačného projektu ZÁPISNÍK CESTOVATEĽA – spoznaj svet, spoznáš seba, ako i celoslovenského projektu Vráťme knihy do škôl.

 

 

Hlušíková Marta

Členka


*9. október 1952, Leopoldov

členka SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov 

Spisovateľka a dlhoročná pedagogička. Vyrástla v Trenčíne, po štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1971 – 1976) pracovala ako stredoškolská pedagogička v Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote. Žije v Trstenej na Ostrove.

Vydala tri básnické zbierky: Kamene (2003), Rok červených moruší (2008), Lúky tancujú koreňmi tráv (2011), dve knihy poviedok: Záhrady (2005) a Karamelový smiech (2013), napísala 17 kníh pre deti a mládež: Malá encyklopédia antickej kultúry (2001), Kde pavúky tkajú cukrovú vatu (2008), Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2009; 2015), Písmenkovo alebo Tam, kde pršia výkričníky (2009), Bublinkové rozprávky (2010), Čo baby nedokážu (2011), Môj dedko Rýchly šíp (2013), Strelené rozprávky (2014), Vežovníček (2014), Zázračné topánky (2014), Až raz budem kapitánom (2015), Mlynčeky tety Hrozienky (2016), Anabelka sa smeje dvojhlasne (2016), Žiaden káčer navyše (2017), Len sa teš, Pampúch  (2017), Starovek pod lupou (2018), Aprílová brada a iné švihnuté básne (2019). Zostavila odborné publikácie Ab urbe condita (2000) a Latinsko-slovenský slovník (2003; 2009).

Autorka divadelnej hry Výklad (2008), rozhlasovej hry pre mládež Budem sa dívať všetkým do očí (2016), libreta operety Láskoviny z manéže (2017).

Prekladá z češtiny (Milena Fucimanová, Jiří Holub, Ladislav Grosman), je spoluautorkou dvadsiatky poviedkových a básnických zborníkov, spolupracuje so Slovenským rozhlasom (raňajšie glosy).

 

Ocenenia:

  1. miesto v medzinárodnej súťaži Slovník roka za Latinsko-slovenský slovník (Praha, 2003);

Prémia Literárneho fondu za knihu Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2010);

Ocenenie slovenskej sekcie IBBY Najlepšia kniha zimy 2009 za knihu Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2010);

Zaradenie knihy Môj dedko Rýchly šíp do medzinárodného katalógu kníh pre deti a mládež v Mníchove The White Ravens (2015);

Cena Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu Mlynčeky tety Hrozienky (2017);

Prémia Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu pre deti Len sa teš, Pampúch! (2018)

 

Hykisch Anton

Podpredseda SC PEN


Anton Hykisch

podpredseda SC PEN

  ⃰ 23.2.1932, Banská Štiavnica.

člen: SC PEN

Ako gymnazista sa neúspešne pokúsil o útek do západného Nemecka, väznený, ako neplnoletý podmienečne odsúdený. Neskôr vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Pracoval ako ekonóm, literárny redaktor rozhlasu. Ako publicista sa angažoval v demokratizačnom procese roku 1968. Po sovietskej invázii do Česko-Slovenska prepustený z rozhlasu, vystriedal viacero zamestnaní. Nesmel viac rokov publikovať. Po Novembri 1989 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá, poslanec prvého slobodne zvoleného parlamentu, predseda výboru SNR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Zasadzoval sa za vyhlásenie suverenity Slovenskej republiky. Prvý slovenský veľvyslanec v Kanade (1993-1997). Po návrate začas prednášal základy diplomacie a politológiu na Trnavskej univerzite.

Do literatúry vstúpil ako príslušník “generácie 1956”. Jeho debut o živote vysokoškolákov Krok do neznáma (1959) bol na príkaz cenzúry zošrotovaný. Citový život mladých ľudí zachytil v poviedkach Stretol som ťa (1963) a v ľúbostnej novele Naďa (1964). V 60. rokoch sa prejavil ako priebojný publicista. Autobiografický román Námestie v Mähringu (1965, 2000) hovorí o túžbe mladých ľudí poznať slobodný svet.

Hykischovu tvorbu predstavuje realistická, sociologicky orientovaná próza: poviedky, romány, literatúra faktu, cestopisy, eseje. Vydal vyše 30 kníh. V knihách pre mládež oživuje vedecké a technické poznatky. Najznámejšia je autorská rozprávka Kamarát Čipko (1989).

Najúspešnejšie sú historické romány. Dvojdielny Čas majstrov (1977) o gotickom maliarovi Majstrovi M.S. na konci stredoveku vyšiel v maďarčine, ruštine a v nemčine (2007). Ďalším úspechom je životopisný román o Márii Terézii a osvietenstve 18. storočia Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998, 2012). Román vyšiel trikrát v českom a dvakrát v nemeckom preklade, v rumunčine, chorvátčine a poľštine. Voľným pokračovaním je najnovší román Verte cisárovi (2016) o živote cisára Jozefa II. a slovenských spisovateľov- jozefinistov J. I. Bajzu a A. Bernoláka. Román Spomeň si na cára (2007) z počiatku 20. storočia je venovaný postave bulharského cára Ferdinanda Coburského a jeho vzťahu k Slovensku

Ľudské problémy využitia jadrovej energie zobrazuje román Atómové leto (1988). Dialógu civilizácií sú venované fantazijné prózy Obrana tajomstiev (1990). V roku 2000 vydal Dhammapadam (Budhove slová múdrosti), preklad Budhových aforizmov i s pripojenou štúdiou o budhizme a jeho vzťahu ku kresťanskej civilizácii. Poviedky inšpirované cestami po svete obsahuje zbierka Sám v cudzích mestách (2006).

Rozsiahlou politologickou štúdiou o globálnych a civilizačných problémoch je dielo Nebojme sa sveta. Sprievodca globálnym myslením (2001). 33 esejí o súčasnom Slovensku a o svete obsahuje kniha Čo si o tom myslím (2003). Historickú skúsenosť ponovembrových čias zhrnujú memoáre Ako chutí politika. Spomienky a záznamy z rokov 1990-1992 (2004).

Vyvrcholením prozaickej tvorby je rozsiahly román Rozkoše dávnych čias (2009). Mapuje osudy autorovej generácie a od počiatku druhej svetovej vojny až po pád komunizmu. Kniha spomienok z detstva a mladosti Moja Štiavnica (2012) je návratom do minulého storočia, panorámou nostalgie v čarovnom rodnom meste.

Dramatická tvorba: Rozhlasové hry Praskanie (1966), Počatie (1969),Také čudné rozhovory (1988), Čas kovu, čas ducha (2000). Drámu generála Štefánika mapuje hra Meteor padá do neba (2003). Márii Terézii je venovaná divadelná hra Milujte kráľovnú (2003). Podľa románu Krok do neznáma vytvoril scenár celovečerného filmu Pre mňa nehrá blues (1965. režisér Jozef Medveď.)

Zakladajúci člen SC PEN (predseda 2004-2006), Spolku slovenských spisovateľov, Klubu autorov literatúry faktu, klubu Seniori slovenskej diplomacie, bol pri založení Paneurópskej únie Slovenska (1989).

 

Ocenenia: Pribinov kríž I. triedy (1998), Cena L. Danihelsa (2000), Literárna cena VÚB (2002), Ceny E. E. Kischa za literatúru faktu (2004, 2007, 2013, ČR), Cena V. Zamarovského (2011). Európska cena TREBBIA za celoživotnú tvorbu (Praha 2013), Cena V. Ivanova českého Klubu autorov literatúry faktu za celoživotné dielo (2016).

anton.hykisch@gmail.com

 

_______________________________________________________________________________

 

Anton Hykisch

 

Born 23.2 1932, Banská Štiavnica, Slovakia. Novelist, journalist, diplomat.

As a 17 years old student imprisoned by Communist authorities (anti-communist leaflets, an attempt to escape to Western Germany). Later he graduated from the Economic University at Bratislava. He had worked as a researcher, a broadcasting editor, a columnist, deeply involved to democratisation movement. After the Soviet invasion to former Czecho-Slovakia 1968 he was not allowed to publish for several years. He was employed as a librarian devoting to history, philosophy and future studies.

After the Velvet Revolution 1989 he was a Member of the Slovak Parliament, striving for the independence of Slovakia. Then he served as the first Ambassador of the Slovak Republic to Canada, later as a lecturer of political sciences in the Trnava University.

His first novel in 1959 was destroyed by Communist censorship. His key novel in totalitarian regime is Námestie v Mähringu (The Square in Mähring, 1965, 2000) a partly autobiographical story of a young manager who was never a member of the ruling Communist party. After some break he had published more then 30 books (novels, short stories, SF, non fiction, essays). He wrote travel books and short stories on his trips. His book Kanada nie je “kanada” (Canada is not a joke, 1968) on EXPO 67 Montreal was criticised for praising “Western capitalism”.

Later he turned to historical novels. Čas majstrov (Time for Champions, 1977) is a story of anonymous medieval Gothic painters and woodcarvers in Central Slovakia (translated to Hungarian, Russian and German).

Very successful is a historical novel Milujte kráľovnú (Adore the Queen, 1984), a story of Empress Maria Theresa and of the age of Enlightenment in Central Europe (many Slovak and foreign languages editions). The last novel Verte cisárovi (You Have to Trust the Emperor, 2016) continues to explore the 18th Century and the tragic life of the Emperor Joseph II., an unsuccessful social reformer.

Historical novel Spomeň si na cára (Remember the Tsar, 2007) reveals the family secret of author´s uncle who served for long years Ferdinand Coburg, Tsar of Bulgaria, a curious personality of the beginning of 20th Century.

Obrana tajomstiev (Guarding Secrets, 1990) is a collection of para-historical stories, essays and sci-fi texts. He translated from English Dhammapadam with a comparative study on Buddhism and Christendom (2000).

His huge novel Rozkoše dávnych čias (Pleasures of yesteryear, 2009) is a partly autobiographic story of a young writer with Christian orientation in post war history of Slovakia and Central Europe during Nazi and Communist regimes. A nostalgic come-back to childhood and native town is the book Moja Štiavnica (My native town, 2012).

Political essays and studies:   Nebojme sa sveta. Sprievodca globálnym myslením (Let Us Not Fear the World. A Guide to Global Thinking, 2003) is an ambitious book dealing with globalisation and problems of the European civilisation. Later he published a collection of essays Čo si o tom myslím. Slovensko a svet (These are my Thoughts. Slovakia and the World, 2003) and memoires from the Parliament Ako chutí politika (The taste of politics, 2004).

He is author of successful radio plays, too. He wrote a theatre play dealing with Maria Theresa Milujte kráľovnú (Adore the Queen, 2003) and film scenario Pre mňa nehrá blues.

Memberships: Slovak PEN Centre (president 2004-2006), Slovak Writers´ Society, Club of Non Fiction authors, the Pan-European Union of Slovakia, the World Future Society, USA. In 1998 awarded with state order The Cross of Prince Pribina, Literary Award of the General Credit Bank (VÚB, 2002), International E. E. Kisch Award (2004, 2007 ) V. Zamarovsky Award (2011) for non-fiction, The European Award Trebbia (Prague 2013), The Czech Award for non-fiction literature (Prague, 2016)                   anton.hykisch@gmail.com

Jablonický Viliam

Člen


Viliam JABLONICKÝ

13. 5. 1948 Jaslovské Bohunice

člen SC PEN, Klubu spisovateľov literatúry faktu, Spolku slovenských spisovateľov

 Redaktor, publicista, kritik, historik kultúry a umenia, vydavateľ. Obhajoval práce Film a televízia na Západe, DPV 1979 a Estetická a spoločenská funkcia filmovej kritiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1985). Redigoval literárne a kultúrne rubriky denníkov a časopisov Hlas ľudu (1973-79), Revue svetovej literatúry 1979, Film a divadlo (1979-91), Slovenský denník 1991, Most (exilový štvrťročník pre slovenskú kultúru založený v Clevelande 1954) 1997-2000, Verejná správa (2002-4). Publikoval vo všetkých žánroch, vrátane reportáže, vedeckej a literárnej eseje a poézie. Spolupracuje s viacerými médiami doma a v zahraničí. Bol a je členom viacerých kultúrnych, vedeckých, historických, spisovateľských  a novinárskych spoločností a ich výborov. V rokoch  2009-2012 bol tajomník Slovenského PEN centra, donedávna dlhoročne člen redakčnej rady Svedectva, časopisu tabuizovaných faktov, ktorý vydávajú politickí väzni, aj člen programovej a výberovej komisie MMF Etnofilm. Momentálne je dlhoročným členom výboru SFZ, ZDKT, FSS, výboru pre vedu, kultúru a vzdelanie pri KBS, od roku 2015 je člen poradného výboru ENRS Európskej siete pre pamäť a solidaritu. Dejiny kultúry a filmu vyučoval na viacerých školách: FF UK a VŠMU, aj SPŠS v Bratislave a Trnavskej univerzite. Zúčastnil sa mnohých porôt medzinárodných európskych a domácich filmových a televíznych festivalov, zároveň literárnych porôt a rozmanitých domácich a medzinárodných konferencií zameraných hlavne na kultúrno-historické témy. Samostatne knižne vydal Filmár Viktor Kubal (Bratislava 1993), Pola Negri slovenskými očami (Sosnowiec 2012, poľsky). Spoluautorsky sa podieľal na vyše štyroch desiatkach ďalších knižných titulov zameraných na históriu filmu a umenia a ďalších kultúrno-historických knihách o významných témach slovenských a stredoeurópskych dejín /najmä susedských vzťahoch/ i osobnostiach ako Ľudovít Štúr, kardinál Ján Chryzostom Korec, Andy Warhol, Peter Mihálik, Martin Rázus, Andrej Žarnov, Ladislav Hanus, Martin Slivka, T.G. Masaryk, Ján Mlynárik, Vincent Šabík, Ferdiš Juriga, Martin Kukučín, Rudolf Dilong, Jozef M. Hurban, Svetový kongres Slovákov, Cyril a Metod, Markus Aurélius, Ladislav Ťažký, Egon Bondy, János Esterházy, Mikuláš Šprinc a časopis Most, Viliam Marčok (2015). Podnecoval a dotváral písanie rodinných (otca Františka, 2011 a starého otca Jána) a iných memoárov ako Bela Pollu, Jozefa Baču, Williama Schmidta – toho vydal po slovensky a francúzsky. V tlači má pripravené štúdie o uhorských jakobínoch zo Slovenska, Antonovi Štefánkovi, Pavlovi Blahovi, Alexandrovi Matuškovi, Michaelovi Novákovi, Jaroslavovi Pelikánovi, Eugenovi Loeblovi.  Spoluatorsky sa podieľal o. i. na dokumentárnych filmoch Papierové hlavy (režisér Dušan Hanák, 1995), Ľudia z Hauerlandu, Prežili sme gulag (2008) ), Drotár za kamerou (o exilovom filmárovi Jurajovi Torokovi z NY, 2012).

Bratislava 9. 8. 2016

Jaroš Peter

Čestný člen


 *22.1.1940, Hybe 

Peter Jaroš sa narodil v obci Hybe na Liptove. Svoju tvorbu uverejňoval už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. V rokoch 1957 – 1962 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá. Neskôr pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život a v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1972 bol scenáristom a dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom v NR SR. V súčasnosti žije v Bratislave a venuje sa literárnej tvorbe. V roku 2000 mu vtedajší prezident R. Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Publikoval nasledovné novely, romány a zbierky próz: Popoludnie na terase (1963), Urob mi more (1964), Zdesenie (1965), Váhy (1966, dvojdielny román), Putovanie k nehybnosti (1967), Menuet (1967), Návrat so sochou (1969), Krvaviny (1970), Pýr (1971), Orechy (1972), Trojúsmevový miláčik (1973), Pradeno (1974), Telo v herbári (1979), Tisícročná včela (1979, generačný román), Parádny výlet (1982), Nemé ucho, hluché oko (1984, voľné pokračovanie románu Tisícročná včela), Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Rosa (1990), Milodar slučka (1991), Biela pani, mŕtvy pán (1991), Grimasy (1996), Váhy/Putovanie k nehybnosti (2003, reedícia dvoch románov). Na konte má aj knihu pre deti a mládež s názvom Až dobehneš psa (1971, spomienky na detstvo).

Je tiež autorom viacerých rozhlasových hier (Splynutie, Kráľovstvo Chimenéza, Skrývačka, Omyl, Hlboko v zeleni, Červený spln) a scenárov: Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974, filmový scenár), Studené podnebie (1975, filmový scenár), Pacho, hybský zbojník (1976, filmový scenár), Sneh pod nohami (1978, filmový scenár), Tisícročná včela (1983, filmový scenár), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995).

Kalamár Ondrej

Člen


Ondrej Kalamár

* 11.05.1958

člen SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, Združenia macedónskych spisovateľov

Slovenský spisovateľ, poet a aforista.

Školy

SPŠDopravná, odbor automobily, VŠDaS Žilina – 5 semestrov, štúdium neukončené.

Život

Po ukončení vzdelania v rokoch 1980 – 1985 mechanik motorových lokomotív v ŽOS Zvolen, 1985 – 1990 kamenár – rezač a brúsč prírodného kameňa v Komunálnych službách okresu Zvolen, od roku 1988 – 1990 predseda závodnej odborovej organizácie. Od roku 1990 súkromný podnikateľ v oblasti reklamy, obchodu a služieb.

Tvorba

Zo začiatku sa venoval písaniu poézie, s občasnou publikáciou v časopise Dotyky a v Slovenskom rozhlase. Od októbra 2013 dodnes tvorba pondelkovej Rannej glosy pre Rádio Regina Banská Bystrica.

Poézia

Bezdotyková fáza času, 1995, Print Servis , (zbierka básní)

Moje potichu, 2011, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka básní)

Próza

Pivo u Chárona (s Jožom Urbanom), 2014, TRIO Publishing s.r.o.

Aforizmy

O.K.mihy 2012, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov), Vypadnuté z o.k., 2013, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov),

O.kom o.čom, 2015, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov),

_______________________________________________________________________________

* 11.05.1958

Ondrej Kalamár is a Slovak writer, poet and an aphorist.

 

Education
Secondary Vocational School of Transport, study field: automobiles, Faculty of Transport and Communications in Žilina – 5 semesters completed, the university study – not finished.

Life
 After completing the education in 1980 – 1985 – a mechanic of motor locomotives in ŽOS Zvolen. From 1985 to 1990 – a stonemason – focusing on cutting and grinding the natural stone in Communal service of the Zvolen county, from 1988 to 1990 – a chairman of the company trade-union organization, since 1990 – self-employed in the area of advertisement, commerce and service.

Literary works: Initially he started with poetry, publishing occasionally in the journal Dotyky and Slovak radio. Since October 2013 up to now his glosses can be heard every morning on the Radio Regina Banská Bystrica.

Poetry
Bezdotyková fáza času, 1995, Print Servis , (collection of poems)
Moje potichu, 2011, TRIO Publishing s.r.o., (collection of poems)

Prose
Pivo u Chárona (with Jožo Urban), 2014, TRIO Publishing s.r.o.

Aforizmy O.K.mihy 2012, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms), Vypadnuté z o.k., 2013, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms),

O.kom o.čom, 2015, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms),

Klus Jaroslav

Člen


Jaroslav Klus

27. júl 1971, Čadca

člen: SC PEN

Mgr. Jaroslav Klus sa narodil 27. Júla 1971 v Čadci. Po maturite na čadčianskom gymnáziu študoval Pedagogickú fakultu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študoval taktiež na Štátnej jazykovej škole v Námestove, odbor angličtina a anglická literatúra. Od roku 1996 pracuje ako učiteľ na Základnej škole v Oravskom Veselom, okres Námestovo.

Jaroslav Klus pôsobil ako režisér divadelného súboru Tramthalia v Oravskom Veselom, pre ktorý napísal divadelné hry Srdce moje /1999/, Skutočná dáma /2000/, Kamenná svadba /2001/, Sólo pre husle a tvoje kolená /2001/ Dejiny melanchólie /2002/. Za divadelnú hru Dejiny melanchólie získal divadelný súbor Tramthalia pod vedením Jaroslava Klusa v roku 2002 na celonárodnej prehliadke Palárikova Raková hlavnú cenu a cenu diváka.

Tvorba Jaroslava Klusa je však rôznorodá. Za svoju debutovú zbierku básní Dejiny postele /2004/ získal Prémiu Literárneho fondu. Časť básnickej zbierky Dejiny postele bola preložená do francúzštiny a Klusove verše odzneli v galaprograme na medzinárodnom festivale Cap á l´Est.

Poviedky Jaroslav Klusa vyšli knižne v zborníkoch Poviedka 2004 Poviedka 2008. Jeho zdramatizované prozaické texty často vysiela aj Slovenský rozhlas. V roku 2015 vyšiel vo vydavateľstve Ikar Klusov román Hodina vlka.

 

Koleničová Slávka

Členka


Slávka KOLENIČOVÁ

*17. 8. 1969, Bratislava

členka: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľovSSS

Slovenská spisovateľka, prozaička..Vyrastala a študovala v Bratislave, Starom meste.

Absolvovala Strednú zdravotnícku školu, odbor detská sestra, v zdravotníctve pôsobila do roku 1993.

Od roku 1995 pracuje v oblasti babysitting-u.

Je vydatá, má dve deti a momentálne žije a tvorí v bratislavskom Ružinove.

Píše spoločenské romány, určené dospelým.

Debutovala románom Nádej stratených duší (2009, Ikar), ktorý zachytáva príbeh dvoch rodín a postupne odhaľuje ich skryté tajomstvá.

V druhom románe Víťazné prehry (2010, Ikar) mladá manažérka Martina zisťuje, že to, čo sa na prvý pohľad javí ako prehra, môže v konečnom dôsledku niekedy znamenať aj víťazstvo.

Tretím v poradí je román Kvarteto (2012, Ikar) o každodenných radostiach a starostiach štyroch spočiatku cudzích rodín, ktorých osudy sa postupne prepletú.

Vo štvrtom románe Výhybky osudu (2015, Ikar) autorka sleduje životné cestičky zdravotnej sestry Lucie a jej štyroch priateliek, bývalých spolužiačok zo Zdravotníckej školy.

Zatiaľ posledný román Horké mydlové bubliny (2016, e-book) ako jediný nevyšiel knižne. Je dostupný len v elektronickej forme, autorka ho pre čitateľov na svojej stránke sprístupnila zdarma a recenzentka Simona Rošková o ňom napísala toto:

Kto má rád nevšedné príbehy, ktoré sa skutočne stali, tak román Horké mydlové bubliny si určite vychutná. Je z úplne iného súdka na aké ste boli doteraz zvyknutí. Z príbehu sa vytratila romantika a autorka predostrela čitateľom príbeh tak, ako sa naozaj stal. Slávka Koleničová rozvila v texte viac dejových rovín. Čitateľ tak môže sledovať nielen životné útrapy hlavnej hrdinky, ale aj osudy ďalších troch žien. Záver románu je viac emočne vypätý a stúpa aj dynamika. Prečítajte si príbeh, ktorý sa môže stať aj vám, ak veríte… (skrátené)

V roku 2016 Slávke Koleničovej v Literárnom týždenníku vyšla poviedka Wellness.

Rada sa stretáva s čitateľmi na besedách, absolvovala niekoľko čítačiek, dvakrát sa zúčastnila podujatia pre deti Noc s Andersenom v Petržalskej knižnici, v roku 2016 bola spoluorganizátorkou veľkého stretnutia slovenských spisovateľov pod názvom „Spisovateľská ruleta“ v bratislavskom Panta Rhei.

Je členkou Knižného klubu v Petržalskej knižnici.

Košková Hana

Členka


Hana Košková pracovala ako redaktorka v regionálnych novinách a v Povexe ako publicistka. Žije v Lučenci, kde vedie ako lektorka už 25 rokov literárny klub VLAS (Vreckové letisko autorských snov). Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a členkou SC PEN. Napísala deväť básnických zbierok. Za prvú Pod teplom krvi získala Cenu I. Kraska. Píše aj pre deti, doteraz jej vyšli štyri knižky pre detského čitateľa. Príbehy z Ľudožrútskej ulice, Vitajte v Krkaháji, Uľa fuľa krotí farbyRepujúci grep. Okrem toho napísala aj tri knihy povestí Mara medvedia,  Poludnica z ČerepešaMlynárske povesti, tiež historickú prózu Janičiarka. Venuje sa písaniu recenzií a prekladá z bulharčiny a ukrajinčiny.

Kuglerová Zuzana

Členka


Zuzana Kuglerová

* 23.11. 1955,  Bratislava

Členka: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, Združenie macedónskych spisovateľov

spisovateľka, poetka, rozprávkarka, novinárka a editorka, blogerka, zberateľka ľudovej slovesnosti, povesťovej tvorby a rozprávok, cestovateľka – čestná členka severoindiánskeho kmeňa Onondágov

Štúdium:

Gymnázium Ladislava Sáru, Bratislava

Nadstavbové štúdium Modra, pedagogika pre staršiu mládež

FFUK, žurnalistika (nedokončené)

Do literatúry vstúpila zbierkou poézie Madona v hmlách v roku 1982. Tvorivo vyrástla v platforme Nové slovo mladých. V rokoch 1990 – 1993 sa stala spoluzakladateľkou a riaditeľkou vydavateľstva Nádej, 1993 – 1998 majiteľkou a konateľkou vydavateľstva Dúha v Bratislave, v rokoch 1998 – 2000 spolupracovala s vydavateľstvami Tranoscius v Trnave a Knižné centrum v Žiline, zároveň redigovala detský mesačník Dúha. Vydala cca 27 kníh, z toho tri v spoluatorstve. Žánrovo sa venuje predovšetkým historickému románu a zbieraniu povestí v rôznych regiónoch Slovenska.

Z tvorby:

Madona v hmlách (poézia, 1982, Slovenský spisovateľ)

Opakovaný záber (poézia, 1984, Smena)

Beda porazeným (historický román z čias ranného kresťanstva, 1992, Nádej)

Slnečný lúč Svetláčik (zbierka kresťansky orientovaných rozprávok, 1995, Nádej )

Turkova stupaj (zbierka povestí, 2002, Spolok slovenských spisovateľov)

Čarodejnica z Petrovíc (historický román o takz. bosoráckych procesoch na severnom Slovensku, 2003 Vydavateľstvo Matice slovenskej)

Rytier a zbrojnoš (dvojdielny historický román z obdobia pôsobenia Turkov na Slovensku, 2005 a 2006, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov)

Kliatba kožušníkovej vdovy (zbierka povestí mesta Žiliny, 2007, Vydavateľstvo Matice slovenskej)

Dcéra riečnej panny (historický román z čias keltského osídlenia, 2008, vydavateľstvo Matice slovenskej)

V tureckom náručí (voľné pokračovanie dvojzväzkového románu Rytier a zbrojnoš, 2014 TRIO)

Legenda o Selenovi (historický román z postveľkomoravského obdobia, 2015 TRIO)

Najkrajšie slovenské rozprávky (prerozprávaný výbor z tvorby Pavla Dobšinského, 2016 GEORG – Žilina)

Preklady:

Žila som v tme – román s autobiografickými črtami, vyšiel v Švajčiarsku a Nemecku

Výber rozprávok z knihy Slnečný lúč Svetláčik, vyšiel v Taliansku

Výber z poézie, vyšiel v Japonsku a v Srbsku

Výber z poézie: vyšiel v USA v preklade Petra Otissa

Ukážka:

Calm, Laid Bare

My soul has grown into a tree,
Quiet, laid bare.
Branching out
Into silence.
The mountain tells me a ballad
Of three brothers changed to ravens.

Two of them flew away,
But the last one
Is still seeking his sad sister.

She turned into a feather
That gently caressed your heart.
She turned to rain.
She turned to leaves.
And now she softly falls together with the autumn
On the path that leads to no returns.

Two of them flew away,
But the last one
Is still seeking his sad sister.

She is cursed in that tree…

Zuzana Kuglerová o sebe:

„Najviac si cením členstvo v kmeni severoamerických Indiánov – Onondágov. Dostala som ho počas návštevy u svojho brata, ktorý emigroval do USA v roku 1968.  Keď sme sa cca po dvadsiatich dvoch rokoch zvítali, opýtal sa ma, čo by mi urobilo najväčšiu radosť. Ako horlivá čitateľka mayoviek som odpovedala: návšteva indiánskej rezervácie. Zobral ma k Onondágom, ktorí sa považujú za potomkov Delawarov. Chcela som v rezervácii fotiť. Miestni mi vzali fotoaparát, aby som „neuveznila ich duše“. Vrátili mi ho až po očistnom obrade, ktorý trval cca dve hodiny. Počas neho som sa s nimi zblížila a spriatelila. Nemali náčelníka, ale náčelníčku, Aiwu. Tá mi udelila titul čestného člena ich kmeňa.“

 

 

Kuniak Juraj

Člen


Juraj Kuniak

*2. 7. 1955 Košice

člen: SC PEN, KNS
Juraj Kuniak je človek mnohých rozmerov: básnik, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, podnikateľ. V 70. rokoch (1973-1978) študoval elektroinžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Vzdelanie si doplnil štúdiom počítačov na SVŠT v Bratislave (1985-1987) a štúdiom MBA (Master of Business Administration) na Nottingham Trent University (2005-2007). Pracoval vo vývoji Závodov výpočtovej techniky (1978-1992), aktívne sa venoval horolezectvu, po návrate z dramatickej medicínsko-horolezeckej expedície v Pamíre založil vydavateľstvo SKALNÁ RUŽA (1990), ktoré vedie dodnes. Riadi malú telekomunikačnú firmu TELCO. V rokoch 2004-2011 redigoval a vydával slovensko-anglické Penové novinky / Slovak PEN News.

Debutoval zbierkou básní Premietanie na viečka (1983), ktorá získala cenu Ivana Kraska. Jeho druhá básnická zbierka Kúsok svetového priestoru (1994) bola ocenená v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 1995. Nasledovali básnické knihy Blúdivý nerv (1995), Cor cordi (2001), Čiara horizontu (rovnomenná báseň v 27 jazykoch, 2008), Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008), Laminum Album (2012, spoluautor Ján Kudlička), Za mestom (2015) a Rosa mystica (2016, spoluautor Ján Kudlička). Výber z poézie mu vyšiel s emblémovým názvom Skalná ruža (2004). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013), za ktorý dostal prémiu Literárneho fondu.

Ďalej vydal historickú esej Pán Černovský (1991), lyrickú prózu Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993, spoluautor fotograf Juraj Čech), zbierku lyrických poviedok Nadmorská výška 23 rokov (2002), postmoderný triptych básnických próz Púť k sebe (2003), v spolupráci s výtvarníkom Jánom Kudličkom vznikla rozsiahla reprezentatívna monografia Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008), ocenená prémiou Literárneho fondu. Vzťah k prírode a krajine potvrdil básnickou prózou Dhaulágirí – Biela hora v rovnomennej obrazovej publikácii (2013, spoluautor fotograf Marián Kováč) a v knihe Krajina vo mne (2015, spoluautori Rastislav Biarinec, Mila Haugová, Rudolf Jurolek a Ján Kudlička).

Prispel do publikácií Rozhovory po rokoch (2011), Mávnutie krídel. 42 slovenských haiku (2011), Proglas. Preklady a básnické interpretácie (2012), Ako sa číta báseň. Dvadsaťsedem autorských interpretácií (2013), Hlboký lov (slov) (2015) a ďalších. V českom jazyku mu vyšli knihy: Podívej se na básničku (1989), Nadmořská výška 23 let (2004), Nervus vagus (2010). V anglickom jazyku mu vyšli knihy: Mister Cernovsky (2004), Man in the wind (2005), A Bit of the World’s Space (2006), Cor cordi (2007), Notebook of a Lyrical Correspondent (2008). Pre deti vydal leporelo Pozrime sa cez básničku (1989) a veršovanú rozprávku O stratenej rukavičke (2012).

O jeho živote, tvorbe a ceste okolo sveta natočil režisér Martin Šulík dokumentárny film Obrázky zo súkromia (Slovenská televízia, 1996). Literárny vedec Milan Jurčo napísal o ňom monografiu Obnažovanie koreňov, Paralely života, tvorby a reflexií Juraja Kuniaka (2007). Je členom SC PEN a Klubu nezávislých spisovateľov. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia vo svete, vrátane čestných doktorátov literatúry v USA a v Číne. Žije v horskej obci Kordíky v Kremnických vrchoch.

 

________________________________________________________________________________________

Juraj Kuniak, a poet, poetic prose writer and essay-writer, studied electrical engineering in Prague (Czech Republic), computers in Bratislava (Slovakia) and received MBA degree at the Nottingham Trent University (UK). Worked as a development engineer, a publisher and a businessman. He survived the drama of the medico-mountaineering expedition to Pamir in 1990. On his return he founded the ROCK ROSE publishing house.

His debut release was a collection of poems Premietanie na viečka (Projecting Onto Eyelids, 1983), for which he received the prestigious Ivan Krasko Prize for the year’s best debut. His second collection of poems Kúsok svetového priestoru (A Bit of the World’s Space, 1994) was awarded the Book of the Year 1995 in the readers’ poll in Book Revue. Further he published a poem Blúdivý nerv (Wandering Nerve, 1995), poetic letters under the Latin name Cor cordi (Heart to heart, 2001), the book The line of the horizon (2008), which brings one poem in that has been published in 27 languages, the collection Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008), Laminum Album (2012, co-author artist Ján Kudlička), Za mestom (Out Past Town, 2015) and Rosa mystica (2016, co-author artist Ján Kudlička). A selection of his poetry appeared under his heraldic name Skalná ruža (Rock Rose, 2004). He translated Walt Whitman`s Song of myself (2013), for which he received The Prize of Slovak Literary Fund.

Moreover he published a historical essay Pán Černovský (Mister Cernovsky, 1991) and the proses Súkromný skanzen – Etudy o etniku (A Private Open-air Museum – Études on ethnic, 1993), Nadmorská výška 23 rokov (Height Above Sea Level 23 years, 2002) and Púť k sebe (Pilgrimage to the Self, 2003). The poetic prose Man in the wind (2005) represents a poetry experiment inspired by Writers Walk in Sydney. The representative book Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008, co-author Ján Kudlička) was chosen as The Most Beautiful Book of Slovakia and received The Prize of Slovak Literary Fund. Further books: Dhaulágirí – Biela hora (2013, Dhaulágirí – White Mountain, co-author a photographer Marián Kováč) and Krajina vo mne – Landscape in myself (2015, co-authors Rastislav Biarinec, Mila Haugová, Rudolf Jurolek and Ján Kudlička).

In Czech language he published: Nadmořská výška 23 let (Height Above Sea Level 23 years, 2004), Nervus vagus (2010). In English he published: Mister Cernovsky (2004), Man in the wind (2005), A Bit of the World’s Space (2006), Cor cordi (2007), Notebook of a Lyrical Correspondent (2008). For childern he published a concertina book Pozrime sa cez básničku (Let’s Look Through a Poem, 1989) and a verse tale O stratenej rukavičke (About the lost glove, 2012).

His travels around the world, his life and his works were the subject of a documentary film Obrázky zo súkromia (Pictures from Privacy) which was directed by Martin Sulik at the request of Slovak Television (1996). His work is a subject of Milan Jurco’s book Obnažovanie koreňov (Uncovering the Roots, 2007). He is a member of several literary associations, among others the World Academy of Arts and Culture, the Independent Writers Club and Slovak PEN Centre. He was appointed as The best international poet of the year 2006 by the magazine The World Poets Quarterly, published in the USA and China. He lives in Kordiky, a village in the mountainous region of central Slovakia.

 

August 2016

Kuzma Štefan

Člen


Štefan Kuzma

21.9.1952, Biely kostol

člen: SC PEN

Básne píše od detstva, hoci vydávať ich začal až v roku 2009 zbierkou Mlčanie nepokoja a o rok neskôr zbierkou Prienik do ticha. Obsahujú približne 750 básní, výber z jeho dovtedajšej „tvorby do šuflíka…“ Hoci v živote robil všeličo (napr. skladníka, zememerača aj riaditeľa veľkého holdingu), od vydania výberu svojich básní sa venuje najmä literatúre. V roku 2012 vydal zbierku básní Blázniví anjeli a romány Stratený boh, Intimita zla, Piaty západ slnka; v roku 2013 zbierky básní Posúvanie hrany Krehká bublina; v roku 2015 román Strom na konci ulice a zbierky prelet, do zbla tvár (ne)videného; v roku 2016 zatiaľ posledné zbierky poézie cena studne, rukojemník vody naveky. Striedavo žije v Trenčíne a v jeho milovanej Trnave, v meste na rovine…

Leikert Jozef

člen


 

Jozef Leikert

* 22. októbra 1955, Zlaté Moravce

Člen:  SC PEN, Klub spisovateľov literatúry faktu

 

Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a niekoľko rokov sa venoval novinárskemu povolaniu. Pracoval v redakcii Smena, Pravda, bol šéfredaktorom Gama magazínu. Od roku 1996 bol zamestnaný v Historickom ústavu SAV. V rokoch 2000 – 2004 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, dva roky bol hovorcom prezidenta SR R. Schustera a dva roky jeho osobným poradcom. Niekoľko rokov bol vedúcim Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je prvým univerzitným profesorom kulturológie na Slovensku. Dve funkčné onbdobia bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska,  v súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku. Od roku 2012 je dekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy. Žije v Bratislave.

 

Poézia

Potichu (1995)

Odstrihnuté zvony (1997)

Pokosená hlina (1999)

Šepot krokov (2000)

Nahá tvár (2001, výber)

Pominuteľnosť (2005, 1.vydanie)

Dotyky duše (2006, 1.vydanie)

Večnosť koreňov (2007, bibliofília)

Naboso (2009, výber)

Dvojdlaň (2014, 1.vydanie)

Zláskavenie II. (2014, 1.vydanie)

Zláskavenie I. (2014, 1.vydanie)

 

Literatúra faktu

Kóty slobody (1985, spoluautor)

Ráno prišla noc (1989)

A deň sa vrátil (1994)

Testament svedomia (1996)

Návraty odchodov (1997, spoluautori J. Leikert, M. Macková)

Osud tak chcel (1999, 2003, spoločné dielo J. Leikert, J. Kroner, M. Macková, posmrtne vydané rozhovory)

Čierny piatok sedemnásteho novembra (2000)

Zákulisie slov (2001, spoluautor M. Macková)

Sny v okovách (2003)

55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska (2007, 1.vydanie

Lekoski Stojan

Člen


Stojan Lekoski

1955, Struga (Macedónska republika)

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovatelov

prekladateľ a bibliograf, je autorom viac ako 45 kníh preložených zo slovanských jazykov (ruština, poľština, čeština, slovenčina, srbochorvátčina). Preložil 34 rozhlasových hier, z ktorých 29 sa vysielalo v programoch Rádia Skopje. Ako bibliograf uverejnil 19 bibliografií z oblasti slovanských literatúr, ako aj bibliografií niektorých významných spisovateľov (napr. M. Matevski, M. Ďurčinov, P. Pavlovski, Ž. Čingo).

Preložil množstvo textov z oblasti literárnej vedy uverejnených v literárnych časopisoch. Je autorom textu Dohoda o spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Spolku macedónskych spisovateľov podpísaná 23. mája 1993, ako aj textu Dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Macedónskej republiky, podpísaná v roku 2011.

V roku 2013 zostavil a do macedónčine preložil jedinečne bibliofíílne vydanie PROGLAS od Konštantína Filozofa – Sv. Cyrila v troch jazykoch – staroslovenčine, slovenčine a macedónčine.

Za prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárno-kultúrnych vzťahov získal viacero významných ocenení a na odporúčanie Kancelárie prezidenta SR a ministra kultúry SR dna 24 mája 2005 roku je mu udelene výnimočne štátne občianstvo Slovenskej republiky.

(Ocenenia)

  • 8. november 1991 – Cena P.O. Hviezdoslava, udelená Asociáciou organizácii spisovateľov Slovenska a Spolku slovenských spisovateľov slávnostne odovzdaná 14. februára 1992, (ako prvý Macedónec a druhý v bývalej SFR Juhoslávie)
  • 17 jún 2003 – Člen Spolku slovenských spisovateľov.
  • 19 február 2004 – Udelená Pamätná medaila Prezidenta Slovenskej republiky J.E. Rudolfa Schustera za významný prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárnych a kultúrnych vzťahov.
  • 12 október 2004 – Spolok slovenských spisovateľov udelil Pamätnú medailu za významný prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárnych vzťahov.
  • 6 november 2007 – Riadny člen Slovenského centra PEN.
  • 3. október 2013 – PAMÄTNA MEDAILA Trnavského samosprávneho kraja „CYRIL A METOD – 1150 výročie príchodu vierozvestcov 2013. „ (Za bibliofílie vydanie „Proglasu“ v troch jazykoch a presadzovanie národných a kresťanských tradícií).
  • 18. február 2014 – MEDALIA MINISTRA ŠKOLSTVA SR za knihu „Proglas“ bibliofílie vydanie v troch jazykoch.
  • 14. mája 2015 – MEDALA Predsedu Trnavského samosprávneho kraja za osobitný prínos v oblasti kultúry.
  • 3. júla 2015 – Spolok Slovenských spisovateľov udelil OSOBITNU CENU za prekladateľské dielo so zreteľom na slovensko-macedónske literárne vzťahy a unikátne trojjazyčne vydanie PROGLASU v staroslovienčine, slovenčine a macedónčine.
  • 1. októbra 2015 – PAMÄTNA MEDALIA Trnavského samosprávneho kraja ROK LUDOVITA ŠTÚRA – 200. výročie narodenia

mob. tel. ++ 421 910 157 371

e-mail: st_lekoski@yahoo.com

 

Lichnerová Rut

Členka


Rút Lichnerová

12.1.1951, Martin

Členka: SC PEN, Klubu nezávislých spisovateľov

Spisovateľka, výtvarná teoretička. Detstvo a ranú mladosť prežila na Orave v Dolnom Kubíne. Po absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1969 – 1974) pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici, potom v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. V r. 1991 -2008 bola vedúcou Galérie Jozefa Kollára. Žije v Banskej Štiavnici.

Debutovala zbierkou poviedok V Kremenisku (1989), po ktorej nasledovali trojnovela Šahíziho tabíja (1994), postmoderná próza Slepá rybka (1999),   poéma Rieka Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000), historický román Anna Regina (2006, Europa, Budapest 2012), román zo súčasnosti Hostina (2015), profilová kniha Láska je jabĺčko (2016), monografia o maliarovi Jozef Kollár (1996). Za svoju literárnu tvorbu získala Odmenu literárneho fondu (1985), Prémiu literárneho fondu (2000), Cenu vydavateľstva L.C.A. (2002). Je dvojnásobnou finalistkou literárnej ceny Anasoft litera (2007, 2016) a štipendistkou Literárneho vyšehradského programu (Krakov, 2016). Jej knihy sa umiestnili na najvyšších priečkach čitateľskej ankety Knižnej revue Kniha roka (2001, 2007, 2016). Svoju literárnu tvorbu prezentovala na Salon du livre (Paríž 2007), na XIX. medzinárodnom knižnom veľtrhu (Budapešť 2013), v rámci medzinárodného programu Crowd (Krakov 2016), na festivaloch Měsíc autorského čtení (Brno, Wroclav, Ostrava, Košice 2016), Cap a l´est (Banská Štiavnica 2012 – 2016) a inde. Jej texty boli preložené do nemčiny, maďarčiny, francúzštiny, angličtiny, ruštiny, bulharčiny, poľštiny, švédčiny, arabčiny a hindčiny. Dlhodobo spolupracuje so Slovenským rozhlasom, ktorý odvysielal desiatky jej poviedok a dramatizácií.

Ako výtvarná teoretička sa venuje najmä súčasnému umeniu. Scenáristicky pripravila viac ako stovku výstav, ktoré realizovala v Banskej Štiavnici a v ďalších múzeách a galériách (Bratislava, Budapešť, Šopron, Viedeň, Záhreb, Paríž).

Mišák Peter

Člen


Peter Mišák

* 10. september 1950 Ružomberok

Člen: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov

PhDr. Peter Mišák sa narodil 10. 9. 1950 v Ružomberku. Študoval na tamojšej Strednej všeobecnovzdelávacej škole a po maturite pokračoval v štúdiu ma Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, v odbore slovenský jazyk a literatúra – nemecký jazyk. Po jej absolvovaní pôsobil ako učiteľ v Liptovských Sliačoch, neskôr nastúpil do martinského Vydavateľstva Osveta ako jazykový, odborný a vedúci odborný redaktor v redakcii odborných učebníc pre stredné zdravotnícke školy; popri učebniciach redigoval aj odborné a vedecké publikácie, monografie a periodiká. Roku 1992 prešiel pracovať do Matice slovenskej ako redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenských národných novín. Od roku 2011 pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Popri vlastnej tvorbe sa venuje redakčnej a zostavovateľskej práci v oblasti beletrie, predovšetkým poézie.

Spolupracuje s  regionálnymi i celoslovenskými periodikami, so Slovenským rozhlasom, pre ktorý napísal sériu vlastivedno-poznávacích čŕt Čriepky (2006 – 2008) z Liptova a Kysúc.

Debutoval básnickou zbierkou Listovanie (1981), po nej nasledovali knižky básní Deň (1988), Soľ v nás (1998), Necelé sonety o láske (2004), Rozhovor na ulici (2009), Stanice (2013) a Rút (2014). Je autorom niekoľkých lexikografických prác – Malý slovník slovenských spisovateľov (2002), Ružomberský literárny kalendár (2012, 2013; v spolupráci s R. Kenderom), zostavovateľom albumu autorov Žilinského kraja Profily I (2005) a Profily II (2008), ako aj zostavovateľom literárneho zborníka autorov Žilinského kraja Skúmať vlastné slová (2000). Vydal zbierku poviedok Pointa smrť (2007) a knihy povestí a rozprávok Povesti z Liptova (2008, v spoluautorstve s P. Vrlíkom). Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch (2012), Rozprávky spod slovanskej lipy (2013), Murárske povesti a príbehy (2015; obidve v spoluautorstve s Petrom Vrlíkom).

Pracoval v mnohých odborných porotách literárnych, ale aj recitačných súťaží a súbehov (napr. Cena Literárneho fondu, Ružomberská literárna prehliadka, Literárny Kežmarok, Jašíkove Kysuce, Chalupkovo Brezno, Vajanského Turiec a i.).

Venuje sa recenzovaniu a písaniu odborných posudkov, predhovorov i doslovov do kníh, ktoré rediguje. Tlačou ich dosiať vyšlo niekoľko stoviek. Jeho asi dvadsať štúdií a portrétov známych slovenských žijúcich i nežijúcich spisovateľov vyšlo v niekoľkých ročníkoch Almanachu Nitra a tematických zborníkoch, ako aj v mesačníku KNIŽNICA. Výsledky výskumu regionálnej literatúry (prevažne na strednom Slovensku) zhrnul do súboru Literárne presahy (rkp. 2005).

Spolupracuje ako lektor s kultúrnymi inštitúciami, školami a knižnicami vo viacerých regiónoch Slovenska, na Žilinskej univerzite pôsobil (20015/16) v Ústave celoživotného vzdelávania (univerzita 3. veku), kde predniesol súbor prednášok Osobnosti slovenskej literatúry (od najstarších čias po súčasnosť).

Za tvorbu získal niekoľko ocenení; Prémiu Paula Rusnaka (cena Svetového kongresu Slovákov) za básnickú zbierku Soľ v nás, ako aj viaceré regionálne a čitateľské ocenenia. Výbery jeho básnických textov boli preložené do ruštiny, bieloruštiny, ukrajinčiny, poľštiny, srbčiny, maďarčiny a angličtiny. Slovenskú republiku reprezentoval na viacerých medzinárodných festivaloch poézie (Varšava, Belehrad).

Je členom (a dlhoročným funkcionárom) Spolku slovenských spisovateľov a členom Slovenského centra PEN.

 

 

Mittaš Marek

Člen


Marek Mittaš

*1984

člen: SC PEN

spisovateľ, redaktor a copywriter. Vyštudoval Filozofiu na FF KU v Ružomberku, kde sa primárne venoval filozofii Friedricha Nietzscheho. Po skončení školy pracoval na pozíciách ako redaktor, šéfredaktor, marketingový manažér a vytvoril niekoľko vlastných internetových projektov. Písaniu sa aktívne venuje už niekoľko rokov a získal množstvo literárnych cien a uznaní. Jeho tvorbe dominuje špecifický pohľad na ľudí a udalosti okolo nás. Publikuje v Slovenskom rozhlase, lifestylových magazínoch, Dotykoch, Romboide a iných tlačových i virtuálnych periodikách. Žije a tvorí v v Prievidzi.

Musil Miroslav

Člen


PhDr. Miroslav Musil, CSc.

*Bratislava

člen: SC PEN

absolvent Lycée Carnot, Dijon (FR), a FiFUK v Bratislave; postgraduálne vzdelávanie a prax vo Viedni, Madride, Ženeve, Paríži, Ríme. Pôsobil v diplomatických službách (1990-2011) na Stálej misii pri OSN v Ženeve, na Veľvyslanectve vo Washingtone, v sídle UNESCO v Paríži, ako riaditeľ Slovenského inštitútu na Veľvyslanectve v Ríme – získal štátne vyznamenanie FR „Rytier Rádu umení a literatúry“ a vyznamenanie od prezidenta IT „Dôstojník Rádu za zásluhy“. Venoval sa výskumu tvorivosti a talentov, z čoho vzišli knihy „Cesty k nadaniu“ a „Talenty cez palubu“. Spoluorganizoval viacero expedícií po stopách M.R.Štefánika (Mont Blanc, Tahiti, Tonga, USA) a M.Beňovského (Madagaskar, Maurícius) a venuje sa už 20 rokov výskumu o nich v Taliansku, Vatikáne, Francúzsku, Rakúsku, USA ai. Vzišli z toho knihy „Návraty do Polynézie – po stopách M.R.Štefánika“ (s F.Kelem), „Madagaskarský denník“ (s F.Kelem), „M.R.Štefánik vo svetle talianskych archívov“ (slovenská aj talianska edícia), pripravuje knihu „Skutočný príbeh grófa Beňovského“. Je spolutvorcom filmov „Spomienky nikdy nesklamú“ (o Š.Osuskom), „Polynézia à la Štefánik“, „Kráľ kráľov bol z Vrbového“, „Móric Beňovský žije“ a „Odkaz Mórica Beňovského“. Vďaka jeho systematickému expedičnému a diplomatickému úsiliu existujú pamätníky M.R.Štefánika v Chamonix (FR), na Tahiti (FR), na Vavau (Tonga), v Ríme (IT), v Campoformido (IT); Š.Osuského vo Washingtone (USA), A.Dubčeka vo Washingtone (USA), Cyrila a Metoda v sídle OSN v New Yorku (USA), E.Zmetáka v Cefalú (IT), J.Cígera-Hronského v Oriolo Romano (IT), M.Beňovského v Antalahe (Madagaskar), ako aj Námestie Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky v Ríme. Publicisticky, publikačne a pedagogicky sa venuje slávnym slovenským historickým osobnostiam a dejinám diplomacie. Pôsobí aj ako sprievodca cestovného ruchu, anglicky, francúzsky a taliansky. Udržuje sa fit cyklistikou, plávaním, cestovaním, vychutnávaním lahodných nápojov a dvorením sa ženám.

 

Nagyova-Džerengová Petra

Členka


Petra Nagyová – Džerengová

slovenská spisovateľka, publicistka a vydavateľka.

  • Narodila sa v Košiciach, 3. 3. 1972,
  • od 18-tich rokov žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, obchodnú fakultu. Po škole nastúpila do STV, kde pracovala niekoľko rokov ako moderátorka a scenáristka v zahraničnom spravodajstve.  v Čechách a v Maďarsku. Výber z fejtónov, ktoré vychádzali tri a pol roka v denníku Pravda, vyšiel v roku 2013 pod názvom „Ide o život.“ Venuje sa aj tvorbe pre deti, je autorkou úspešnej trilógie pre deti o dievčatku Klára, ktorá bola niekoľkokrát dotláčaná a vyšla aj v Maďarsku a Čechách. (Klára a mátohy, 2012, Klára a iglu, 2013, Klára a Tity 2014.) Po rokoch tvorby pre dospelých jej v marci 2017 vychádza opäť román pre dospelých Manželky a tie druhé. V roku 2010 vstúpila do komunálnej politiky, je poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Bratislave – Karlovej Vsi a členkou kultúrnej komisie hlavného mesta Bratislavy. V rokoch 2011 – 2014 pracovala ako viceprimátorka Bratislavy. Okrem toho sa venuje aj publicistike, od roku 2015 má vlastný stĺpček v novinách Pressburger Zeitung. Venuje sa aj vydávaniu kníh pre deti a mládež vo vydavateľstve Verbarium.
  • Je úspešnou autorkou viacerých kníh pre dospelých, za predaj ktorých dostala niekoľkokrát zlatú a platinovú knihu. (Chcem len tvoje dobro 2005, Za to mi zaplatíš 2006, Pozri sa na seba 2007, Nepýtaj sa, kde som 2007, Ženy nášho rodu 2010).

Ondrejička Erik

Člen


Erik Ondrejička

1.5.1964, Bratislava

člen: SC PEN a Klub nezávislých spisovateľov

Absolvoval univerzitné vzdelanie technického zamerania. Je ženatý. Má dve deti.

Tvorba

Písaniu poézie sa venuje už viac ako dve desaťročia. Knižne debutoval v roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. Nasledovala zbierka Tanec večerných vločiek (2006). S hudobníkom Milošom Železňákom vytvoril hudobno-poetické CD 5 dokonalostí a iné básne (2008). V roku 2009 vyšli Ondrejičkove (e)Pigramy a veršovaná knižka pre deti Čo sa skrýva v ceruzke. Ďalej vytvoril hudobno-poetický cyklus mestskej poézie Oči a rýmy – Nočné piesne kamenného mesta (2010). V r. 2011 mu vyšla upravená verzia debutovej zbierky Na vnútornej strane viečok. V roku 2012 sa zúčastnil knižného projektu Proglas – Preklady a básnické interpretácie (spoluautori: Konštantín Filozof, E. Pauliny, V. Turčány, Ľ. Feldek, J. Buzássy, K. Džunková, M. Haugová, D. Hevier, R. Jurolek, J. Kuniak, A. Ondrejková, D. Podracká, J. Zambor) a napísal básne pre bibliofíliu grafických výtvarných diel a objektov IM PULZ – Čakanie hmoty (I. Benca, V. Bojňanský, K. Felix, M. Komáček, M. Lukáč, J. Ťapák).

Spolupráca s renomovanými výtvarníkmi vyústila aj do iných neštandardných výstupov, akými je napr. výstava plagátov Odklínanie tvaru s Ondrejičkovými básňami a výtvarným dielami umelcov: A. Brunovský, D. Brunovský, F. Guldan, P. Uchnár, J. Vitek, J. Veľká a E. Wilczynska, ktorá bola vystavená pred Hudobnou dvoranou VŠMU v Bratislave v hudobnej sezóne 2011. Obdobným projektom bola výstava Krížová cesta po slovensky (F. Guldan, Severozápadná bašta Zvolenského zámku, 2005).

Zatiaľ poslednou publikovanou Ondrejičkovou básnickou zbierkou pre dospelých bola dvojjazyčná slovensko-anglická zbierka poézie Krajina Diamantov-Land of Diamonds (2014). V roku 2015 mu vyšla ďalšia veršovaná knižka pre deti s ilustráciami Barbory Paulovičovej Abecedári.
Vo svojej tvorbe Ondrejička kladie dôraz na komunikatívnosť a hodnotovosť estetického a etického rozmeru poézie, dosahovanú kombináciou nadčasovosti a súčasného videnia sveta. Nadväzovaním na klasické básnické techniky sa snaží o rehabilitáciu tradičných inštrumentov básnického umenia, akými sú rým a hudobnosť verša.
Ondrejičkova poézia bola jednotlivo prekladaná a publikovaná v angličtine, poľštine, ruštine, srbčine, chorvátčine, francúzštine, norčine a nemčine. Svoju tvorbu prezentoval v Antverpách, v Helsinkách, v Moskve, vo Varšave, v Osle, v New Yorku aj v Prahe.
Ocenenia

Tri z Ondrejičkových piatich kníh poézie pre dospelých dostali literárne ocenenia. (Oči a rýmy, (e)Pigramy, Na vnútornej strane viečok)

Zbierka Oči a rýmy, reedícia zbierky Na vnútornej strane viečok, ako aj bibliofília IM PULZ – Čakanie hmoty boli v rokoch 2010-2012 ocenené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.

Knižka pre deti Abecedári bola ocenená bronzovou medailou Creativity International Awards (USA) ako aj v súťaži Najlepšia detská kniha leta 2015 a v súťaži Najkrajšia detská kniha leta 2015.
Medzinárodné podujatia

Ondrejička napísal poéziu pre nasledovné medzinárodné projekty:

  • 2008 – A Short Walk through the European Cultural Park, Bohemian Benevolent and Literary Association, New York
  • 2009 – Eene kleine wandeling door het Slowaaks cultureel park, galéria Epreuve d´artiste, Antverpy
  • 2010 – Pocta Chopinovi, Slovenský inštitút Varšava, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
  • 2010 – Contemporary Slovak Art, Helsinki City Hall
  • 2011 – Konfrontaciji, Slovenský inštitút Moskva
  • 2011 – Nikola Tesla, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
  • 2011 – CD Tomáša Kytnara Vôňa rána, Brno, ČR
  • 2011 – The Language of Birds (antológia poézie 77 básnikov z 5 svetadielov, Uzbekistan)
  • 2012 – Slovak Graphic Art Classic Techniques (putovná výstava), Litva, Lotyšsko
  • 2012 – Z ruky do ruky, Fiera del libro per ragazzi Bologna, BIBIANA Bratislava,     Slovenský inštitút Varšava, WM Mountain building Ørestad, Kodaň, Japans Cultureel Centrum, Amsterdam
  • 2012 – Dotyk – 8th International Graphic Symposium, Mojmírovce
  • 2012 – ORA ET ARS, 5. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
  • 2012 – AFRODITA, bohyňa lásky a krásy, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
  • 2013 – Spoločné rozdiely, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
  • 2013 – CD Tomáša Kytnara Krátkovlasá čembalistka (spolu s M. Rúfusom, D. Ursínym a J. Kaššovicovou), Brno, ČR
  • 2014- Prílivy a odlivy, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
  • 2014- ORA ET ARS, 7. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
  • 2014 – Krása pre krásu – 9th International Graphic Symposium, Mojmírovce
  • 2015- ORA ET ARS, 8. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
  • 2015- V ceruzách a ihlách -10th International Graphic Symposium, Mojmírovce
  • 2015- CD Tomáša Kytnara Srdiečka tiché, Brno, ČR
  • 2015- Smederevska pesnička jesen Festival of Poetry, Serbia

 

Odborné reflexie

Ondrejička pracuje od roka 2008 vo Výbore Sekcie pre pôvodnú tvorbu Literárneho Fondu (v súčasnosti je jeho podpredsedom).

 

Pracoval opakovane v porotách literárnych súťaží. Okrem iného v súťažiach:

Wolkrova Polianka (6x), Cena Trojruža (7x), Cena Ľudovíta Fullu (7x), Petržalské súzvuky Ferka Urbánka (3x), Cena Ivana Kraska za najlepší debut, Bratislava moje mesto (3x), Urobme si radosť (Medzinárodný festival umeleckých prejavov ľudí s mentálnym postihnutím), Krídla Ivana Laučíka a v mnohých ďalších.

 

V rokoch 2010-2015 pracoval v grantovej komisii Ministerstva kultúry SR – Aktivity z oblasti literatúry a knižnej kultúry

 

Ondrejička je členom SC PEN a Klubu nezávislých spisovateľov.

 

 

Piško Rasťo

Člen


Rasťo Piško

7.4. 1962, Martin

Člen: SC PEN

Vyštudoval Stredné odborné učilište služieb v Martine v odbore inštalatér-kúrenár. Od mladosti sa ako herec, autor a režisér venoval tvorbe divadiel malých javiskových foriem. S martinským súborom Veritas získal niekoľko ocenení na celoslovenských i federálnych prehliadkach MJF.

Od roku 1990 spolupracoval so Slovenským rozhlasom ako autor humoristických pásiem, kabaretov a skečov. Prispieval do zábavníkov Banskobystrický sobotník, Apropó Humorikon, zároveň ako herec pôsobil v D SNP Martin (1990), Mestskom divadle Žilina (1992) a Bábkovom divadle Žilina (1994).

Od roku 1995 je na voľnej nohe. Ako autor a interpret sa venoval predovšetkým rozhlasovej a televíznej zábave. Účinkoval v televíznych kabaretoch Aporpó TV (STV), Telecvoking, Bravisimo, O 3 štart!, Lumpáreň, Knokaut (TV Markíza). Pre Slovenský rozhlas spoluvytváral populárne nedeľné zábavníky Bunker, Dereš, Apropó a Ruleta. S dvomi posledne menovanými reláciami dlhé roky pôsobil aj v súkromnom rádiu Twist.

Napísal niekoľko rozhlasových kabaretov. Napr. Moja nočná hudba (1990), Modré z neba (1992), Modriny (1993), Denné nočné dialógy I.- II.- III. (SRo 2OO4 – 2005).

Pre STV napísal scenár filmu Náramok (z cyklu „Nesmrteľný“, 2010) a spolupracoval na scenári filmu Olé, zápražka! (z cyklu „Filmoviedky“, 2010).

Je autorom troch divadelných komédií. Hände hoch! alebo Bude ako nebolo (Nová scéna Bratislava, 2004), Veľká šanca (Divadlo bez groša Veľký Krtíš, 2012) Všade dobre… (Divadelné združenie Z. Tlučkovej, 2015).

Knižne debutoval románom Hačava (Ikar, 2010), za ktorý získal druhé miesto v ankete Literárnej revue „Debut roka“ a dostal ocenenie „Zlatý gunár“ (Kremnické gagy, 2010). Nasledovalo voľné pokračovanie pod názvom Bohémska kolonáda (Ikar, 2011) Koniec kankánu (Ikar, 2014), ktorý jeho vydavateľstvo ocenilo Cenou kritiky „Zlaté pero“. V roku 2015 vydal životopisný portrét svojho dlhoročného kolegu humoristu S. Radiča pod názvom Stano Radič – majster nenápadnej pointy (Ikar). Toto dielo bolo opäť nominované na cenu „Zlatý gunár“ (KG, 2015).

Popovič Ivan

Člen


Ivan Popovič

 *1944

člen SC PEN

karikaturista, ilustrátor, prozaik, maliar, autor množstva plagátov, zrealizoval niekoľko diel i v architektútre (keramika, kameň, kov). Od r. 1965 (kedy sa na Slovensku založilo Štúdio kresleného filmu, bol pri tom 🙂 je spoluautorom animovaných filmov, ale i filmov dokumentárnych a hraných ako scenárista, výtvarník, animátor, kameraman a režisér. Len so synom Dávidom Popovičom zrealizovali okolo 70 animovaných a dokumentárnych filmov, i hudobných klipov. Ich najväčší projekt v dejinách slovenského animovaného filmu je 52-dielny seriál o vynálezoch „Mať tak o koliesko viac!“, ktorý spolu nakrútili podľa knižky Ivana Popoviča. IP napísal aj niekoľko iných kníh. „Ezra“ (1971) vo vtedajšom vydavateľtsve Smena ešte vyšiel, ale „Žena cez palubu“ v roku 1972 už bola zošrotovaná. V novej dobe knižku „Utešiteľ žien“ z knižného trhu vykúpila firma, ktorá sa stará o štátnu bezpečnosť. Knižku „Bordel Sweet“ dokončenú v roku 2012 radšej už nikto nechcel vydať. IP dlhodobo spolupracuje s rozhlasom (rozprávky, publicistické relácie atď.), aj s televíziou. Svoje výtvarné diela vystavoval v Chrudimi (1960 – prvá výstava ako 16-ročný), v Prahe, Berlíne, Havane, Manile, Moskve, Krakove, Varšave, Gabrove, UlanBatare… Za svoje dielo obdržal množstvo ocenení na medzinárodných filmových festivaloch v niekdajšom Západnom Berlíne (NSR), v niekdajšom Gottwaldove (Zlín), v Kroměříži, v Teheráne, v Piešťanoch, Paname, na niekdajšej Cene Dunaja (Prix Danube Bratislava) a na medzinárodných festivaloch kresleného humoru (Písek, Aachen, Prešov…). IP obdržal aj niekoľko cien za svoje celoživotné dielo. Za ilustráciu pre deti (Cena Ľudovíta Fullu, 2011), za animovaný film (Cena Albína Brunovského, 2014), za kreslený humor (Cena Zlatý gunár Kremnické gagy, 2014), atď. V roku 1994 Cenu AOSS za knižku Utešiteľ žien, tú, čo potom tak rýchlo zmizla z knižného trhu. IP bol i pri zakladaní dvoch bratislavských výtvarných galérií – Galérii mladých v r. 1965 a Galérii Siemens na bratislavských Kramároch v r. 1998… Už je po nich. Ale ako hovoril môj otec: „Nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne!“

Richter Milan

Prezident SC PEN


Milan Richter, prezident SC PEN

*25. 7. 1948 Bratislava

Člen: SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov

Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1972 – 1981 pracoval ako vydavateľský redaktor, potom sa venoval literatúre a umeleckému prekladu profesionálne, v rokoch 1993 – 1995 bol chargé d’affaires Slovenska v Nórsku a na Islande. V rokoch 1995 – 2002 pracoval v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Roku 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM. Vydáva v ňom najmä poéziu svetových básnikov a súborné dielo Milana Rúfusa, ale aj inú pôvodnú slovenskú tvorbu. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov, členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung, členom korešpondentom Európskej akadémie poézie, členom Akadémie B. Björnsona v Nórsku, prvým viceprezidentom WAAC (Svetovej akadémie umenia a kultúry) so sídlom v Kalifornii, USA. V roku 2000 založil Medzinárodný literárny festival Jána Smreka, ktorého je riaditeľom. Žije v Dunajskej Lužnej.

Zobraziť všetko

Poézia

Poďte, vyrážame!

Večerné zrkadlá (1973)

Korbáče (1975)

Peľ (1976)

Bezpečné miesto (1987)

Korene vo vzduchu (1992)

Spoza zamatových opôn (1997)

Anjel s čiernym perím (2000)

Vo mne zbúraný chrám (2002)

Dráma

Kafkov druhý život (2006)

Z Kafkovho Pekloraja (2006)

Ruttkayová Ivica

členka


Ivica Ruttkayová 

členka: SC PEN

rozhlasová publicistka, poetka, spisovateľka , dramatička . Od roku 1989 pôsobí ako rozhlasová redaktorka, venuje sa kultúrno-umeleckej publicistike , prevažne vo vysielaní   Rádia Devín , jej publicistická tvorba získala   niekoľko novinárskych cien .

Debutovala básnickou zbierkou Anjeličkárka – Komentáre / 2002 / . V roku 2007 vyšla zbierka krátkych próz a rozhlasových dramatických textov Marylin miluje literatúru. Je autorkou rozhlasových hier Dievča na telefón / 2005 / a Dekády / 2007 / , ktoré boli ocenené v rámci Festivalov pôvodných rozhlasových hier. V roku 2012   publikovala básnickú zbierku Hadia žena , ktorá bola ocenená prémiou Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu roku 2012. Texty    Ivice Ruttkayovej boli zaradené v antológiách : Plášť bohyne – Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska /2012 / ,  Antológia slovenskej ženskej prózy v hindskom jazyku / 2014 / a Studienky   – Antológia poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme / 2014 / . V roku 2015 publikovala básnickú zbierku Vodné znamenia 2. , ktorú ilustrovala svojimi kresbami výtvarníčka Ingrid Zámečníková.

Šikula Bystrík

Člen


Bystrík Šikula

*20.9.1956, Podbrezová

člen: SC PEN

prozaik, literárny kritik, publicista. Študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Brezne a na gymnáziu v Modre (1972 – 1976), vyštudoval slovenský jazyk a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave (1976 – 1980). Po štúdiách pracoval v Bratislave ako redaktor a editor vo vydavateľstve Smena (1981 – 1989), ako samostatný odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (1989 – 1990), ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá (1990 – 1991). V rokoch 1991 – 1993 učil slovenčinu a estetiku na Strednej zdravotníckej škole v Modre-Harmónii. Od roku 1993 pracuje v časopise Slovenské pohľady a v súčasnosti je ich šéfredaktorom. Vo vydavateľstvách, v ktorých pracoval, neskôr aj externe, zredigoval a pripravil do tlače desiatky knižných titulov. Literárnej kritike a próze sa venuje od roku 1981. Vydal dva zväzky generačných portrétov Premeny ohňa (1997) a Skrytá galéria (1998) (spolu s Bohušom Bodaczom), ocenené Cenou Spolku slovenských spisovateľov za rok 1998, románovú novelu Objatia mŕtvych otcov (2000, druhé vydanie roku 2009), ocenenú prémiou Spolku slovenských spisovateľov za rok 2000, románovú novelu Vôňa santalového dreva (2004) a román Porušenie intimity (2011), ocenený prémiou Literárneho fondu a Cenou Slovenského cetra PEN za rok 2011. V antológii Zlodejky mesta Bratislavy uverejnil postmodernistickú prózu Čas na poviedku (2001), v antológii Dokonalý súmrak alebo Budmerické inšpirácie novelu Posunutý čas (2014). Bystrík Šikula žije v Bratislave.

Slovák Jozef

Člen


Slovák Jozef

*16.12.1953, Bratislava

Člen: SC PEN

Po skončení štúdií pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako režisér, scenárista, dramaturg, hudobný skladateľ a hudobný režisér. Popri tom súbežne zastával funkciu dramaturga Opery SND v Bratislave. Neskôr pôsobil ako producent v spoločnostiach TATRA STAR, s.r.o., Slovak Film, s.r.o. a Mysohn. Je autorom filmových a televíznych scenárov, kníh, poézie a hudby. Mnohé z nich získali ocenenia na Medzinárodných filmových festivaloch. Je členom Slovenského centra PEN.[1]

Počas pôsobenia v SFT Koliba a Opere SND spolupracoval s významnými režisérmi Jurajom Jakubiskom, Dušanom Hanákom, Stanislavom Párnickým, Dušanom Trančíkom, Štefanom Uhrom, Dušanom Rapošom, Martinom Ťapákom, Georgisom Skalenakisom, Branislavom Kriškom, Júliusom Gyermekom, Miroslavom Fischerom, Penčom Kunčevom, Vladimírom Malíkom, Františkom Jurišičom, Jaroslavom Baranom, Valériou Takáčovou, Vlastimilom Heroldom a ďalšími… Spolu s Jozefom Heribanom napísal scenáre k filmom Utekajme, už ide! a Južná pošta. Tragikomédiu Dávajte si pozor! spolu s Jozefom Heribanom aj režíroval. V roku 1994 založil s Pavlom Jursom a Jozefom Heribanom spoločnosť TATRA STAR, s.r.o., v ktorej vznikol úspešný seriál televíznych grotesiek Bud Bindi s Miroslavom Nogom a Stanislavom Dančiakom v hlavných úlohách. Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi,[2] ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).[1] V spolupráci s Petrom Jarošom napísal scenáre k celovečerným hraným filmom Srdcové eso a Ja by som tiež potreboval…

Filmografia

1986Utekajme, už ide!, scenár, hudba, Hlavná cena „Zlatý prim“ na 9.Filmovom festivale v Novom Měste nad Metují, prezentácia na MFF v Londýne, Stockholme, Viedni, Los Angeles, Corcu, Washingtone…

  • 1987Južná pošta, scenár, Cena Československého filmu 26. festival českých a slovenských filmov v Brne
  • 1990Dávajte si pozor!, scenár, réžia a hudba, Cena za najlepšie umelecké dielo na 15. MFF v Káhire, „Zlatá cena“ na 25. MFF v Houstne, „Strieborná cena“ na 16. MFF vo Philadelphii, účasť na MFF v San Franciscu, Philadelphii, Denveri, Los Angeles, San Reme, Lisabone, Kolumbii, Bangalore, Békesczabe, …
  • 19931996 seriál televíznych grotesiek Bud Bindi, scenár, réžia a hudba [3], scenár a réžia, „Zlatá cena“ na 28. MFF v Houstne, „Strieborná veža“ na 39. MFF v San Francisku
  • 19971999 I Believe in EU a Welcome to NATO, Slovakia!, filmové grotesky, scenár, réžia a hudba. Reprezentácia na MFF Orlando na Floride

Divadlo

Pod rozkvitnutými sakurami, libreto k opere Vladimíra Godára, Štátna opera v Banskej Bystrici, premiéra 23.05.2008

  • Ružové kráľovstvo, veršovaná divadelná hra
  • Ružové kráľovstvo, libreto k opere Martina Burlasa
  • Útek, scénická hudba k hre Michaela Bulgakova – divadlo v Martine
  • Stroj času, scénická hudba k bábkovej divadelnej hre, Bábkové divadlo Bratislava

Literatúra

Ružové kráľovstvo, veršovaná rozprávka pre deti aj dospelých

  • Výťah uprostred púšte – Žiadosť o zníženie platu, zbierka básní
  • Päť minút ticha pre Stradivárky, próza, II. miesto v celoslovenskej súťaži Literárny Salón Trnava 2011

Hudba

Hudba večernej Bratislavy, profilové CD Uspávanky a zobúdzanky, hudobné CD pre deti

Hudba k celovečerným, krátkometrážnym, dokumentárnym a animovaným filmom a seriálom: Utekajme, už ide!, Dávajte si pozor!, I Believe in EU, Welcome to NATO, Slovakia!, Bud Bindi, Najmenší hrdinovia (1-21), Bábätko (1-12), Hrdinovia siedmich morí (1-7), Z rozprávky do rozprávky (1-2), Papierová Kika (1-7), Zvonček a Margarétka (1-7), Hlinené rozprávky (1-15), Delfín Filík (1-7), O škole na muřích nohou (1-7), Figúrky a figuríny, Kikirikí, Krídla, Kúzelník a kvetinárka, Chlapček s čiapkou, Letí, letí, tanier letí, Rozprávka z vreca, Nakreslím si dom, Objekty, Recept na zmrzlinu, Zaľúbený most, Čudná torta, Snehomila, Dopravné značky, Pokazený bicykel, Dvojfarebná Klotilda, Vynálezca, Kaderník, Rybárstvo na Slovensku, Žaškovské kolovraty, Trojročné dieťa…

Ďalšia tvorba

Texty piesní k vážnej i populárnej hudbe, úprava dialógov k zahraničným filmom, hudba k choreografickým inscenáciám, texty piesní a hudba k rozhlasovej tvorbe, odborné texty a kritiky do bulletinov, časopisov a denníkov.

Stano Dalimír

Člen


Dalimír Dali Stano

10. február 1955, Trenčín

člen: SC PEN, SSS, EDPK

Po maturite na martinskej Strednej všeobecne vzdelávacej škole v Martine, študoval fyziku tuhých látok a energetiku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po ukončení štúdia (1980) ako inžinier elektroenergetiky začal pracovať v Závodoch ťažkého strojárenstva v Martine a od roku 1981 na Krajskom energetickom dispečingu v Košiciach. Ako náhle bola zrušená pracovná povinnosť začal sa venovať literatúre.

Dalimír Stano, známy pod prezývkou Dali, publikuje v slovenských, českých, britských, poľských a ukrajinských literárnych časopisoch v Slovenskom rozhlase a zahraničných mutáciách časopisu Enter (Vydavateľstvo dive buki, Košice) od roku 1994.

Je laureátom ceny Literárny Zvolen (1997).

Poeticky knižne debutoval básnickou zbierkou Vaša Esencia (Vydavateľstvo Michala Vaška 1997, Prešov. Následne mu vyšli básnické zbierky Oxana, (Vydavateľstvo Vienala, Košice 1998), Samotka (Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 1999), Kolotoč alfa (Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 2003), Žreb môjho bytia (VSSS, Bratislava 2005), Edo je deväť (VSSS, Bratislava 2002), Diabolské balady (VSSS, Bratislava 2007). Tieto knihy považuje za svoju literárnu školu.

V roku 2014 mu vyšli dve básnické zbierky: Flexibuk No.3 s podnázvom myslím (Vydavateľstvo dive buki, Košice) a pod pseudonymom Dávid Wolf zošitok v edícii Verše online podnázvom Nedoručená pošta, ktorý je distribuovaný ako príloha časopisu pre poéziu Vertigo (Vydavateľstvo Face, Prešov).

Dalimír Stano je zakladateľom edície Dielňa Autorov Literatúry – DALi (1999), z ktorej neskôr vniklo Vydavateľstvo DAL i (2004), v ktorom vyšlo okolo desiatky debutov slovenských autorov.

Venuje sa začínajúcim autorom v literárnych kluboch a na literárnych weboch a organizácii kultúrnych podujatí v rámci Európskeho domu poézie Košice (EDPK).

Dali je autorom textov piesní, najmä ľudovo rockového muzikálu Kubo (premiéra Štátne divadlo Košice, jún 2008), a hardrockového muzikálu D and D, ktorý čaká na realizáciu.

Je spoluzakladateľom a účinkujúcim hudobno-literárnej skupiny Poetic Eletric (Košice od 2005), ktorá v týchto dňoch nahráva svoje prvé DVD pri príležitosti literárneho festivalu (Košice november 2016).

V súčasnosti sa venuje aj próze a publicistike.

______________________________________________________________________

Dalimír Dali Stano

Born on: 10th of february 1955 Trenčín Slovakia

Group member of: SC PEN, SSS, EDPK

Graduate of Common learning school in Martin and afterwards a graduate of Elektrotechnical faculty of Slovak Technical University in Bratislava. At University he studied physics of solid matters and energetics. After finishing exams (in 1980) he started to work at Závody ťažkého strojárenstva in Martin and since 1981 at Krajský energetický dispečing in Košice. Afterwards he started his career in literature.

Since 1994 Dalimír Stano (known as Dali) published his works in Slovak, Czech, British, Polish and Ukrainian magazines dedicated to literature, in Slovak radio and foreign mutations of magazine Enter (Publisher dive buki, Košice).

He is laureate of Literárny Zvolen (1997).

His debut was book of poetry Vaša Esencia (Published by Vydavateľstvo Michala Vaška 1997, Prešov). He continued his work with another books of poetry Oxana, (Published by Vydavateľstvo Vienala, Košice 1998), Samotka (Published by Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 1999), Kolotoč alfa (Published by Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 2003), Žreb môjho bytia (Published by VSSS, Bratislava 2005), Edo je deväť (Published by VSSS, Bratislava 2002), Diabolské balady (Published by VSSS, Bratislava 2007). Those books are considered by author himself as his studies of literature.

Two more books of poetry were publisehed in 2014: Flexibuk No.3 with secondary title myslím (Published by dive buki, Košice) as well as short book of poetry Verše online (with secondary title Nedoručená pošta). Verše online Dali wrote under pseudonym Dávid Wolf and are distributed as supplement of Vertigo magazine (Published by Vydavateľstvo Face, Prešov).

Dalimír Stano is founder of Dielňa Autorov Literatúry – DALi (in 1999), what became later Vydavateľstvo DAL i (in 2004). He published around ten of debute works of starting Slovak writers.

He provides his advice in literature clubs, is active member of web forums dedicated to literature, takes part in organisation of cultural events withins scope of Európskeho domu poézie Košice (EDPK).

Dali wrote lyrics for musical Kubo (premiered in Štátne divadlo Košice, juny 2008), as well as for hardrock musical D and D, which waits for its realisation.

He is co-funder and active member (as performer) of music-literature oriented band Poetic Eletric (Band founded in 2005, first DVD is now in production, 2016).

Except poetry Dali is writing prose as well and is doingwork of publicist.

Švenková Viera

Členka


*03.11.1937, Poprad

Viera Švenková sa radí medzi významné reprezentantky slovenskej poviedkovej tvorby. Narodila sa 3. novembra 1937 v Poprade. Po absolvovaní FFUK v Bratislave (1960) pracovala vo viacerých literárnych časopisoch a vydavateľstvách. Vydala dvadsiatku kníh, zväčša tematicky ukotvených v tatranských horách, z toho desať zbierok poviedok. Mnohé poviedky vyšli v zahraničných antológiách a časopisoch, a to v prekladoch do jedenástich jazykov. Zbierka mini-esejí Rýchlokurz sebaobrany vyšla v štyroch vydaniach a v českom preklade. S úspechom sa stretol aj päťdielny seriál O múdrej Aničke, určený predškolákom.

Taneski Zvonko

Člen


Doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD.

*12.3.1980

člen: SC PEN

Štúdium všeobecnej a komparatívnej literatúry ukončil na Filologickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje (2002). V roku 2003 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Perugii (Taliansko). Dizertačnú prácu Metaforické modely obraznosti v poézii Jána Ondruša (školiteľ prof. PhDr. Valér Mikula, CSc.) vo vednom odbore teória a dejiny slovenskej literatúry obhájil v roku 2007 na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Rigoróznu prácu Slovensko-macedónske literárne vzťahy vo vednom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo obhájil na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2008). Komisia SAV pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie mu v roku 2011 priznala vedecký kvalifikačný stupeň IIa (samostatný vedecký pracovník).

Habilitoval sa na Fakulte cudzích jazykov Univerzity FON v Skopje (2011) v študijnom odbore macedonistika – slovanské jazyky a literatúry, kde pôsobil ako docent v rokoch 2011 – 2014. Od roku 2014 do konca augusta 2015 bol zamestnaný ako vedecký pracovník v Ústave pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde pracoval aj počas rokov 2007 – 2011. Pracoval tiež v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave (2007 – 2008). Na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobí od septembra 2015. Vedie prednášky a textové semináre z dejín umeleckého prekladu, medziliterárnych vzťahov a literárnej komparatistiky, z dejín konkrétnych národných literatúr (južnoslovanských) a výberové kurzy macedónskeho jazyka a reálie Macedónska.

Členstvo v redakčných radách a odborných spoločnostiach

člen Klubu nezávislých spisovateľov Slovenska AOSS

člen Klubu nezávislých spisovateľov Macedónska

člen Európskeho spolku literárnych komparatistov (Réseau européen d´études littéraires comparées / European Network for Comparative Literary Studies)

člen Medzinárodnej asociácie autorov a publicistov (Authors and Publicists International Association) – МАПП / APIA so sídlom v Rige – Lotyšsko

člen Spoločnosti priateľov južných Slovanov v Českej republike

člen Asociácie prekladateľov Macedónska

čestný člen Slovenského PEN centra

člen hlavnej redakčnej rady medzinárodných vedeckých časopisov Konštantínove listy / (od roku 2008) a Art Communication & Popculture – A & P (od roku 2014)

Ocenenia

2015 – Cena rektora Varnenskej univerzity v Bulharsku za „celkovú vedeckú a básnickú tvorbu a za prínos pre udržiavanie slovanskej kultúrnej vzájomnosti“

2013 – Zlatá medaila „Poet Laureat“ za básnickú tvorbu v Manile – Filipíny

2012 – Cena „Zlaté pero“ za najlepší preklad roka (za preklad románu Dušana Mitanu Patagónia do macedónčiny)

2009 – Cena rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre za publikačné aktivity vo vydavateľstve UKF a v domácich vydavateľstvách a periodikách

1999, 2000, 2001 – Cena pre mladých filológov „Blaže Koneski“ v Skopje

1995 – Cena C.R.I.C pre mladých umelcov z oblasti stredomoria a balkánskych krajín v Regio Calabrie v Taliansku

Viac informácií: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zvonko_Taneski

Publikačná činnosť: zoznam publikácií UK

Staršia publikačná činnosť: link (pripojený Word dokument)

Miestnosť: G 214

Klapka: 154

E-mail: taneski@uniba.sk, zvonko.taneski@gmail.com

Tazberík Ján

Člen


Ján Tazberík

*1950, Rimavská Sobota

člen SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

v rokoch 1965– 1968 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote, v rokoch 1971 – 1976 filozofiu na filozofickej fakulte UK v Bratislave. Neskôr pracoval v rôznych vedeckých, pedagogických a menežérských funkciách a pozíciách (Výskumný ústav kultúry v Bratislave, Literárnovedný ústav SAV, Filozofická fakulta UK). V rokoch 1994 –1995 a potom1998 – 2012 bol generálnym riaditeľom Národného osvetového centra. Od roku 2013 je tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. Debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), ďalej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983 – prémia Literárneho fondu)), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2O14), ktorá získala výročnú cenu Spolku slovenských spisovateľov a výročnú prémiu Literárneho fondu.

Ján Tazberík vie obdivuhodne a jasne vymedziť svoj pocit v slovách a možno až v tichých nad-slovách. Dokáže byť verbálne zdatný a koncentrovane čistý. A preto i tú „mágiu času“ svojho života je schopný rozatomizovať do akéhosi iba jemu vlastného, čarovného poznania zmyslu vecí. A nakoniec, je tu i tá blízkosť mysticky tajomného a nikým dostatočne nepomenovaného dychu smrti, ako stavu konečného rozuzlenia: čím sme a možno tým, čím sme vlastne chceli byť. A práve preto tu – a práve na tomto mieste, básnikovi ide z pohľadu vlastného bytia o to pravdepodobné, každodenné a dosiahnuteľné… a i o to možno! Je tu prítomný aj ten povestný úsmev cez prizmu pominuteľnosti, zjavuje sa tu tajomstvo nehy každodenného prebývania s milujúcou osobou.

Ireney Baláž, Knižná revue 12/2015

 

Tomašovič Pavol

Člen


Pavol Tomašovič (1964) – spisovateľ, publicista a novinár, člen Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského syndikátu novinárov, publikuje od roku 1992. Bol členom viacerých redakčných rád a kultúrnej rady TTSK, od roku 1997 do roku 2016 šéfredaktorom a tvorcom miestneho časopisu v Trnave Novinky z radnice. Dlhodobo pracuje v samospráve a podieľa sa na kultúrnych a spoločenských podujatiach. Napísal a publikoval viac ako 300 autorských článkov, zamyslení, recenzií a odborných príspevkov. V roku 2007 vydal generačný román mapujúci zmenu spoločenských pomerov s názvom Nič v krajine nikoho (SSV, 2007), ktorý ocenili čitatelia Knižného revue druhým miestom v súťaži debut roka. V ďalšej knihe s názvom Bezčasie (SSV, 2010) ponúka zbierku poviedok reflektujúcich súčasnú dobu, pričom  zbierka je aj poctou slovu a knihe, ako to autor zdôrazňuje najmä v poviedke Kniha života. Tretia zbierka s názvom Presahy (SSV, 2013) je charakteristická odkrývaním často prehliadaných rozmerov života a na pomerne malom priestore ponúka množstvo pozoruhodných podnetov. Najnovšia kniha Pavla Tomašoviča s názvom Most ponad čas prináša nielen podnetné čítanie, ale vytvára aj pomyselný oblúk, ktorý autor naznačuje prostredníctvom troch literárnych pozorovateľov sveta – R. Musila, F. Kafku a M. Kunderu. Ide o myšlienkové premostenie, ktoré pomáha odkrývať dôvody dnešnej krízy i celkovej spoločenskej situácie. Zostavil a v rámci KPT vydal dva zborníky textov z podujatí Trnavská poetika (2016, 2017), ktorého bol spoluorganizátor a spoluautor. Autorsky sa podieľal na viacerých kultúrnych programoch v meste, ktoré aj moderoval či spoluorganizoval, hlavne v oblasti literatúry a hudby. Je predsedom občianskych združení Klub priateľov Trnavy a PRO Trnava.

 

Vlnka Jaroslav

Člen


PaedDr. Jaroslav Vlnka, PhD.

*18.10. 1971, Bánovce nad Bebravou

Člen: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov

Slovenský literárny kritik, básnik a prozaik. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Doktorandské štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa problematikou slovenskej medzivojnovej literatúry, realistickou literatúrou a literárnou kritikou. Pracoval na Gymnáziu v Topoľčanoch, v rokoch 2002 −2015 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a zároveň člen akademického senátu i tajomník katedry na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rokoch 2010 – 2014 bol redaktorom mesačníka Slovenské pohľady. Publikuje vo viacerých domácich a zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch. Zúčastňuje sa medzinárodných vedeckých konferencií, je riešiteľom rôznych grantov a členom odborných komisií a porôt literárnych súťaží. Aktuálne pracuje na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Debutoval básnickou zbierkou Verše na raňajky (Bratislava : Odkaz, 2000), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska od Literárneho fondu SR. V nasledujúcej zbierke Púšť (Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005), poukazuje na situáciu človeka, ktorý sa pokúša v určitých kultúrno-historických súradniciach vytvárať hodnotový systém na základe súladu svedomia a ľudskej prirodzenosti.“ Edične pripravil knihy: Božena Slančíková Timrava: Za koho ísť a iné prózy (Bratislava, Perfekt, 2005) a Martin Kukučín: Rysavá jalovica a iné prózy (Bratislava : Perfekt, 2005).Vydal vedeckú monografiu Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu (Trnava : UCM, 2011) o tvorbe známeho príslušníka generačno-poetického hnutia nadrealizmu, ktorým v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vyvrcholili avantgardné tendencie v slovenskej literatúre. Je autorom súboru štúdií, odborných článkov a recenzií (katolícka moderna, nadrealisti, Osamelí bežci) Zastávky na znamenia (Martin : Matica slovenská, 2012). Napísal novelu Mŕtvy jazyk (Martin : Matica slovenská, 2014) nominovanú na Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Novela predstavuje spomienkový návrat do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia, aj problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Vydal knihu štúdií Sondy do vybraných textov slovenskej literatúry 20. storočia (Trnava : UCM, 2014), v ktorej hodnotí poéziu predstaviteľov DAV-u, nadrealizmu, katolíckej moderny, barbarskej generácie a interpretuje prózy A. Bednára, R. Slobodu, D. Mitanu, I. Koleniča, V. Klimáčka a P. Macsovszkého a iné, pričom vychádza z poznania vývinových súradníc literatúry, no nezabúda ani na dôležitosť čitateľského zážitku.

 

Volko Ladislav

Člen


PhDr. Ladislav VOLKO PhD.

*1944

člen: SC PEN

sociológ, publicista, bývalý diplomat (naposledy veľvyslanec Slovenska v Indii 1999-2004), guvernér za SR: Asia – Europe Foundation, Singapur, 2003-2007), vysokoškolský pedagóg (vedúci Katedry právnych a humanitných vied Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), člen Slovenského syndikátu novinárov (od 1985), Klubu filmových novinárov (člen výboru), Slovenského filmového zväzu (člen výboru), zakladateľ a prezident India klubu (od 1983), prezident Slovenského centra PEN (2012-2015), slovenský a poľský básnik, prekladateľ.

Korešpodent Smeny a Mladé fronty vo Varšave (1971 – 1974), korešpodent Radio France International v Bratislave (1990 – 1992), spolupracovník Romano Nevo ľil, stály spolupracovnik literárnej revue Vis a Vis v Krakove (od 2014), člen medzinárodných porôt FIPRESCI na filmových festivaloch, člen redakcie vedeckej revue FMK UCM Communication Today (od r. 2010). Publicista a autor množstva štúdii a článkov z oblasti literatúry a sociológie kultúry, filmu a médií, píše poéziu po slovensky a po poľsky. Okrem iných vydal:

Problémy filmovej kritiky (editor, Slovenský filmový ústav, Bratislava 1979)

Slávne osobnosti filmu (Mladé letá, Bratislava 1986)

Kultúra filmového diváka na Slovensku (hl. riešiteľ výskumu, Slovenský filmový ústav, Bratislava 1986)

Teória dramatických umení (štúdia), Tatran, Bratislava 1986

  1. I. Witkiewicz: Hry (autor úvodu), Divadelný ústav, Bratislava 2001

Czesław Miłosz: Záhrada vied (eseje, editor a autor doslovu, Kalligram, Bratislava 2002)

  1. Dobšinský a M. Ďuríčková, J. C. Hronský, V. Šikula, J. Šrámková: Slovenské rozprávky a príbehy (editor, v hindštine, Pitambar New Delhi 2005)

Jerzy Harasymowicz, poeta Krakowa, Bieszczadów i Sądecczyzny, red. B. Faron, esej: Poetyckie reminiscencje słowackie w twórczości J. Harasymowicza, Kraków 2014

Sociologické aspekty mediálnej kultúry, FMK UCM, Trnava 2015

Poézia: Yellow Angel and Buddha (Pitambar, New Delhi 2004, v hindštine)

Ma (v anličtine, hindštine, slovenčine a poľštine, Soul Publications, New Delhi

2004)

Contemporary Slovak Poems (editor, antológia 23 slovenských básnikov

v hindštine), Pitambar, New Delhi 2008)

             

Žantovský Peter

Člen


Doc.Mgr. Petr Žantovský, PhD.

1962, Pardubice

člen: SC PEN

Novinář, vysokoškolský pedagog, prozaik a básník. Absolvoval Fakultu žurnalistiky UK Praha, v roce 2009 obhájil dizertační práci z oboru Teorie a dějiny žurnalistiky na Filozofické fakultě Katolické univerzity Ružomberok a v roce 2015 se habilitoval v oboru masmediální studia na Panevropské univerzitě v Bratislavě.

V médiích začínal v období kolem roku 1989. Listopad ho zastihl v kulturní rubrice deníku Práce, kde se následně stal vedoucím kulturní rubriky se specializací hudba a film. Stejnou funkci pak zastával i v obnoveném prestižním týdeníku Reportér.

Od poloviny 90. let se věnoval převážně vydavatelské a nakladatelské práci, vedl nejprve tradiční nakladatelství Melantrich a poté progresivní vydavatelství Votobia. Zejména na tomto působišti odstartoval později velmi populární ediční řady věnující se knižním vydáním publicistiky. Sám napsal několik knižních interview s nejvýznamnějšími osobnostmi české politiky a kultury – Václavem Klausem (1998), Milošem Zemanem (2001, 2012), Otakarem Vávrou (2001), Janem Potměšilem (1999), Evou Urbanovou (1997), Milanem Knížákem (2005), Vladimírem Železným (2000) a dalšími.

Kromě toho vydal řadu knih z oblasti mediální kritiky – Média na pranýři (2003) , Hovory o médiích (2005), Česká politika a média po r. 1989 (2013) či Mediální manipulace a krize v ČT r. 2000 (2015). Specifická je publikace Průvodce minovým polem české žurnalistiky (2015), která je lehce parodující parafrází na realitu české mediální krajiny.

Vedle toho vytvořil a zrealizoval projekt Rádia Ethno, které přineslo do českého rozhlasového prostředí velmi výraznou kulturní stopu a postavilo alternativu proti standardizovanému masovému hudebnímu zboží. Toto rádio vlastnil a vedl v letech 2004-2012.

Prošel řadou veřejných funkcí – byl místopředsedou Syndikátu novinářů (1998-2000), členem Rady pro rozhlasové a televizní vysílání (2000-2003), poradcem předsedy Poslanecké sněmovny (1998-2002) a také poradcem ministra kultury a šéfem jeho odborné skupiny pro mediální legislativu (2005-2006). Je členem Slovenského centra PEN klubu a šéfem mediální sekce Klubu pražských spisovatelů. V roce 2014 obdržel výroční cenu Unie českých spisovatelů za své literární i publicistické působení a v roce 2016 Krameriovu cenu za nezávislou žurnalistiku v kategorii mediální kritika.

V posledních bezmála patnácti letech se věnuje pedagogické činnosti, prošel různými akademickými pracovišti, soustavně od roku 2003 je členem katedry hospodářské politiky Národohospodářské fakulty Vysoké školy ekonomické v Praze, v současnosti působí také jako vedoucí katedry komunikace na Vysoké škole mezinárodních a veřejných vztahů a od akademického roku 2016-2017 spolupracuje také s Panevropskou vysokou školou v Bratislavě.

Publikuje v různých českých tiskových i internetových médiích, více než 10 let také vysílá své mediální komentáře v Českém rozhlase.

Poesii a prózu píše už od 80. let minulého století. Publikoval před rokem 1989 v samizdatu (revue Antagon, ZUP, Runa, Sborník atd). Po roce 1989 publikoval řadu povídek v literární příloze Českého týdeníku. Verše publikuje v revue Divoké víno a časopisu LUK (Literatura-umění-kritika). Výbor z poesie z let 1982-2012 pod názvem Tady bydlím mu vydal Klub pražských spisovatelů (2012), další sbírka Zakázané květiny vyšla v nakladatelství Kmen r. 2016. Zúčastnil se pravidelných každoročních almanachů české poesie Ptáci z podzemí (2013), Pastýři noci (2014), Rybáři odlivu (2015) a Řezbáři stínů (2016). Novelu Nouzový východ uveřejnil v Almanachu Kmene (2015).

Najčítanejšie články

Kde nás ešte nájdete

Pen_international_380x350