Jozef Heriban

9. júl 1953 Trnava

člen: SC PEN

Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave v roku 1973 ukončil štúdium estetickej výchovy a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vyše desať rokov pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe ako dramaturg, scenárista a vedúci skupiny pre výrobu hraných filmov. Neskôr pracoval ako riaditeľ reklamy a vedúci PR v TV Markíza a riaditeľ vonkajších vzťahov v spoločnosti EuroTel Bratislava. V rokoch 2002 – 2006 bol poslancom Národnej rady SR, pozorovateľom a poslancom Európskeho parlamentu. V rokoch 2006 – 2008 bol riaditeľom marketingu na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. V súčasnom období externe prednáša na Fakulte managementu UK, Filozofickej fakulte UK a venuje sa literatúre.

Knižne debutoval novelou Niekto na mňa stále píska (1996), ktorá získala v roku 1993 v anonymnej súťaži Literárneho fondu 1. miesto. Autorov osobitý humor a schopnosť vytvárať metaforickú líniu rozprávania v nej ozvláštňuje príbeh mladých študentov hudby zo začiatku sedemdesiatych rokov. V nasledujúcej knihe Úspech má srdce žraloka (2007), ktorá zvíťazila v čitateľskej ankete dvojtýždenníka Knižná revue „Kniha roka 2007“, Jozef Heriban svojským rozprávačským štýlom reaguje na najnovšie trendy zo sveta marketingu a PR. Jeho román Intimita vlkov (2008) sa stal hneď po vydaní bestsellerom. Cez dynamické rozprávanie nabité strhujúcou emotivitou v ňom prináša nielen autentickú správu o živote mužov, ale odkrýva aj ich znepokojujúci pocit osamotenia. Jeho voľným pokračovaním je román Posadnutosť (2009). Téma ľudskej intimity je kľúčová aj v románe Ružový trojuholník (2010) a v poviedkovom románe Schovaný, neschovaný, idem (2011), v ktorých autor opäť potvrdil osobitý zmysel pre humor, dráždivú sexualitu a dynamickú naráciu.

Jozef Heriban napísal rozhlasové hry Da capo al Fine (1979), Diagnóza 300 (1980), HAN 82 (1982), Hlasy pre Máriu (1982), Tak sa usmej (1988), Život na 55 minút (1988), Šach (1990), ktoré získali v mnohých súťažiach a na rozhlasových festivaloch významné ocenenia. Boli uvedené v Česku, Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Rakúsku.

Spolu s Jozefom Slovákom napísal scenár k filmu Utekajme, už ide! (1996), ktorý získal Hlavnú cenu Zlatý prim na 9. Festivale českej a slovenskej filmovej veselohry Nové Město nad Metují (1987), Osobitné čestné uznanie na 25. Festivale českých a slovenských filmov v Bratislave (1987) a bol uvedený na medzinárodných filmových festivaloch v Londýne, Štokholme, Corcu, Vevey (1988), Los Angeles, San Franciscu, Seattle, Washingtone, Viedni, Hong Kongu (1989) a inde. Rovnako s Jozefom Slovákom napísal podľa rovnomennej knihy Ladislava Balleka scenár k filmu Južná pošta (1997), ktorý získal Cenu Československého filmu na 26. Festivale českých a slovenských filmov v Brne (1998).

Je spoluscenáristom a spolurežisérom slovensko-amerického koprodukčného filmu Dávajte si pozor! (1991), ktorý bol ocenený Zvláštnou cenou poroty za najlepší prvý film na 15. MFF Cairo, Zlatou cenou na 25. MFF Houston (1992) a Striebornou cenou na 15. MFF Philadelphia (1993).

Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi, ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).

Following the completion of Conservatory in Bratislava in 1973 he graduated from the Faculty of Philosophy of Commenius University, receiving his Master´s degree in Aesthetics and the Slovak language. Over ten years he worked in the Slovak film industry as a script editor, screenwriter and the Head of the feature films. Later he was the Director of Advertising and Head of Public Relations in TV Markiza, and the Director of Public Relations in EuroTel Bratislava. Between 2002 and 2006 he was a member of the Slovak National Council and an observer and a deputy of the European Parliament. Between 2006 and 2008 he was a Director of Marketing in International film festival Bratislava. At present, he is a lecturer at the Faculty of Management and the Faculty of Philosophy of Commenius University in Bratislava and he devotes his time to literature.

He made his literary début with the novel Somebody is Always Whistling at Me (1996), winning the first place at the Literary Fund annonymous contest. The author´s distinctive humour and capability for metaphorical storytelling add a special spice to the story of young student musicians from the early seventies. The next published book Success Has a Heart of the Shark (2007), which was voted for the „Boook of the Year 2007“ in the reader survey of the biweekly Knižná Revue, Jozef Heriban addresses the latest marketing and PR trends employing his distinctive narration. The novel Intimacy of Wolves (2008) became a bestseller immediately after publishing. Its dynamic story full of riveting emotivity gives an authentic account of men´s life, yet uncovering an alarming feeling of male loneliness. The continuation of the story is captured in the novel Obsession (2009). The theme of human intimacy is central in the novels The Pink Triangle (2010) and Come out, come out, wherever you are (2011). Both books underline the author´s distinctive sense of humour, provocative sexuality and dynamic narration.

Jozef Heriban is a co-author of the films Let´s run, he is coming!, The Southern Post, Island of Long Ears and the TV comedy series Bud Bindi, all of which were awarded at prestigious International film festivals (in Cairo, San Francisco, Houston, Philadelphia). His radio dramas Da capo al Fine, Diagnosis 300, Voices for Maria, HAN 82, Life for 55 minutes, Chess, received a number of awards and were broadcasted in Germany, Italy, Poland, Switzerland, Austria and the Czech republic.

* 2. júl 1957 Bratislava

 Po ukončení štúdia hudobnej teórie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil 13 rokov v Slovenskej televízii ako dramaturg, zástupca šéfredaktora, šéfredaktor, programový riaditeľ a producent/vedúci Tvorivej skupiny. Je autorom/spoluautorom scenárov umeleckých aj publicistických TV relácií (Mojich sedem divov, Metronóm, Jazz pre všetkých, Ešte mám v srdci prestávku, Pozvánka na Banket, Scenár tuctového príbehu a ďalších). Popri vysokoškolskom štúdiu a práci v STV publikoval v populárnych a odborných časopisoch (Hudobný život, Populár). Ako člen vrcholového manažmentu Slovenskej televízie získal za koprodukčnú spoluprácu ocenenie MusicTelevisionLondon zlatú LP platňu MTV (1993). Po rozdelení Československa a Československej televízie v pozícii programového riaditeľa spoluvytváral a zodpovedal za nové samostatné programy Slovenskej televízie STV1 a STV2. Pôsobil v medzinárodných porotách televíznych a hudobných festivalov doma aj v zahraničí: Zlatá Praha, Bratislavská lýra, Internationales Schlagerfestival Dresden, International Pop Song Festival Bregenz. Bol členom Slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov /AEJ (1996 – 1998) a Informačnej a komunikačnej sekcie Slovenskej komisie pre UNESCO (1990 – 1993).

V pozícii komunikačného a tlačového tajomníka pomáhal vytvoriť Tlačové a komunikačné oddelenie na Delegácii Európskej komisie v SR, ktorá významne prispela k členstvu Slovenska v Európskej únii. Po vstupe SR do EÚ pôsobil na Zastúpení EK v SR ako tlačový a politický tajomník, zástupca vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku a dočasne bol poverený aj jeho vedením. Európsku komisiu reprezentoval ako člen Pracovného výboru Národnej banky Slovenska pre komunikáciu eura v SR. Bol poradcom predsedníčky vlády SR pre európske záležitosti a zahraničnú politiku na Úrade vlády SR. Následne pôsobil ako tlačový tajomník rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho za prínos univerzite v domácom aj medzinárodnom priestore ocenili Bronzovou (2017) a Striebornou medailou UK (2018). Publikoval tiež v časopise Naša univerzita. Ako hobby prednáša „Európsku integráciu a Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ“ na Diplomatickej akadémii – Inštitúte medzinárodných vzťahov Karola Rybárika Právnickej fakulty UK.

V súčasnosti sa venuje kinematografii – je členom Odbornej komisie Audiovizuálneho fondu SR a spoluautorom scenára celovečernej filmovej komédie „Šťastné zviera“ (s Jozefom Slovákom, r. 2017).

Študovala na gymnáziu Ľudovíta Bezruča v Trenčíne a neskôr na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor herectvo. V roku 1994 sa stala riadnou členkou súboru SND, kde účinkovala v mnohých divadelných inscenáciách (B. Friel “Tance na sklonku leta”, P. Karvaš “Vlastenci z mesta Yo”, C. Goldoni “Čertice”, O. Šoth “Svetlo v tme”, G. Rodani “Jazmínko v krajine klamárov”, M. Porubjak, M. Huba “Tančiareň” atď.)

Neskôr účinkovala v divadelných incenáciách v divadle Aréna (Oľga Muchinová “YOU”, P. O. Enquiste “V hodine rysa”, V. H. Vladimírov “Zem”), v divadle Astorka (F.G.Lorca “Dom Bernardy Alby”), Nová Scéna (R. Polák “Shokespeare”), v divadle J. Palárika v Trnave (J.B. Moliére “Lakomec”, I. Orkényi “Tótovci”, F. Wedekind “Jarné prebudenie”, M. Maeterlinck “Modrý vták”, M. Kukučin “Neprebudený”), v divadle Na Zábradlí (O. Šoth “Nepotrební”), v Štátnom divadle v Košiciach (O. Šoth “Milada Horáková”).

Za svoju hereckú prácu získala v roku 1995 Cenu slovenských spisovateľov za Ženský herecký výkon v televíznom filme Na Bukvovom dvore v réžii O. Šulaja, Cenu “Objav divadelnej sezóny” na Medzinárodnom divadelnom festivale Divadelná Nitra v roku 2000 a Cenu Literárneho fondu za mimoriadny herecký výkon v divadelnej inscenácii hry Olgy Muchinovej “You” v roku 2003.

Počas svojej profesionálnej kariéry ďalej študovala v Mexiku na Národnej škole tanca – Instituto Nacional de Bellas Artes, v Amsterdame na MAPA – The Moving Academy of Performing Arts, v Berlíne –  Artistic coaching workshop a v Japonsku, kde sa venovala výskumu japonského divadelného umenia so zameraním na Butoh divadlo.

Dlhodobo aktívne pôsobí v hnutiach na záchranu ekologických systémov zeme, v združeniach podporujúcich propagáciu alternatívneho školstva na Slovensku, vo fundraisingu a v rozvoji multitaskingových zručností.

Ireney Baláž,

15.7.1944, Levoča

člen: SC PEN

básnik, publicista, recenzent, organizátor literárneho života, pracovník v oblasti propagácie, sa narodil 15. júla 1944 v Levoči v rodine gréckokatolíckeho farára, matka bola učiteľka. Stredoškolské štúdiá absolvoval v dnešnej Českej republike – na Jedenásťročnej strednej škole v Duchcove (1958 – 1961) a na Strednej priemyselnej škole v Čáslavi (1961 – 1963). Po maturite študoval na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach (1964 – 1968), štúdium však zanechal. Neskôr absolvoval aj SEŠ s maturitou v Košiciach (1977).

Pracoval na oddelení propagácie vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach (1969 – 1987) a v studenej valcovni VSŽ Košice (do 1991).

Od roku 1991, keď sa presťahoval do Bratislavy, sa venuje výlučne literárnej tvorbe, recenzistike, publicistike a organizovaniu literárneho života. Pravidelne publikuje recenzie, kritiky, články a eseje v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Knizná revue, Revue svetovej literatúry a i. V časopise pre mladú literatúru Dotyky publikoval hudobný cyklus o blues a rock-and-rolle. Niekoľko rokov bol členom v literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Cena I. Kraska, Cena E. E. Kischa a porôt i.).

Poéziu začal publikovať na začiatku deväťdesiatych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu  (2004) a Prierez tmou (2000). Silné duchovné prostredie, v ktorom vyrastal, sa odrazilo aj v jeho básnickej tvorbe. Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Medidatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach.

Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do češtiny, nemčiny, francúzštiny, poľštiny, bulharčiny, ruštiny či angličtiny.

Je členom Slovenského centra PEN (2000), bol jeho tajomníkom (2001 – 2004, 2005 – 2008) a predsedom (2008 – 2009), od roku 2012 je čestným predsedom Slovenského centra PEN. V roku 2008 založil pobočku Slovenského centra PEN v Košiciach. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov.

Pri príležitosti 20. výročia Slovenského centra PEN ho ocenili ako Čestného člena SC PEN (2010), pri príležitosti 25. výročia SC PEN dostal ocenenie a diplom  za mimoriadne zásluhy (2014).

Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

*19. október 1950, Trenčín

členka: SC PEN, Klubu nezávislých spisovateľov

Literárna vedkyňa, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.

Profesorka Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Knižne mohla publikovať až po roku 1989.Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých zobrazila epickým spôsobom udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej boli preložené do angličtiny, nemčiny, ruštiny, litovčiny, poľštiny, japončiny, hindi, arabčiny.

Štúdiá a vzdelanie

Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969). V rokoch 1969 – 1974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992). Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006).

Miroslav Demák  sa narodil 2. novembra 1948 v Starej Pazove, Juhoslávia. V rodisku absolvoval základnú školu a gymnázium. Novinárstvo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1967 – 1972). Po skončení štúdia na Slovensku začal pracovať v Novom Sade ako novinár v redakcii Hlasu ľudu, neskôr bol výkonným redaktorom literárneho časopisu Nový život a od r. 1981 redaktorom časopisu pre deti Pionieri, ktorému ako šéfredaktor vrátil tradičný názov Zornička. V r. 1988 – 1993 bol riaditeľom vydavateľstva Tvorba, samostatnej zložky vtedajšieho Obzoru.

V roku 1993 sa s rodinou presťahoval na Slovensko. Založil vydavateľstvo ESA, v ktorom vydával poéziu, beletriu aj knihy pre deti. V súčasnosti sa orientuje najmä na vydávanie literatúry Slovákov žijúcich v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku.

Demák je autorom básnických zbierok: Z otvorenej dlane (1974) a Zverokruh (spolu s poéziou V. Hronca Medzi dvoma ohňami, 1977), výberu z poézie Prestavba Elsinoru (2008), kníh poviedok Švédske domky (1980), Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001) a Jedna smrť v Belehrade (2013), kníh cestopisov Magnólia z Diamantovej hory (2013) a Takmer niečo (2017). Okrem kníh pre deti  O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Tchorí chór (1985), Husle (1993), Rozprávky o troch umelcoch (2013) a Láskovičky (2018) mu vyšli dva dramatické texty pre deti, kým ďalšie dva boli inscenované na javiskách.

Zo srbčiny, chorvátčiny, macedónčiny, rusínčiny a nemčiny preložil dvanásť knižných titulov.

Jeho knihy boli preložené do srbčiny, nemčiny, chorvátčiny, rumunčiny a macedónčiny.

Miroslavi Demákovi udelili tieto ceny: Cena za poéziu Pečat varoši sremsko–karlovačke, za najlepšiu detskú knihu v Srbsku Neven, Cena Nového života, dve ceny Májových detských hier (za divadelný text), Cena Akadémie Ivu Andrića za najlepšiu knihu o Belehrade („Jedna smrt u Beogradu“), Cena Simu Matavulja, Cena Sunčanisat a Medzinárodná cena Anny Frankovej.

Narodil sa v roku 1946  Bratislave, kde ukončil aj svoje stredoškolské a vysokoškolské štúdia. Po absolvovaní technickej kybernetiky na SVŠT pokračoval v štúdiu na VŠMU, kde ukončil štúdium televíznej a filmovej dramaturgie. Má štátnu záverečnú skúšku z angličtiny na UK v Bratislave a Profesionálny certifikát z manažmentu na Open City University. Po krátkom pracovnom exkurze na poli techniky sa v roku 1975 zamestnal v Československom rozhlase na Slovensku ako dramaturg rozhlasových hier a v tomto povolaní vydržal celých 18 rokov. Autorsky sa venoval rozhlasu i televízii – napísal viacero pôvodných hier, dramatizácií a prekladov pre obe médiá. Prekladal z viacerých slovanských jazykov – predovšetkým však z chorvátčiny a srbčiny. V knižnom vydaní mu vyšli dve štúdie o rozhlasových hrách P. Gregora – v roku 2017 a 2018 a v roku 2019 preklad zbierky poviedok M. Pavića „ Strašné príbehy o láske“. Ako dramaturg má na svojom konte viac ako 200 rozhlasových hier, pričom za mnohé z nich získal prestížne ocenenia. Štyrikrát bol ako dramaturg ocenený Hlavnou cenou za pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru a vyvrcholením jeho dramaturgickej práce bola Premio speciale Prix Italia v Parme v roku 1992, kedy aj ukončil svoju dramaturgickú činnosť. Potom vystriedal niekoľko ďalších funkčných pozícií v rozhlase i televízii – šéfproducent prevzatých programov Slovenskej televízie, šéfredaktor Rádia Devín, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, aby naostatok zakotvil na Ústave manažmentu STU ako vysokoškolský pedagóg. Od roku 2014 si užíva zaslúžený dôchodok.

Slovák Jozef

*16.12.1953, Bratislava

Člen: SC PEN

Po skončení štúdií pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako režisér, scenárista, dramaturg, hudobný skladateľ a hudobný režisér. Popri tom súbežne zastával funkciu dramaturga Opery SND v Bratislave. Neskôr pôsobil ako producent v spoločnostiach TATRA STAR, s.r.o., Slovak Film, s.r.o. a Mysohn. Je autorom filmových a televíznych scenárov, kníh, poézie a hudby. Mnohé z nich získali ocenenia na Medzinárodných filmových festivaloch. Je členom Slovenského centra PEN.^[1]

Počas pôsobenia v SFT Koliba a Opere SND spolupracoval s významnými režisérmi Jurajom Jakubiskom, Dušanom Hanákom, Stanislavom Párnickým, Dušanom Trančíkom, Štefanom Uhrom, Dušanom Rapošom, Martinom Ťapákom, Georgisom Skalenakisom, Branislavom Kriškom, Júliusom Gyermekom, Miroslavom Fischerom, Penčom Kunčevom, Vladimírom Malíkom, Františkom Jurišičom, Jaroslavom Baranom, Valériou Takáčovou, Vlastimilom Heroldom a ďalšími… Spolu s Jozefom Heribanom napísal scenáre k filmom Utekajme, už ide! a Južná pošta. Tragikomédiu Dávajte si pozor! spolu s Jozefom Heribanom aj režíroval. V roku 1994 založil s Pavlom Jursom a Jozefom Heribanom spoločnosť TATRA STAR, s.r.o., v ktorej vznikol úspešný seriál televíznych grotesiek Bud Bindi s Miroslavom Nogom a Stanislavom Dančiakom v hlavných úlohách. Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi,^[2] ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).^[1] V spolupráci s Petrom Jarošom napísal scenáre k celovečerným hraným filmom Srdcové eso a Ja by som tiež potreboval…

Filmografia

1986 – Utekajme, už ide!, scenár, hudba, Hlavná cena „Zlatý prim“ na 9.Filmovom festivale v Novom Měste nad Metují, prezentácia na MFF v Londýne, Stockholme, Viedni, Los Angeles, Corcu, Washingtone…

• 1987 – Južná pošta, scenár, Cena Československého filmu 26. festival českých a slovenských filmov v Brne

• 1990 – Dávajte si pozor!, scenár, réžia a hudba, Cena za najlepšie umelecké dielo na 15. MFF v Káhire, „Zlatá cena“ na 25. MFF v Houstne, „Strieborná cena“ na 16. MFF vo Philadelphii, účasť na MFF v San Franciscu, Philadelphii, Denveri, Los Angeles, San Reme, Lisabone, Kolumbii, Bangalore, Békesczabe, …

• 1993 – 1996 seriál televíznych grotesiek Bud Bindi, scenár, réžia a hudba ^[3], scenár a réžia, „Zlatá cena“ na 28. MFF v Houstne, „Strieborná veža“ na 39. MFF v San Francisku

• 1997 – 1999 I Believe in EU a Welcome to NATO, Slovakia!, filmové grotesky, scenár, réžia a hudba. Reprezentácia na MFF Orlando na Floride

Divadlo

Pod rozkvitnutými sakurami, libreto k opere Vladimíra Godára, Štátna opera v Banskej Bystrici, premiéra 23.05.2008

• Ružové kráľovstvo, veršovaná divadelná hra
• Ružové kráľovstvo, libreto k opere Martina Burlasa
• Útek, scénická hudba k hre Michaela Bulgakova – divadlo v Martine
• Stroj času, scénická hudba k bábkovej divadelnej hre, Bábkové divadlo Bratislava

Literatúra

Ružové kráľovstvo, veršovaná rozprávka pre deti aj dospelých

• Výťah uprostred púšte – Žiadosť o zníženie platu, zbierka básní
• Päť minút ticha pre Stradivárky, próza, II. miesto v celoslovenskej súťaži Literárny Salón Trnava 2011

Hudba

Hudba večernej Bratislavy, profilové CD Uspávanky a zobúdzanky, hudobné CD pre deti

Hudba k celovečerným, krátkometrážnym, dokumentárnym a animovaným filmom a seriálom: Utekajme, už ide!, Dávajte si pozor!, I Believe in EU, Welcome to NATO, Slovakia!, Bud Bindi, Najmenší hrdinovia (1-21), Bábätko (1-12), Hrdinovia siedmich morí (1-7), Z rozprávky do rozprávky (1-2), Papierová Kika (1-7), Zvonček a Margarétka (1-7), Hlinené rozprávky (1-15), Delfín Filík (1-7), O škole na muřích nohou (1-7), Figúrky a figuríny, Kikirikí, Krídla, Kúzelník a kvetinárka, Chlapček s čiapkou, Letí, letí, tanier letí, Rozprávka z vreca, Nakreslím si dom, Objekty, Recept na zmrzlinu, Zaľúbený most, Čudná torta, Snehomila, Dopravné značky, Pokazený bicykel, Dvojfarebná Klotilda, Vynálezca, Kaderník, Rybárstvo na Slovensku, Žaškovské kolovraty, Trojročné dieťa…

Ďalšia tvorba

Texty piesní k vážnej i populárnej hudbe, úprava dialógov k zahraničným filmom, hudba k choreografickým inscenáciám, texty piesní a hudba k rozhlasovej tvorbe, odborné texty a kritiky do bulletinov, časopisov a denníkov.