Odišiel Peter Čačko (18. 4. 1936 – 6. 2. 2021)
Už roky mám taký rituál. Keď zomrie niektorý z mojich priateľov, pri malom indickom oltáriku, zapálim sviečku. Minulý i tento rok boli na sviečky veľmi plodné. Zomrelo mnoho mojich priateľov, vzácnych ľudí, ktorí svojim životom, dielom, etickými postojmi robili svet lepším a inšpiratívnejším.
V necelých 85 rokoch ukončil svoju pozemskú púť aj editor, prekladateľ, publicista, dirigent a organista so zvučným hlasom – Peter Čačko. 31 rokov pracoval vo vydavateľstve pre deti a mládež Mladé letá, ktoré predovšetkým jeho zásluhou preniklo na knižné veľtrhy a svet sa mal možnosť zoznámiť s obsahovou i výtvarnou nádherou kníh pre deti a mládež a vice verza. V redakcii exportu, ako sa volalo jeho pracovisko, vyšli pôvodné slovenské diela v 19 jazykových mutáciách v celkovom počte vyše šesťsto titulov. Mnohým slovenským autorom vydlaždil svojim úsilím cestu do sveta. Pomáhal aj našim krajanským vydavateľstvám. M. Demák spomína, že vďaka Petrovi vojvodinské vydavateľstvo Obzor – Tvorba nadviazalo spoluprácu s pražským Albatrosom, Domowinou z Budyšína a Mladinskou knjigou z Ľubľany.
Ako uvádza, nebola to len formálna výmena redaktorov, ale z toho vyplynulo asi 120 knižných titulov detskej literatúry. Mladé letá vydávali knihy zahraničných autorov neraz s bohatšou výtvarnou výbavou. Celý tvorivý život sa venoval prekladu z ôsmych jazykov – angličtiny, ruštiny, poľštiny, chorvátčiny, slovinčiny, srbčiny, češtiny a lužickej srbčiny. Vyše 70 knižných titulov, predovšetkým pre mládež. Mal ústretovú povahu a to mu pomáhalo v jeho pracovnej i osobnej sfére nachádzať spolupracovníkov i priateľov na celom svete. Bol zakladajúcim členom Kruhu priateľov detskej knihy, ktorá bola súčasťou Medzinárodnej únie pre detskú knihu – IBBY, kde pracoval na rôznych pozíciách aj ako člen Exekutívy IBBY. Od samého počiatku v roku 1965 bol organizátorom a spolupracovníkom Bienále ilustrácii Bratislava – BIB a neskôr ako riaditeľ Bibiany zastrešoval mnoho vynikajúcich akcií tejto mimoriadnej inštitúcie.
V rokoch 1999 až 2010 zastával funkciu riaditeľa Medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti – Bienále animácie Bratislava – BAB, ktorý založila Gabika Gavalčinová, vtedy pracovníčka Oddelenia výskumu a práce s filmom Slovenského filmového ústavu, ktoré som viedol. G. Gavalčinová, už žiaľ, tiež nie je medzi nami. Rovnobežky života Petra Čačku prebiehali literatúrou a umením pre deti a mládež, organizovaní a inšpirovaním mnohých podujatí, stretnutí, prekladmi a chrámovou hudbou. Práve preklady sú mostom medzi spájajúcim kultúry a národy a jedinečným príkladom je aj Peter Čačko.
Zaráža teda fakt, že absentuje medzi prekladateľmi uvádzanými Literárnym informačným centrom. Asi najviac kníh preložil z poľštiny. Za svoju činnosť bol vyznamenaný prezidentom Poľskej republiky Radom Poľskej republiky – Rytierskym krížom za zásluhy (2006). Najväčšiu pozornosť venoval literatúre najmenšieho slovanského národa – Lužickým Srbom, s dvomi spisovanými jazykmi. Ako sám spomínal, prvé stretnutie s Lužicou a jej kultúrou bolo pred polstoročím, keď v 1961 roku pripravoval výstavu lužickosrbských kníh v Bratislave v novootvorenom Dome knihy Mladých liet. Spolupráca pokračovala a Mladé letá a LN Domowina vydali vyše 50 koprodukčných titulov a viaceré preklady. Sám preložil 12 knižných titulov, publikoval množstvo poviedok, esejí, úryvkov z noviel a románov lužickosrbských autorov. Sú medzi nimi takí autori ako Jurij Brězan, Jurij Koch, Angela Stachowa, Beno Budar a mnohí mnohí ďalší. V spolupráci s Benedyktom Dyrlichom, vydal antológiu lužickosrbskej poézie Madona má červenú dušu (MilaniuM 2009).
„Antológia prezentuje aktívny prúd lužickosrbskej lyriky v jej rozmanitosti a dokumentuje zorientovanosť v európskej literatúre. Zároveň preukazuje zakotvenosť v živých domácich tradíciách, schopnosť estetickej inovácie a potenciál osloviť náročného slovenského čitateľa.“ – napísal výstižne v recenzii antológie Milan Žitný. Peter Čačko pripravoval antológiu prózy lužickosrbských autorov a niektoré ukážky publikoval v literárnych časopisoch. Verím, že sa na jeho počesť, antológiu predsa podarí vydať. Jeho prácu na poli propagovania a podpory literatúry a kultúry Lužických Srbov ocenili v Budyšíne najvyšším vyznamenaním Srbským mýtom (2020). Nie je potrebné zdôrazňovať, že vyznamenanie si plne zaslúži.
Peter Čačko odišiel náhle. S pripomenutím jeho práce by nebol spokojný, považoval to za samozrejmosť. Radosť mu robilo napríklad publikovanie prekladu, stretnutie s kamarátmi s ktorými si mal vždy čo povedať či aktívna účasť na omši hrou na orgán a spevom. Bude chýbať mnohým… Česť jeho pamiatke.
Ladislav Volko
