Prezident SC PEN
Narodený 26. 4. 1972 v Prešove

Vzdelanie:

Mgr. Univerzita Karlova v Prahe, , Matematicko-fyzikálna fakulta, odbor teoretická fyzika (1995)
Gymnázium na ul. T. Ševčenka Prešov (dnes gymnázium J. A. Raymana Prešov) (1990)

Verejná činnosť – výber:

Svetové združenie Slovákov v zahraničí

• predseda (od 2006 – štvrté funkčné obdobie v rade)

Slovenský dom v Prahe

• autor ideového zámeru, realizátor projektu odkúpenia a rekonštrukcie objektu, od otvorenia v roku 2014 riaditeľ

Rada vlády ČR pre národnostné menšiny

• člen (2004-1012, od 2020 znovu)
• podpredseda (2005-2008)
• podpredseda Výboru pre dotačnú politiku (od 2022)

The Europeans Throughout The World, Brussels

• člen výboru (od 2007)
• viceprezident (od 2009)

Rada vlády SR pre kultúru

• člen Výboru pre kultúrno-osvetovú čnnosť (od 2013)

Slovensko-český klub

• štatutárny 1. podpredseda (od 1996)

Slovenský literárny klub v ČR

• predseda (od 2018)
• výkonný podpredseda (od 2001-18)

Slovenské dotyky, Magazín Slovákov v ČR

• zástupca šéfredaktorky (od 1996)

Zrkadlenie-Zrcadlení, česko-slovenská literárna revue

• šéfredaktor (od 2004)

Český a slovenský svet, internetový denník krajanov

• šéfredaktor (2001-2007)

Friendly European Center Against Expulsion

• viceprezident (od 2008)

Jánošík & Ondráš Folk Fest Vychylovka

• riaditeľ (od 2013)

Podiel na projektoch – výber:

sieť festivalov Dni slovenskej kultúry v ČR (od 1998)
Visegrad – Terra Interculturalis, medzinárodný projekt venovaný menšinám (2004-2010)

ČeskoSlovenská scéna (od 2000)
Café Teatr a Café Galerie Černá labuť (2001-2008)
medzinárodná detská vedomostná súťaž Eurorebus (od 2001)
medzinárodný literárny projekt Stredoeurópania v strednej Európe (2003)
200 rokov slovenského výtvarného umenia (2005)
Literárna súťaž Jána Kollára (od 2005)
Charta 77 a Slováci (2007)
Projekt Vagón (2008)
Medzinárodné centrum Doubice (2008-10) 

Členstvo a ocenenia – výber: 

Člen Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov

Podpredseda poradného zboru Matice slovenskej pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Osobnosť neziskového sektoru ČR (2005)
Jungmannova medaila za medzinárodnú spoluprácu v oblasti kultúry (2010)
Cena Asociácie veteránov Slovenska – za spoluprácu na projektoch rozvojovej pomoci v krajinách, kde pôsobili slovenskí vojaci a kde žijú slovenské komunity (2015)
Strieborná plaketa Matice slovenskej (2019)
Cena Obce spisovatelů za prínos k zbližovaniu českej a slovenskej kultúry (2022)
Identifikačný kód Slovenska (2022)
Zaslúžil sa o štát (2022)

Zlatá medaila Alexandra Dubčeka (2023) 

Autor kníh esejí, zbierok básní, kníh rozhovorov, redaktor cca 30 kníh, autor viac než 2000 novinárskych článkov, spolupráca s Českým rozhlasom, scenáristická a komentátorská spolupráca s Českou i Slovenskou televíziou

Milan Richter, prezident SC PEN

*25. 7. 1948 Bratislava

Člen: SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov

Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1972 – 1981 pracoval ako vydavateľský redaktor, potom sa venoval literatúre a umeleckému prekladu profesionálne, v rokoch 1993 – 1995 bol chargé d’affaires Slovenska v Nórsku a na Islande. V rokoch 1995 – 2002 pracoval v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Roku 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM. Vydáva v ňom najmä poéziu svetových básnikov a súborné dielo Milana Rúfusa, ale aj inú pôvodnú slovenskú tvorbu. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov, členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung, členom korešpondentom Európskej akadémie poézie, členom Akadémie B. Björnsona v Nórsku, prvým viceprezidentom WAAC (Svetovej akadémie umenia a kultúry) so sídlom v Kalifornii, USA. V roku 2000 založil Medzinárodný literárny festival Jána Smreka, ktorého je riaditeľom. Žije v Dunajskej Lužnej.

Zobraziť všetko

Poézia

Poďte, vyrážame!

Večerné zrkadlá (1973)

Korbáče (1975)

Peľ (1976)

Bezpečné miesto (1987)

Korene vo vzduchu (1992)

Spoza zamatových opôn (1997)

Anjel s čiernym perím (2000)

Vo mne zbúraný chrám (2002)

Dráma

Kafkov druhý život (2006)

Z Kafkovho Pekloraja (2006)

                                                                                               Tatiana Juríková (Tatiana Tá) pochádza z Bratislavy, aj keď korene má po mame na Strednom Slovensku a cez otca u Slovákov v Srbsku.

Pôsobila v deväťdesiatych rokoch v Tlačovej agentúre Slovakia najskôr ako redaktorka, neskôr ako vedúca Redakcie dokumentacnych databáz a mediálneho monitoringu.

Po štúdiách na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšom vzdelávani v oblasti, spája profesne písanie a tvorenie celkovo s terapiou, sprevádzanim klientov. Vďaka cieleným odborným spoluprácam je doma i v sociálnom potadenstve, krízovej intwrvencii a v projektovom manažmente.

Publikuje od osemnástich, píše  poéziu, publicistiku. Výraznejšie v časopise Slovenské pohľady, aj s ocenenim Matice slivenskej. Je registrovanou členkou v LITA.

Vníma ako dar daný do vienka, smieť kráčať na ceste životom po stopách predka, verejne známeho dramatika, ktorý vydal ako všeobecný lekár prvú sociálnu štúdiu, Ivana Stodolu. Z rodostromu, v línii po starej mame, vzišiel tiež renomovaný herec Dušan Jamrich a sólový hudobník Andrej Šeban.

Z tvorby:

Zbierka básní Život v zátvorke z r. 1999

Zbierka básní Život na stred (pracovný názov, v príprave)

Výber z poézie v Rádiu Regina, Literárny týždenník, články do časopisov Naša nemocnica, Neuro magazín, Dermato magazín, na portáloch slovenský pacient a život bez antibiotík, reportáž a básne v Evanjelickej Bratislave, recenzia v Knižnej revue, rozhovory v časopise Slovenské Dotyky, Príbeh Rockovej školy v Nitre v časopise Nový Populár.

Dva roky zastávala funkciu tajomníčky v Združení rodičov na ZŠ a dva roky viedla ako štatutár občianske združenie. V Inštitúte pre vzdelávanie a regionálny rozvoj bola rok PR manažérom v úspešnom európskom projekte.

Milan Augustín

21.9.1947, Banská Štiavnica

člen SC PEN

Študoval na Baníckej škole, kde roku 1967 zmaturoval. Roku 1968 pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava-Koliba. V rokoch 1969 – 1975 pracoval v Rudných baniach ako banský technik. Od roku 1975 študoval na FF UK v Bratislave, na katedre estetiky a vied o umení. Štúdium ukončil diplomovou prácou Historický urbanizmus banských miest stredného Slovenska. Maliarstvo študoval súkromne a doteraz svoju tvorbu predstavil na 15 samostatných výstavách. Prešiel viacerými zamestnaniami ako historik umenia. Medzi najvýznamnejšie jeho pôsobisko patrí Projektový ústav kultúry, kde pracoval ako historik umenia a projektant (realizoval viac ako 60 pamiatkových a historických výskumov stredovekej architektúry). Rok pracoval v štátnej správe na MNsV Banská Štiavnica na odbore výstavby a pamiatok, odtiaľ prešiel ako vedúci historik umenia do Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave, z ktorých sa odčlenili Štátne reštaurátorské ateliéry, kde pôsobil v rokoch 1980 – 1988, naposledy ako podnikový riaditeľ. V rokoch 1989 – 1993 pracoval v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Je tvorcom Múzea židovskej kultúry v rámci SNM v Bratislave, autorom jeho libreta a scenára, ale aj autorom obnoveného židovského múzea – Bárkányiho zbierky v Prešove. Pracoval na Úrade vlády SR a bol novinárom v slobodnom povolaní (1994 – 1996). Od roku 1996 bol odborným pracovníkom Národného literárneho centra v Bratislave a riaditeľom sekcie historických štúdií. V rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako európsky tajomník Leopolda J. Danihelsa, tretieho prezidenta Svetového kongresu Slovákov. Dnes pôsobí v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník. Striedavo žije v Bratislave a v Štiavnických Baniach. Je podpredsedom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku a cechmajstrom Cechu Štiavničanov a rodákov z podsitnianskeho kraja v Bratislave.

Barbora Bančejová – Pribylincová

29.2.1972, Bratislava

členka: SC PEN

Študovala na gymnáziu Metodova v Bratislave a po maturite na VŠMÚ v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika. Počas štúdia na vš publikovala v roznych literárnych časopisoch, neskor v roku 1999 debutovala zbierkou krátkych proz Na brehu oceána, ktorej bola udelená prémia Ivana Krasku za debut. V roku 2001 jej vychádza novela Pri vode, v roku 2006 dvojnovela Románik, v roku 2010 novela A Boh stvoril muža.., v roku 2014 krátky román s prvkami čierneho humoru, inšpirovaný smrťou kráľa popu Moja prvá láska, na truhle vyryté…

Barbara bančejová – Pribylincová sa okrem literatúry venuje aj poradenstvu v oblasti ženskej krásy. Má dcéru Lindu. Od jari roku 2016 žije v Šamoríne.

Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

*19. október 1950, Trenčín

členka: SC PEN, Klubu nezávislých spisovateľov, SSS, ÖESV, ICLA

Literárna vedkyňa, akademička Učenej spoločnosti Slovenska, komparatistka, germanistka, slavistka, spisovateľka, prozaička, poetka, esejistka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.

Profesorka Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Knižne mohla publikovať až po roku 1989. v rokoch 1995 – 1998 prednášala ako hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. V Ústave svetovej literatúry SAV viedla 15 rokov doktorandské štúdium. Od r. 2011 prednášala aj na PFUK v Bratislave. V SAV iniciovala edíciu prekladov vedeckej literatúry v rámci vo Vyd. VEDA SAV v spolupráci s Peter Lang,  založila a viedla Kabinet Dionýza Ďurišina pre komparatistické štúdie na Ped. F UK. Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých v novele Zvony v kameni, ocenenú kanadskou Cenou Hronský ´92, zobrazila udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej (beletria: 10, z toho 2 po nemecky; vedecké monografie: 9 z toho 2 v cudzom jazyku) boli celé alebo čiastočne preložené do 17 jazykov a ocenené mnohými vedeckými a literárnymi cenami. 

Štúdiá a vzdelanie

Mária Bátorová základnú a strednú školu vychodila v Čadci, kde aj zmaturovala (1969). V rokoch 1969 – 1974 študovala germanistiku a slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Martina Luthera v Halle v Nemecku (1973/74). Hodnosť doktorky filozofie (PhDr.) dosiahla na Katedre germanistiky FiF UK v Bratislave po rigoróznom pokračovaní roku 1977 (rigorózna práca: Das Leben und Werk von Nelly Sachs – Život a dielo Nelly Sachsovej). Vedeckú hodnosť kandidátky vied (CSc.) obhájila roku 1988 kandidátskou dizertáciou o literatúre a kultúre vojnového obdobia na Slovensku (knižne: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992). V r. 1995 – 1998  prednášala ako hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne n/Rýnom. Na docentku (doc.) sa habilitovala na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2000 (habilitačná práca: Duchovné konštanty slovenskej literatúry 20. storočia). Vedeckú hodnosť doktorky vied (DrSc.) obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV Bratislava v roku 2001 (doktorská dizertácia – knižne: Jozef Cíger-Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000; doplnené a prepracované v nemčine: Bátorová, M.: J. Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004). Profesorské konanie absolvovala a titul profesorky (prof.) získala roku 2006 na Masarykovej univerzite v Brne (knižne: Bátorová, M.: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006). Ďalšiu výskumnú tému o diele Dominika Tatarku ukončila vedeckou monografiou k jeho storočnici Dominik Tatarka slovenský Don Quijote. Sloboda a sny. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. (50 príloh archívnych dokumentov). Anglická verzia: Dominik Tatarka: The Slovak Don Quixote (Freedom and Dreams). Wien: Peter Lang Edition, 2015. 220 s. ISBN 978-3-631-66840-5. Dvojjazyčná teoretická práca o možnostiach interpretácie literárneho diela na základe konkrétneho textu a kontextov vyšla v roku 2022: Kontexty a komparatistika v literárnej vede (model interpretácie alternatívneho umenia) Contexts and Comparison in Literary Studies (A Model of Interpretation of alternative Art), 2 recenzenti, 262 strán, Bratislava: Veda 2022.

Zdenka Becker

členka SC PEN

Narodila sa v Chebe a vyrástla v Bratislave. Po absolvovaní Vysokej školy ekonomickej sa vydala za rakúskeho občana a vysťahovala sa do Viedne. Tam študovala na Katedre tlmočníctva Viedenskej univerzity nemčinu ako cudzí jazyk, ktorú viac ako pätnásť rokov vyučovala.

Do literatúry vstúpila detskou divadelnou hrou „Minu-Minuto, der Zeitgeist“(1990). Knižne debutovala románom „Berg“, v ktorom tematizuje odsun Sudetských Nemcov z Čiech. Roman bol preložený aj do slovenčiny – „Za vrchom vrch“, Vydavateľstvo H&H (1996). Roman „Berg“, ktorý bol v Rakúsku ocenený viacerými literárnymi cenami bol sfilmovaný (STV+ORF, 1995). 1995 – zbierka poviedok „Verknüpfungen“ („Zauzlenia“ – niektoré z poviedok sú preložené aj do slovenčiny), 1999 – zbierka básní „Das einzige Licht die Mondfinsternis“ – v slovenčine „V zatmení mesiaca“, Vydavateľstvo Sulitudo, 1999; zbierka poviedok „Good-bye, Galina“, 2001(niektoré z nich sú preložené do slovenčiny), romány „Die Töchter der Róza Bukovská“ (2006) – v slovenčine „Cudzie dcéry“, Ikar 2010, „Taubenflug“ (2009) – v slovenčine – „Holubí let“, Vydavateľstvo Európa, 2013, „Der größte Fall meines Vaters (2013) – v slovenčine „Najväčší prípad môjho otca“, Vydavateľstvo Herial, 2015.

Zdenka Becker je autorkou viacerých divadelných hier, ktoré sa hrali nielen v Rakúsku a na Slovensku, ale aj v iných krajinách: „Minu-Minuto, der Zeitgeist“ (1990, Vieden), „Smogis heiße Küsse“ (1992, St. Pölten), „Berg“ (1993, Cheb), „Das ausgetrickste ‚b‘“ (1994, Bratislava), „Küß mich, Frosch“ (1996, Vieden), „Der Duft des Weizens“ (1996, St. Pölten, 2006, New York), „Odysseus kam nicht zurück“ (2000-Bonn, 2005-New York, 2010-Piestany „Odyseus sa nevrátil“, 2016-Jochenstein, Nemecko, „Good-bye, Galina“ (2002-Bonn, 2003-Szekzsard – Madarsko, Bratislava, 2004-Iowa a St. Louis, USA), Boogie & Blues“ (2004-Iowa, USA, 2007, Zvolen), „Behind the Darkness (2009, New York), „Wir leben“ (2016, St. Pölten) a filmového scenára „Za vrchom vrch“ (1995, STV+ORF).

Zdenka Becker prekladá zo slovenčiny a čestiny do nemčiny. Jej diela, preložené do šestnástich jazykov, boli ocenene literarnymi cenami v Rakúsku, na Slovensku, v Nemecku a v USA.

PhDr, Ľubomír Belák (www.lubobelak.sk)

5.1.1951, Bratislava

člen: SC PEN

Narodil sa v　umeleckej rodine. Matka Paula Beláková bola členkou opery SND a　otec Michal Belák, známy činoherec.

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa stal členom jednej z　prvých big-beatových skupín na Slovensku THE PLAYERS. Ako hudobník a skladateľ splupracoval so speváčkou Evou Kostolányiovou, Karolom Duchoňom, Jankom Lehotským, Janou Belákovou a Janou Kociánovou, s　ktorými nahrala mnohé hudobné skladby Autorsky sa podieľal na scénickej hudbe ku　stredometrážnym filmom, rozhlasovým a　televíznym hrám. V　roku 1980 vydáva LP platňu s názvom LBT. Päť rokov ako hudobný úpravca spolupracoval s Radošinským naivným divadlom. Významná bola aj jeho účasť na hudobnom projekte Jaroslava Filipa, Jula Satinského a　Milana Lasicu – Bolo nás jedenásť.

Od roku 1984 bol dramaturgom do Československej televízie. V　roku 1989 už ako hlavný dramaturg HRZP sa v novembri v　roku 1989 zapojil do spoločenských zmien ako člen Organizačného výboru. Začiatkom 90tych rokov absolvoval študijné pobyty v　BBC, Voice of America a　Holandskej televízii.

V　roku 1992 zakladá prvú súkromnú televíznu producentskú holandsko-slovenskú spoločnosť Redstone Bratislava s.r.o.. Neskôr to bola už vlastná spoločnosť TATRA ABB, s.r.o. Pripravoval projekty pre Slovenskú televíziu, TV NOVA, Markíza a VTV. V　roku 1995 získava licenciu na televízne vysielanie regionálnej bratislavskej televízie CITY TV. V　rokoch 2000 až 2005 pôsobil ako riaditeľ lokálnej Televízie Ružinov. V　roku 2007 na základe vlastného projektu vytvára internetovú televíziu /IPTV/ X@TV.

Na festivale Kremnické Gagy po niekoľko rokov pôsobil v　tíme Stana Radiča ako člen Akadémie humoru a　satiry.

Jeho literárne začiatky siahajú do šesťdesiatych rokov. Poviedkovej tvorbe sa venoval aj neskôr. Popri príbehoch zo 60tych rokov to boli najmä humoristicky ladené texty Neskôr v　rokoch 1970 až 1980 sa venoval aj publicistike. Pre Nové Slovo, časopis Populár a　Osvetovú prácu písal články a recenzie nových hudobných a　filmových diel. Ako televízny dramaturg sa podieľa na celovečernom filme Juraja Jakubiska „Takmer ružový príbeh“ a　dvojdielnom koprodukčnom baletnom film „Ali Baba a　štyridsať zbojníkov“. Autorsky sa podieľal na mnohých televíznych zábavných reláciách a　pôvodných dokumentoch. V　dramatickej tvorbe sa ako dramatik a　autor hudby orientoval na detskú tvorbu a　muzikál.

V oblasti teórie kultúry publikoval niekoľko odborných prác o　verejnoprávnej televízii, hudobnej dramaturgii a　moderných komunikačných technológiách . Široká je aj esejistická tvorba, ktorú publikoval v　80-tich rokoch. Medzi literárnu činnosť možno zaradiť aj preklady a　úpravy dialógov a　prebásnenie poetických textov zahraničných televíznych a　filmových diel. Novinkou v　jeho tvorbe sú Blogy. Najväčší záujem vzbudil blog – Otvorený list Ivete Radičovej, ktorý čítalo viac ako 100　000 návštevníkov internetovej stránky. Podobne využíva internet na publikovanie vlastnej tvorby na stránke www.lubobelak.sk.

V　roku 2008 vydáva na CD projekt s　vlastnou zhudobnenou poéziou „Bigbíťák“.

Ako spolutvorca s　výtvarníkom a　animátorom Ivanom Popovičom sa zúčastnil práce na animovanom seriáli MAŤ TAK O　KOLIESKO VIAC /2003 – 2012/.

Od roku 2011 je členom Slovenského centra P.E.N. Od roku 2012 pôsobil vo funkcii podpredsedu. V　rokoch 2013-2014 bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.

Prehľad diel jeho širokej tvorby si možno pozrieť na jeho web stránke www.lubobelak.sk

Bratislava 2013

1939, Báčsky Petrovec

Viera Benková, poetka, prozaička, prekladateľka a publicistka (narodená v roku 1939 v Báčskom Petrovci) po maturite na tamojšom gymnáziu absolvovala Filologickú fakultu na Belehradskej univerzite (slovenský a český jazyk a literatúra). V rokoch 1962-1991 pracovala vo vydavateľstve Kultúra, resp. Obzor, v Hlase ľudu a neskôr v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu. Poetka (ale na konte má prózu, nielen pre dospelých, ale aj pre deti), členka viacerých spisovateľských organizácii v Srbsku a na Slovensku, vydala viaceré zbierky básní, poviedok, knižky pre deti, knižné beletristické spomienkové návraty ku kultúrnej histórii predkov, Slovákov na Dolnej zemi. Na konte má desiatky básnických zbierok po slovensky a v srbčine. Najnovšie zbierky básní: Exlibris morušových listov (2013), Modrotlač (2011), Studňa a voda (2015), všetky 3 zbierky vydané v Slovenskom vydavateľskom centre v Báč. Petrovci, Herbár zeme (SSS, Bratislava, 2015), Panónske haiku  (2018, Slovenské vydavateľské centrum, Báč. Petrovec). V roku 2017 vo Vydavateľstve SSS vydala román Tri ženy, dvaja muži a ja… Aktuálne jej v Belehrade vychádza výber poézie v preklade do srbčiny a výber z poetického diela Studňa v Spolkovom vydavateľstve v Bratislave. Za svoju tvorbu získala viaceré domáce a zahraničné ocenenia.

Narodila sa v Trnave. Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a španielsky jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na Univerzite Complutense v Madride a obhajobou práce La figura del bandolero en la literatura oral eslovaca y catalana získala titul doctor (PhD.) v odbore slavistika. V súčasnosti pôsobí na Univerzite Komenského, kde prednáša predmety španielskej a hispanoamerickej literatúry, teória a prax prekladu a teória literatúry. V roku 2017 sa habilitovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského s prácou Ramonizmus a jeho ohlas v slovenskej literatúre. Ramón Gómez de la Serna a Ivan Horváth (Bratislava, Vydavateľstvo UK, 2015).

Venuje sa výskumu hispánskej literatúry a slovenskej literatúry v komparácii. Publikovala vyše desať knižných monografických prác a vyše sto vedeckých a odborných článkov a koordinovala rôzne kolektívne zborníky v odbore hispanistika a slavistika.

Okrem toho sa venuje aj prekladu zo španielčiny aj do španielčiny a ojedinele aj z katalánskeho jazyka do slovenčiny. V spolupráci so španielskym slavistom Salustiom Alvaradom preložila do španielčiny viacero slovenských a slovanských autorov, akými sú diela Martina Kukučína, Janka Jesenského a dôležité zakladajúce diela slovanskej písomnosti: Život Cyrila a Metoda, Proglas, Pochvala Cyrilovi, Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi, básnickú skladbu Azbučná modlitba a spis O písmenách mnícha Chrabra.

Literárny debut Kolovrat (Bratislava, vydavateľstvo SSS, 2018) vyšiel s veľkým oneskorením v porovnaní s obdobím vzniku rukopisu. Dielo reflektuje situáciu vykorenenosti človeka vo svete a v živote a jeho podloží znejú základné otázky o zmysle ľudskej existencie. Literárnu tvorbu chápe autorka ako komplementárnu činnosť k jej vedeckej a prekladateľskej činnosti.

Mge. Boris Brendza

*2. február 1979, Bratislava

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

básnik, publicista, redaktor, šéfredaktor časopisu SSS pre mladú literatúru a umenie DOTYKY, vysokoškolský pedagóg (odborný asistent na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), viceprezident Slovenského centra PEN, člen Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, člen redakčnej rady časopisu Slovenské Pohľady, managing editor vedeckého magazínu FMK – EJMAP, člen redakcie umeleckého almanachu FMK – Muuza, člen Výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru LF.

V roku 2007 absolvoval magisterské štúdium masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2011 svoje univerzitné vzdelanie rozšíril získaním akademického titulu PhD. Žije v Bratislave.

Básne a tvorbu publikoval v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, Kysuckých novinách, Národnej osvete či v českých periodikách Psí víno a Obrys – Kmen. Boris Brendza sa ako porotca pravidelne zúčastňuje rôznych podujatí pre debutujúcich básnikov a prozaikov. Je spoluautorom myšlienky založenia súťaže pre mladých poetov – Cena Rudolfa Fabryho. Jeho básne boli preložené do angličtiny, francúzštiny a poľštiny.

Vydal básnické zbierky:

Obrazce, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (2000)

Mesačné hodiny, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (2002)

Poď ďalej a povedz!, Vydavateľstvo Matice Slovenskej (2006)

Ochutnať z plameňa, Vydavateľstvo IKAR (2014)

prezident obchodnej komory, vydavateľ, spisovateľ

CEAC, súkromná škola v Barcelone
Kráľovská diplomatická škola v Madride
stáž:
Diplomatická akadémia vo Viedni

Prezident Kanadskej obchodnej komory v Slovenskej republike – Ksok.sk
Reprezentant Slovenskej republiky v Canada – Europe Economic Chamber|EU
Teritoriálny expert v centrále katalánskej banky Banco de Sabadell
Vydavateľ medzinárodných časopisov CANADA Exclusive a LIFE Exclusive
Riaditeľ poradenskej firmy Hagiel
Majiteľ portálov www.Kanada.sk a Canada.sk

autor kníh:
Ako sa stať Kanaďanom
Chcem žiť v Kanade
Úspešní Slováci v Kanade – jedinečné profily 33 osobností slovenského pôvodu
Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ. Reprezentačná kniha bola vydaná k 100-mu výročiu narodenia Štefana B. Romana, zakladateľa Svetového kongresu Slovákov a majiteľa najväčších uránových baní na svete. Jedna sa o prvú knihu o S. Romanovi vydanú na Slovensku.

V roku 2023 vydal autobiografickú knihu Dušana Tótha – Moja cesta, bývalého generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov (1971 – 1990)
Zakladateľ múzea Štefana B. Romana v Slovenskej republike

Ján Buzássy

10.4.1935, Kočovce

člen: SC PEN

Vyštudoval knihovníctvo a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako redaktor, neskôr (až do jej zániku) ako šéfredaktor dnes už kultovo vnímaného literárneho mesačníka Mladá tvorba. Od roku 1971 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Po roku 1989 bol predsedom Asociácie spisovateľov Slovenska a šéfredaktorom obnoveného mesačníka Kultúrny život. Žije v Bratislave.

Martin Chudík

 12. január 1988, Bratislava

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Za svoju básnickú tvorbu bol ocenený v mnohých literárnych súťažiach ako napr. Cena Rudolfa Fabryho, Literárny salón Trnava, Literárne Šurany, O Cenu slovenského učeného tovarišstva, Petržalské súzvuky Ferka Urbánka a mnohé ďalšie. V roku 2012 sa stal laureátom Wolkrovej Polianky, najstaršej literárnej súťaže v poézii na Slovensku. Svoje básne publikoval v literárnych periodikách RAK, Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady, Divoké víno či v prílohe Slovenských národných novín Orol tatranský a tiež boli prezentované aj v rozhlase, na rádiu Regina a Devín. Knižne debutoval v roku 2013 básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov a druhé miesto v ankete Knižnej revue – Debut roka 2013. Koncom roka 2015 vydal druhú básnickú zbierku s názvom Cestovný (ne)poriadok (VSSS), ktorá bola nominovaná na Cenu Spolku slovenských spisovateľov za rok 2015 v kategórii poézia. V roku 2015 napísal text k piesni, ktorá sa stala oficiálnou piesňou pre Národné stretnutie mládeže P15 v Poprade. V súčasnosti sa venuje literárnej recenzistike. Je autorom hodnotiacej štúdie slovenskej debutovej poézie 2015 s názvom Poetické identity, ktorá vyšla ako príloha v Knižnej revue. Je členom Slovenského centra PEN, Spolku slovenských spisovateľov, redakčnej rady časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom internetového magazínu iLeGaLiT. Okrem poézie sa zaujíma o fotografovanie a hru na gitare. Žije a tvorí v Bratislave.

21. augusta 1942 Bratislava.

Študoval na Stavebnej fakulte STU, po odchode do emigrácie študoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu na univerzite v Osle. Publicistické príspevky na kultúrne témy publikoval od konca 70. rokov v nórskej, českej a slovenskej exilovej tlači, neskôr aj v literárnych časopisoch na Slovensku (Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, Tvorba a i.).

Na Slovensku debutoval knihou gnostických meditácií V ohnisku neprítomnosti (2005), nasledovala zbierka poviedok Vzdychy a údery (2011), kniha esejí a literárnych štúdií Krehké čaro disonancií (2012) a novela Bratislavský satyr (2015). V r. 2013 mu vyšla zbierka básní Fialová hudba. V r. 2019 vydal knihu článkov, úvah, esejí, krátkych próz a básní v próze Z večerných kontemplácií. Slovenské centrum PEN vydalo v r. 2019 jeho knihu esejí Život je len chodiaci tieň.

Do nórčiny spolupreložil antológiu slovenských nadrealistov a výbery z básní J. Buzássyho, J. Ondruša, I. Kupca a M. Richtera, do slovenčiny preložil výbery z poézie viacerých nórskych básnikov.

            Ocenenia: Cena P. O. Hviezdoslava 2013 za preklady slovenskej literatúry do cudzích jazykov, Prémia Literárneho fondu 2014 za knihu Fialová hudba.

Ján Cíger

* 19.6. 1960 Martin

člen: SC PEN

Ing. Ján Cíger, narodený 19.6.1960 v Martine podáva svedectvo o svojom živote a skutkoch.:

„Do školy na povinnú školskú  dochádzku som chodil do Základnej deväťročnej školy v Priekope /dnes súčasť Martina/.

Túžba po športovej kariére mi na niekoľko rokov obliekla vojenskú uniformu. Po absolvovaní Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici v roku 1979 som nastúpil na Vysokú vojenskú školu , odbor ženijnotechnický vo Vyškove na Morave, po ktorej absolvovaní v roku 1983 som začal slúžiť ako vojak z povolania. Problémy  s vtedajším režimom skrátili dobu aktívnej služby na jeden a pol roka. Do civilu som musel odísť v marci 1985. Civilnú kariéru som začínal ako navážač balov v papierňach, neskôr som bol štyri roky zamestnaný ako strojný kováč. Krátko pred spoločenskými zmenami, do ktorých som aktívne vstúpil som nastúpil do odboru plynárenstva skvapalnených uhľovodíkových plynov, kde som okrem novej odbornosti, vrátane štátnych skúšok, nadobudol aj manažérske zručnosti počas funkčného postupu. Bol som odborný zástupca a garant firmy PROBUGAS a. s. najprv ako manažér závodu Plniarne v Martine, neskôr som založil nový útvar – Technický servis – ktorým mi bola zverená zodpovednosť o technickú základňu a odborníkov celej spoločnosti. Z tejto spoločnosti som odišiel začiatkom roku 2007, pričom som uvažoval, že prejdem do súkromného sektoru. Po piatich mesiacoch na pozícii uchádzača o zamestnanie som začal pôsobiť ako živnostník v oblasti reklamy. To už som ale na báze úspešného konkurzu do Slovenského rozhlasu pôsobil ako externý redaktor. V ďalšom období som zvládol konkurz do rakúskej plynárenskej spoločnosti Grizzlygas, kde som tri mesiace pôsobil ako obchodný manažér, ale medzitým som urobil úspešne ďalší konkurz do reklamno-modelingovej spoločnosti leProvocateur. Po trojmesačnej spolupráci som definitívne prešiel do sféry obchodu z knihami v Martine som otvoril Antikvariát a kníhkupectvo, vrátane internetového obchodu. V tejto oblasti pôsobím dodnes.

Popri pracovnej sfére sa celé  roky venujem pôsobeniu v kultúre, literatúre, novinárčine. Niekoľko rokov som spieval v Martinskom spevokole, bol som úspešným tvorcom aj lúštiteľom krížoviek na súťažiach, rovnako som absolvoval viaceré vedomostné televízne súťaže. Po roku 2000 som sa začal vážnejšie venovať aj literárnej tvorbe, aktívne som pôsobil v literárnom klube pri Turčianskej knižnici. Výsledky prišli skoro a začal som dostávať rôzne ocenenia na literárnych súťažiach, tie mi získavali dobré meno a samozrejme množstvo kontaktov. Som spoluzakladateľom neskoršie vzniknutého literárneho klubu Mädokýš, a tiež jeho literárnej revue, ktorý má v literárnych kruhoch dnes už veľmi dobré meno. Postupom času sme rozbehli spoluprácu a stretávanie aj s inými literárnymi klubmi, čo sa prejavilo na raste počtu podujatí, stretnutí, vystúpení. Táto prirodzená gravitácia literárnych klubov k nášmu martinskému, priniesla aj postupnú inštitucionalizáciu a vytvorenie Združenia literárnych klubov Slovenska občianske združenie, pričom na valnom zhromaždení v októbri 2009 som bol zvolený za predsedu združenia. V roku 2005 mi formou bibliofílie vydali priatelia knižku mojej poézie a próz s názvom Tak píše Jano, ale hneď v roku 2006 som absolvoval úspešný knižný debut poviedkovou knihou Výbuch. Literárnej tvorbe pre dospelých aj pre deti sa venujem dodnes. Popri literatúre sa venujem aj novinárčine a v regionálnych novinách mám samostatnú rubriku. Som zakladateľom literárno –  výtvarnej súťaže Janko Hraško ešte žije…, ktorej 5.ročník sme práve v týchto dňoch vyhlásili /v štyroch ročníkoch účasť vyše 2000 ľudí/, spoluzakladateľom Múzea Janka Hraška, spoluzakladateľom katedry hraškológie, ktorú ako samozvaný profesor hraškológie aj vediem. Do tohto kontextu zapadá aj vyhlásenie Rozprávkovej republiky a ustanovenie jej sídla v metropole Údolia štebotavého Turca v Martine v roku 2008. Mám empatickú priateľskú, družnú povahu, vodcovský typ, myslím, že viem strhnúť ľudí do spoločných projektov. Som niekoľko rokov rozvedený a som otcom dvoch už dospelých synov. Ponuku stať sa členom SC PEN – klubu s potešením a záujmom prijímam, súhlasím s článkami Charty a samozrejme so všetkými ďalšími výstupmi, charakterizujúcimi jeho činnosť. Motivuje ma k tomu aj zloženie SC PEN klubu, v ktorom množstvo zaujímavých ľudí, mojich známych a priateľov.“

Miroslav Demák  sa narodil 2. novembra 1948 v Starej Pazove, Juhoslávia. V rodisku absolvoval základnú školu a gymnázium. Novinárstvo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1967 – 1972). Po skončení štúdia na Slovensku začal pracovať v Novom Sade ako novinár v redakcii Hlasu ľudu, neskôr bol výkonným redaktorom literárneho časopisu Nový život a od r. 1981 redaktorom časopisu pre deti Pionieri, ktorému ako šéfredaktor vrátil tradičný názov Zornička. V r. 1988 – 1993 bol riaditeľom vydavateľstva Tvorba, samostatnej zložky vtedajšieho Obzoru.

V roku 1993 sa s rodinou presťahoval na Slovensko. Založil vydavateľstvo ESA, v ktorom vydával poéziu, beletriu aj knihy pre deti. V súčasnosti sa orientuje najmä na vydávanie literatúry Slovákov žijúcich v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku.

Demák je autorom básnických zbierok: Z otvorenej dlane (1974) a Zverokruh (spolu s poéziou V. Hronca Medzi dvoma ohňami, 1977), výberu z poézie Prestavba Elsinoru (2008), kníh poviedok Švédske domky (1980), Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001) a Jedna smrť v Belehrade (2013), kníh cestopisov Magnólia z Diamantovej hory (2013) a Takmer niečo (2017). Okrem kníh pre deti  O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Tchorí chór (1985), Husle (1993), Rozprávky o troch umelcoch (2013) a Láskovičky (2018) mu vyšli dva dramatické texty pre deti, kým ďalšie dva boli inscenované na javiskách.

Zo srbčiny, chorvátčiny, macedónčiny, rusínčiny a nemčiny preložil dvanásť knižných titulov.

Jeho knihy boli preložené do srbčiny, nemčiny, chorvátčiny, rumunčiny a macedónčiny.

Miroslavi Demákovi udelili tieto ceny: Cena za poéziu Pečat varoši sremsko–karlovačke, za najlepšiu detskú knihu v Srbsku Neven, Cena Nového života, dve ceny Májových detských hier (za divadelný text), Cena Akadémie Ivu Andrića za najlepšiu knihu o Belehrade („Jedna smrt u Beogradu“), Cena Simu Matavulja, Cena Sunčanisat a Medzinárodná cena Anny Frankovej.

Pavol Dinka

* 29. 11. 1942, Skalica

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

autor literatúry faktu, publicista, novinár, politológ a prekladateľ sa narodil 29. novembra 1942 v　Skalici. Pracoval ako redaktor denníka Hlas ľudu,　kde sa venoval kultúre, umeniu a　regionálnym dejinám západného Slovenska. Neskôr sa stal jeho šéfredaktorom. Bol vedúcim úradu Ministerstva kultúry SR (1994 – 1998), pracoval vo firme Slovakopress Bratislava, odkiaľ odišiel do dôchodku. V　rokoch 2009 – 2015 ho NR SR zvolila za člena Rady pre vysielanie a　retransmisiu. V　súčasnosti pôsobí ako publicista v slobodnom povolaní a šéfredaktor Literárneho týždenníka. Je podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov a　členom jeho predstavenstva. Počas svojej žurnalistickej praxe napísal desiatky článkov o svojom rodnom meste, jeho histórii, kultúrnych pamiatkach, miestnej a　regionálnej kultúre a　dôležitých spoločenských udalostiach Skalice i celého záhorského regiónu. V knižnej tvorbe sa zameriava na otázky histórie, filozofie, politológie a　problematiku médií. Z angličtiny preložil knihy medzinárodne uznávaných politológov Noama Chomského, Michaela Alberta či Davida Schweickarta.

Ocenenia

• 1. miesto v　celoštátnej súťaži kroník, monografií miest a　obcí,　kultúrno-historických publikácií, zbierok prísloví a　porekadiel, ľudových rozprávok a　povestí a　nárečových slovníkov SLOVENSKÁ KRONIKA 2012 za publikáciu Skalica a Skaličania v literatúre (2012)
• 2. miesto v　celoštátnej súťaži SLOVENSKÁ KRONIKA 2012 za publikáciu Skalica a Záhorie (2008)
• Cena primátora Skalice pri príležitosti jeho životného jubilea, za neoceniteľný prínos do kultúrno-spoločenského života mesta Skalica a za jeho prezentáciu doma i v　zahraničí.
• Medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja
• Cena Medzinárodnej organizácie vinohradníkov a　vinárov v　Paríži (OIV) za knihu Skalické búdy – príbehy o　vinohradníkoch a　víne (2016)

DIELA

Literatúra faktu

• SNP a západné Slovensko (Bratislava: Krajské osvetové stredisko, 1989)

• Ľadové medvede v ľudskej koži [ilustroval Ivan Popovič] (Bratislava : Belimex, 2003)

• Hra na demokraciu: voliči v pokušení (Bratislava: Belimex, 2005)

• Dr. Janko Blaho – Vyznanie Záhoriu slovom i　piesňou (CD) (Bratislava: Formát, 2008)

• Slovenské masmédiá: metódy manipulácie (Bratislava: Matica slovenská, 2008)

• Buchta, František: Skalica a Záhorie: osobnosti – história – pamiatky: (zobrané eseje, štúdie a články – ľudské príbehy) [zostavil a autorsky doplnil Pavol Dinka;] (Bratislava: Formát, 2008)

• Voda a　chlad: Prevencia, liečba, rehabilitácia [spoluautori: Ernest Caban, Juraj Čelko, Anton Gúth, Ján Rapák, Janka Zálešáková] (Bratislava: Formát & Liečreh Gúth, 2008)

• Zápasy o slovenčinu – pravda a lži: novela jazykového zákona 　(Martin: Matica slovenská, 2009)

• Žurnalisti – lovci vo svorke: mediálne štvanice: mediálne manipulácie: sankcie a rozsudky nad médiami: etika a korupcia v žurnalistike: (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010)

• Besy kapitalizmu alebo začiatok novej éry? [rozhovory s kritickými intelektuálmi z　celého sveta] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012)

• Skalica a Skaličania v literatúre [príbehy] (Bratislava: Formát, 2012)

• Mediálne pasce verzus mozog v nádrži [eseje] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013)

• Skalické búdy – príbehy o　vinohradníkoch a　víne (Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2015)

Prekladateľská činnosť

• ALBERT, Michael: Život bez kapitalizmu: naša nádej [Michael Albert – autor teórie o participatívnej ekonomike (parecone)] [preklad z anglického originálu Realizing hope: Life beyond capitalism] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009)
• SCHWEICKART, David: Po kapitalizme – ekonomická demokracia [preklad z anglického originálu After capitalism, Rowman & Littlefield] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010)
• CHOMSKY, Noam: Mocenské systémy: rozhovory o globálnych demokratických povstaniach a o nových výzvach americkému impériu: projekt zameraný na americkú imperiálnu politiku [rozhovory vedie David Barsamian] [preklad anglického originálu Power Systems] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013)

Etela Farkašová

*5. október 1943, Levoča

Takmer štyri desaťročia pôsobila ako vysokoškolská pedagogička na Filozofickej fakulte UK, v r.1994/95 ako hosťujúca profesorka na Filozofickom inštitúte Viedenskej univerzity, od r. 2010 sa venuje iba literárnej tvorbe. Vydala šestnásť prozaických kníh, napr.: Reprodukcia času, Nedeľné fotografie, Deň za dňom, Stalo sa, Fragmenty/s občasnou túžbou po celostnosti, Káva s Bachom, čaj so Chopinom, Pláne približne zapamätaného, Na rube plátna, Scenár. Je autorkou piatich kníh esejí, napr.: Etudy o bolesti a iné eseje, Čas na ticho, Paralely a prieniky, a šiestich zbierok poézie, napr.: Na rube času, Opretá o ticho, Medzi záhradou a básňou, Načúvam ránu, S predtuchou svetliny, štyri v spoluautorstve: s ruskou poetkou Táňou Kuzovlevovou Súradnice príbuznosti /Koordinaty rodstva), s Vierou Benkovou v srbčine U zatišju sna a Lišćce na vetru, s českou poetkou Milenou Fucimanovou zbierku Cesty. V r. 2016 vyšiel profilový výber z jej prozaickej a esejistickej tvorby Obloha plná odlietajúcich vtákov. Je spoluzostavovateľkou domácich a zahraničných antológií. Jej texty sú preložené do viacerých jazykov. Na základe jej novely Priateľstvá padajúceho lístia vznikla rovnomenná televízna inscenácia. Je členkou Spolku slovenských spisovateľov, SC PEN a Österreichischer Schriftsteller/Innenverband.

Ocenenia: Cena SC PEN, Cena SSS, Cena Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Bibliotéky, Zlatý rad za zásluhy o Republiku Rakúsko, Cena predsedu NR SR, prémie Literárneho fondu a iné.

Narodená 5. 2. 1947, Martin

Ocenenia :
Medaila M. R. Štefánika, Ústredný výbor slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,
číslo matriky 1063, udelená v r. 1999.
Cena Slovenskej akadémie vied za dielo Slovensko v 20. storočí 3. V Medzivojnovom
Československu 1918 – 1939. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo SAV 2012, ISBN 978-80-
224-1199-8.
Významná osobnosť SAV v roku 2017
Cena Literárneho fondu, Sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru za rok 2021 v kategórii
spoločenských a humanitných vied za dielo Bohdan Pavlů : politická biografia 1883 – 1938.
Bratislava : Veda 2021, ISBN 97880222418850.
Cena Milana Hodžu za bádanie o živote a diele osobností slovenskej politiky, za prínos vo
výskume československej zahraničnej politiky a jeho medzinárodnú prezentáciu. Dňa 25. júna
2022 udelil predseda Organizačného výboru dní Milana Hodžu a predseda vlády SR.
Francúzska republika, minister štátneho vzdelávania, vysokého školstva a výskumu dekrétom
predsedu vlády z 28. júla 2006 menoval Bohumilu Ferenčuhovú –Kušnierikovú Chevalier
dans l’Ordre des Palmes académiques za služby preukázané francúzskej kultúre.
Francúzska republika, minister štátneho vzdelávania, vysokého školstva a výskumu dekrétom
predsedu vlády z 8. januára 2014 povýšil pani Bohumilu Ferenčuhovú –Kušnierikovú na
Officier dans l’Ordre des Palmes académiques za jej zaangažovanosť na zvýšení francúzsko-
slovenskej spolupráce v oblasti humanitných vied.
Francúzska republika, Prezident Francúzskej republiky, Veľmajster Štátneho radu Za zásluhy
dekrétom z 20. novembra 2020 menoval pani Bohumilu Ferenčuhovú rod. Kušnierikovú
vedúcu vedeckú pracovníčku Historického ústavu SAV, odborníčku na dejiny diplomacie
a medzinárodné vzťahy v 19. a 20. storočí za Officier dans l’Ordre national du Mérite
(Dôstojník štátneho radu Za zásluhy)
Vzdelanie a kvalifikácia :
2012 – Členka Učenej spoločnosti SAV, akademička UčSS
2011 – DrSc.
2008 – Vedúca vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV
1999 – 2016 vedúca oddelenia prvej polovice 20. storočia v HÚ SAV

1993 – samostatná vedecká pracovníčka HÚ SAV
1989 – vedecká pracovníčka HÚ SAV Ústav historických vied SAV
1989 – CSc. Dizertácia: Sovietske Rusko a formovanie Malej dohody. K dejinám
medzinárodných vzťahov v strednej Európe v rokoch 1917-1924, obhajoba 1. 6. 1989.
1987 – PhDr. – doktorát z pedagogiky a vyučovania dejepisu, Filozofická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave.
1974-1978 – Samostatná vedecká príprava v Ústave dejín európskych socialistických krajín
SAV v Bratislave
1970-1971 Université de Paris 1, Panthéon-Sorbonne, magisterský seminár u prof. Rogera
Portala (Institut d’Etudes slaves) 8 mesiacov
1969-1970 Institut des professeurs du français à l’étranger, Paris Censier : Diplôme du
français supérieur
1969-1970 École normale supérieure, boulevard Jourdan Paris (stáž 8 mesiacov)
1965-1971 Filozofická fakulta Univerzity Komenského, štúdium histórie a francúzskeho
jazyka a literatúry.
Jazykové znalosti :
Francúzština, angličtina, ruština (čítam po poľsky a vo viacerých slovanských jazykoch),
nemčina, taliančina.
Vedecká charakteristika :
Výskum dejín 19. a 20. storočia, medzinárodných vzťahov a medzinárodnej ochrany menšín.
Skúsenosti pri aplikácii Rámcovej dohody na ochranu národnostných menšín.
2003 – Výbor ministrov Rady Európy ma zvolil do zoznamu kandidátov expertov vhodných
pracovať v Konzultatívnom výbore Rámcovej dohody na ochranu národnostných menšín
2003 – 2005 Účasť na štátnom výskumnom programe 028. Národ, národnosti a etnické
skupiny v procese transformácie spoločnosti.
2006 – 2010 Comité Consultatif de la Convention cadre pour la protection des minorités
nationales (CC FCNM) pri Rade Európy (Strasbourg), členka
Členka pracovných skupín sledujúcich aplikáciu FCNM v Azerbaidžane, Albánsku,
Moldavsku a Nizozemsku.
Aktívna účasť na monitorovacích seminároch uplatňovania Rámcovej dohody na
Slovensku (Bratislava, Šamorín)
2006 – 2013 – výskum v oblasti medzinárodnej ochrany menšín. Publikovanie práce
Spoločnosť národov a menšinový problém v strednej Európe. In Historické štúdie. 47.
Bratislava: Veda 2010, 117 p. ISBN 978-80-224-1118-9) a 23 kapitol a štúdií na túto tému.
Iné vedecké a odborné aktivity :
2011 – 2016 Predsedníčka Slovenského národného komitétu historikov
1990 – 2022 Organizátorka pravidelných vedeckých kolokvií slovenských, francúzskych
a českých historikov konajúcich sa striedavo v Paríži, Bratislave a v ČR (Praha, Pardubice).
Od roku 2001 predsedníčka slovenskej sekcie tejto spolupráce.
1995 – 2015 Association de l‘histoire contemporaine de l‘Europe (Genève, Strasbourg),
členka

1994 – doteraz Commission of history of international relations Milano, Paris členka,
2000 -2022 členka vedenia (bureau) Commission of history of international relations
2001-2007, Členka VEGA (Komisia 14 – história) 1998 – 2016 Vedúca sekcie všeobecných
dejín SHSo
2001-2016 členka výboru Slovenskej historickej spoločnosti (SHS)
1998 – 2016 Vedúca sekcie všeobecných dejín SHS
1994-2000 členka redakčnej rady Revue d´Europe centrale (Strasbourg,) V r. 2000 Revue
prestala vychádzať
1990 – 2000 členka redakčnej rady Slovanské štúdie (Bratislava).
Pedagogická charakteristika :
2005 – 2012 garantka doktorandského štúdia v študijnom programe 2.1.8 všeobecné dejiny na
FiF UK v Bratislave.
2002 – pozvaná profesorka na Université Strasbourg III, program DEA Connaissance de
l´Europe centrale contemporaine sur L’histoire de la Slovaquie (Poznanie súčasnej strednej
Európy. Slovensko).
1998 (marec) – pozvaná profesorka na Université Paris I – Panthéon-Sorbonne
1994-2002, Université Robert Schuman Strasbourg, Francúzsko, poverená prednáškami
v programe univerzitného diplomu Connaissance de l´Europe centrale contemporaine.
L’histoire de la Slovaquie. 10 hodín ročne.
1996 – 1997 Filozofická fakulta UK v Bratislave, voliteľné prednášky Francúzsko a stredná
Európa od Francúzskej revolúcie do súčasnosti.
1994 – pozvaná profesorka Michigan University, Ann Arbor USA.
Výsledky univerzitného štúdia 3. cyklu (školiteľka B. Ferenčuhová) :
Celkovo : Moji 6 doktorandi (2 CSc et 4 PhD) ukončili štúdium úspešnou obhajobou
dizertácií; všetci dnes pôsobia na slovenských univerzitách ako docenti alebo v SAV ako
vedeckí pracovníci. Jeden z mojich doktorandov Michal Kšiňan študoval v co-tutelle
s parížskou Sorbonou pod dvojitým vedením, druhým školiteľom bol prof. Antoine
Marès
Bola som oponentkou PhD. prác mnohým študentom na Slovensku i v zahraničí (najmä vo
Francúzsku a Českej republike.)
Bola som pozvaná do komisie na obhajobu dizertácie na získanie kvalifikácie Directeur de
recherche (vedúci vedecký pracovník) na Université de Paris 1, Panthéon-Sorbonne (kandidát
Etienne Boisserie, odborník na dejiny Slovenska a strednej Európy).
Publikované práce : Zoznam https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-
user&user_no=1510&action=publications
Ukážky prác https://sav.academia.edu/BohumilaFeren%C4%8Duhov%C3%A1
Počet citácií (neúplný) 695
Počet vedení národných a medzinárodných projektov: 16

Doc. RNDr. Andrej FERKO, PhD.

*19. 1. 1955, Bratislava

člen: SC PEN, SSS, KLF,

kontakt: ferko@sccg.sk

matematik, dramatik, prozaik, docent
počítačovej grafiky na UK a hosťujúci profesor v Rakúsku, autor vyše 50
scenárov pre rozhlas, internet, divadlo a televíziu (35 premiér na
Slovensku a v Čechách). Píše po slovensky, po česky a po anglicky. Člen
Spolku slovenskych spisovateľov, Klubu literatúry faktu a zakladajúci člen
Slovenskeho centra PEN. Eseje vyšli v knihách POČÍTAČ HAMLET, O HISTORICKOM
BEZVEDOMÍ a ROK 2000… i časopisecky. Vydal oi. knihy pre deti KAZKO
VLASKO, KAZKO VLASKO A KRÁĽ ČASU, O TROCH NEZBEDKOCH, a prózy JEMNÁ CESTA,
STOPA, PROSO, SUMAROID, ČOBOGAJ, NOHA POD KLOBÚKOM, ORBIS DICTUS a spolu so
svojím otcom Vladimírom Ferkom sfilmovaný a najvydávanejší slovenský román
90. rokov AKO DIVÉ HUSI (1994, 1996, 1997). Scenáre získali skoro všetky
slovenské ceny (Telemúza, Cena ZSS, Cena SLF, Cena SRo, súťaže) ale aj
viaceré „anticeny“ (napr. zákaz inscenácie ŤUŤUNGÉRIA 1988 či od roku 1996
dodnes trezorovaná TV komédia LÚPEŽ DEJÍN). Napísal 26 divadelných hier a
scenárov (19 premiér) a 17 filmových a TV scenárov (14 premiér). Najväčší
ohlas z 8 tanečných libriet mala HARAVARA (SĽUK), v divadle PROSO (réžia J.
Bednárik) a televízny seriál AKO DIVÉ HUSI v (réžia M. Ťapák). Je
spoluautorom učebníc počítačovej grafiky, geometrie a multimédií, najnovšie
VIRTUÁLNY SVET 2012
(http://www.sccg.sk/~ferko/VirtualnySvet2012-finalPCRevue.pdf) a GEOMETRIA
FRAKTÁLOV (pre vedúcich matematických krúžkov). Administroval 15 vedeckých
projektov. Culture 2000 Virtual Heart of Central Europe (www.vhce.info)
získal  EuroPrix Top Talent Award Quality Seal 2004 a hlavnú cenu
SlovakPrix 2005. Projekt Multimediálna historická Bratislava na DVD získal
EuroPrix Top Talent Award Quality Seal 2008 ako jeden z dvoch európskych
finalistov. V projekte EU TEMPUS Computer Graphics for Media Industry
zaviedol predmet Directing & Storytelling – tvorba digitálnych príbehov pre
internet a nové médiá. Prvé slovenské virtuálne múzeum možno nájsť na
http://www.sccg.sk/~projects/pav-pm3d/. Konzultoval vyše 200 kvalifikačných
prác (bakalárky, diplomovky, dizertácie), spoluorganizuje absurdite
venovaný Patavedecký seminar – pataveda.cuzco.sk – a od roku 1984 sa
podieľa na organizácii najstaršej každoročnej počítačovografickej
konferencie v Strednej Európe – Spring Conference on Computer Graphics,
www.sccg.sk. Najnovšie vyšli knihy AKO VYHRAŤ VEDECKÚ SÚŤAŽ (spoluautori
Jozef Ristvej a Gabika Kukolová) a satirický roman Ján Drgonec – Andrej
Ferko JÁNOŠÍKOVA BANKA. S Petrom Jarošom píšu v dramaturgii Inky Martinovej
scenár groteskno-tragického filmu NAJSMUTNEJŠÍ PRÍBEH LÁSKY, ktorého
prozaickú verziu ocenili Cenou AOSS 2012 a cenou kritiky Zlaté pero.

Imrich Fuhl sa narodil 25. novembra 1961 v Mlynkoch (Pilisszentkereszt). Maturoval na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a absolvoval odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1983 do roku 2011 pracoval ako redaktor (v rokoch 1991-92, resp. v r. 2002-07 šéfredaktor) týždenníka Ľudové noviny. Osem rokov bol redaktorom prvého internetového portálu Slovákov v Maďarsku luno.hu, ktorý založil r. 2004. Od r. 2011 pôsobí ako zakladateľ, prevádzkovateľ a redaktor nezávislého slovenského portálu oslovma.hu – Slovák v Maďarsku a od r. 2015 pracuje ako konateľ neziskovej verejnoprospešnej s. r. o. SlovakUm, obchodnej spoločnosti a vydavateľského subjektu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Básne a krátke prózy začal uverejňovať ako gymnazista, a to vo svojom slovenskom materinskom jazyku, aj v maďarčine. Je spoluautorom viacerých antológií a redaktorom mnohých publikácií, doteraz vydal tri samostatné dvojjazyčné zbierky básní. Prekvapujúco novým spôsobom spracúva také tradičné témy, ako napríklad demokracia, národnostné bytie, pravda a láska. Svoje myšlienky, city a pocity o súčasnom zložitom, protirečivom svete – nezastavujúc sa ani pred experimentovaním s umeleckými formami – snaží sa sprostredkovať bez pátosu a fráz.

VideoPortrét: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17400/271635

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/fuhl_imre_nema_szavak.doc

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/imrich_fuhl_ciernobiela.doc

www.oslovma.hu/01-Imro-Ment/ZdruSSUM/imrich_fuhl_vyzliect.doc

Básnik, redaktor, novinár a fotograf Imrich Fuhl (1961) sa voľne pohybuje aj medzi žánrami, poháňaný vášňou mnohorakým spôsobom vyjadriť, ukázať, zviditeľniť veci a javy. Pri čítaní jeho veršov človek má dojem, akoby autora nútil k písaniu akýsi pesimizmus, s ktorým sa narodil. Zatiaľ jeho fotografie, napospol zrodené v optimistickom duchu a s umeleckou náročnosťou, sú celkom iné než jeho literárne a publicistické práce, a to nielen z hľadiska sebavyjadrenia, ale aj z hľadiska obsahu a výpovede. (Ferenc Nika)

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/literatura/161-literatura1/580-imrich-fuhl-neme-slova-ktore-bolia

*03.08.1987, Rabča (na Orave)

Od svojich 15-tich rokov písala do miestnych a regionálnych novín na Orave. Vyštudovala žurnalistiku (Mgr.) a dva roky pracovala ako redaktorka v denníku Hospodárske noviny. Od roku 2014 mediálne zastupuje dve veľké spoločnosti v oblasti stavebníctva a priemyslu. Žije a pracuje v Bratislave.

Umiestnila sa vo viacerých celoslovenských literárnych súťažiach (Cena R. Fabryho, Literárny Zvolen, Medziriadky). Je jednou zo štyroch zakladateľov Bratislavského literárneho klubu BRAK, ktorý funguje na Facebooku a od roku 2012 združuje a formuje mladé literárne talenty v hlavnom meste.

Debutovala zbierkou básní Uložená do stromov (2014). Jej druhá kniha Atlas biologických žien (2017) bola ocenená Prémiou Literárneho Fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v kategórii poézia a tiež Prémiou M. Rúfusa za poéziu 2017 od Spolku Slovenských Spisovateľov. Aktuálne pracuje na rukopise tretej básnickej zbierky s názvom Telo a text.

Narodil sa 15. 1. 1973 v Čadci.

V rokoch 1987 – 1991 študoval na gymnáziu V. P. Tótha v Martine, v rokoch 1991 – 1993 na Strednej zdravotnej škole v Bratislave, v období 2004 – 2009 na Žilinskej univerzite, Fakulte humanitných vied, v odbore: Dokumentácia kultúrneho dedičstva.

Od roku 1993 do 1995 pracoval ako ošetrovateľ, od 1995 do 2012 ako zdravotnícky záchranár. V roku 2010 pôsobil ako člen Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu. Od roku 2011 do 2018 bol zamestnaný ako vedecký pracovník v Slovenskom literárnom ústave MS v Martine, od roku 2013 ako riaditeľ. Od roku 2012 pôsobí na Žilinskej univerzite v Žiline, Fakulte humanitných vied, Katedre mediamatiky a kultúrneho dedičstva, do roku 2015 ako interný doktorand, v súčasnosti ako docent a vedúci Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva . Je členom Slovenského syndikátu novinárov. Žije v Žiline a v Čadci.

Prvé básne a prózy publikoval v literárnych časopisoch Dotyky, Romboid, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Literika, Slovak Literary Review, Pravda, Sme plus, Knižná revue, Psí víno (Česko), Springboard (Veľká Británia), Forum (Mesačník literárneho oddelenia Chorvátskej akadémie vied a umení), World Literature Today (A Literary Quarterly of the University of Oklahoma, Norman – Oklahoma, Spojené štáty americké a i..), v zborníkoch Správna chvíľa a Úpätím času (oba 1998), prezentoval sa na literárnych súťažiach (Literárne Šurany, Literárna Senica, Rubato a i.).

Knižne debutoval v roku 1998 zbierkou básní Cudná noc v Paríži, v oblasti prózy knižne debutoval v roku 2000 zbierkou krátkych próz Z podkrovia Európy. Svoju tvorbu publikuje i vo vysielaní Slovenského rozhlasu (poviedky, rozhlasové hry, reportáže…) a niektoré jeho básne zhudobnila hudobná skupina Arzén, napísal niekoľko textov aj pre punkovú skupinu Tri groše. Jeho literárna tvorba bola preložená a časopisecky publikovaná v anglickom, nemeckom, poľskom, talianskom, chorvátskom, slovinskom, bulharskom a maďarskom jazyku. V roku 2007 vyšla v univerzitnom vydavateľstve sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Trnove (Bulharsko) bulharská mutácia jeho zbierky poviedok Z podkrovia Európy. (Ot tavana na Evropa).

V oblasti literatúry faktu sa profesionálne venuje výskumu a publikačnej činnosti v oblasti médií, etiky mediálnej produkcie a literatúry.

* 22. 3. 1945 Nová Bystrica (okres Čadca)

Alexander Halvoník, prozaik, literárny kritik, redaktor literárnych časopisov, knižný redaktor, editor, vydavateľ, sa narodil sa 22. marca 1945 v Novej Bystrici v rodine lesníka.

Základnú školu vychodil v Oščadnici (1951 – 1959). Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Čadci (1959 – 1962). Absolvoval štúdium francúzštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1962 – 1969).

Krátko pracoval ako redaktor v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave. Pôsobil v Ústrednej knižnici SAV (1969 – 1978), kde bol aj zástupcom riaditeľa a vedúcim Strediska vedeckých informácií. Bol zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Veda (1979 – 1981). Pracoval na Ministerstve kultúry SSR (1981 – 1992), najskôr ako vedúci literárno-dramatického oddelenia, nakoniec ako riaditeľ sekcie knižnej kultúry. Bol zakladajúcim šéfredaktorom časopisu Knižná revue (1992 – 1995, spočiatku v Slovenskej knihe, neskôr v Pentext, s.r.o), súčasne zástupcom šéfredaktora Slovenských pohľadov (1993 – 1994), redaktorom Literárneho týždenníka (1994 – 1995, 2013 – 2014) a vedúcim sekcie literárnej kritiky v Národnom literárnom centre a šéfredaktorom literárnokritického štvrťročníka Literika (1996). Bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (1997 – 2002) a riaditeľom Literárneho informačného centra v Bratislave (2002 – 2011). V roku 2014 bol členom redakcie Literárneho týždenníka pre oblasť literárnej kritiky a členom jeho redakčnej rady. V súčasnosti je členom Rady Fondu na podporu umenia.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN. Žije v Bratislave.

Recenzie, literárnu publicistiku a preklady začal uverejňovať v Slovenských pohľadoch (1969), pravidelne prispieval aj do Nového slova, Romboidu, Revue svetovej literatúry, jeho literárnokritické články, recenzie a kultúrno-publicistické materiály vychádzali aj v denníkoch, týždenníkoch a iných periodikách. Bol aj dlhoročným spolupracovníkom Slovenského rozhlasu, kde publikoval množstvo literárnokritických a publicistických prác o slovenskej a svetovej, najmä francúzskej literatúre. V slovenskom literárnom živote je prítomný viac ako štyridsať rokov ako literárny kritik a publicista – autor kritík literárnych diel a reflexií o problémoch literárnej tvorby, vydavateľskej praxe a analýz ročnej literárnej produkcie. Ako prozaik knižne debutoval novelou Svrbenie krvi (1996), mapujúcou citové a intelektuálne rozpory muža na prelome režimov (vychádzala na pokračovanie v denníku Pravda v r. 1991) . Už predtým však vydal knižné autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994, 2008). Výber z literárnej publicistiky (z obdobia rokov 1995 – 2004) vydal pod názvom Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (2004); dielo má esejistický charakter a je náčrtom základných téz, ktoré ovplyvňujú charakter slovenskej literatúry; skladá sa z troch častí – prvú časť tvorí pokus o syntetizujúci pohľad na charakter vývinových tendencií v slovenských kultúrnych, najmä však literárnych kontextoch, druhú časť – deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004, usporiadaných podľa jednotlivých ročníkov, a tretiu časť tvoria samostatné recenzie diel jednotlivých autorov, portrétne štúdie a iné žánre literárnej publicistiky. Pokračovaním je kniha Premeny II, obsahujúca eseje, výročné literárnokritické hodnotenia prozaickej tvorby a články súvisiace s literárnym procesom v slovenskej literatúre za roky 2005 – 2012. Je aj spoluautorom diela Imrich Sedlák a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. (1999), kde sa popri Igorovi Hochelom a Ivanovi Sulíkovi venuje peripetiám slovenskej literatúry v dvadsaťročí po roku 1989, pričom je autorom statí o próze, poézii a dráme po r. 1989.

Významná je jeho zakladateľská úloha pri vzniku časopisu Knižná revue s podtitulom Časopis pre fanúšikov knihy a literatúry (1992), ktorej bol niekoľkokrát v rokoch 1990 – 1996 šéfredaktorom a vydavateľom. Časopis, ktorý vydával najskôr štátny podnik Slovenská kniha, potom Združenie vydavateľov Slovenska vo vydavateľstve Pentext, a napokon Národné literárne centrum, dnes Literárne informačné centrum (po zmene názvu) so Združením vydavateľov Slovenska (od roku 1996), mal vďaka nemu od začiatku ambíciu nielen informovať o vydavateľskom, kníhkupeckom a čitateľskom živote, vychádzajúcich edičných tituloch, ale aj upozorňovať na hodnoty vznikajúcej slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry a podávať komplexnejší pohľad na udalosti v slovenskej literatúre a na literárne procesy; na jeho stránkach sa prezentovali alebo vyprofilovali viacerí známi literárni kritici.

Bol aj spoluzakladateľom – dnes už nejestvujúcej – literárnej revue Literika (1996 – 2000), s podtitulom Literárnokritický kvartálnik (vydavateľ Národné literárne centrum, po zmene názvu Literárne informačné centrum), ktorá autorsky predstavovala príslušníkov všetkých generácií, vrátane najmladších a začínajúcich autorov, zastúpení boli aj členovia všetkých spisovateľských organizácií i nezačlenených autorov – od členov PEN-klubu, Klubu nezávislých spisovateľov, Obce spisovateľov Slovenska, Klubu literatúry faktu, až po členov Spolku slovenských spisovateľov, i členov spisovateľských organizácií našich národnostných menšín a slovenských krajanských autorov žijúcich v zahraničí. Základnou ambíciou časopisu bolo podnieť diskusiu o literatúre a jej smerovaní.

Výsledkom jeho prekladateľských aktivít z francúzštiny sú viaceré knižné preklady diel francúzskej literatúry (Nicole du Buron, Juliette Benzoniová, Michel Butor, Christian Jacq, Patrick Modiano, Jack Lang, Michel Rio, Jean-Paul Didierlaurent ), šesť kníh mýtov a legiend (Alain Quesnel, Claude-Catherine Ragache), ako aj desiatky časopisecky uverejnených prekladov (Paul Ricoeur, Hervé Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean d´ Ormesson).

Ocenenia

Prémia Slovenského literárneho fondu za preklad diela Psychoanalytický slovník – 1996

Prémia Spolku slovenských spisovateľov za knihu Svrbenie krvi – 1996

Cena Slovenských pohľadov za preklad za rok 2013 – za preklad prózy súčasného francúzskeho spisovateľa s arménskymi koreňmi Phillipa Djiana

Cena Spolku slovenských spisovateľov za prózu pre deti a mládež za rok 1914 Mátoha, neboj sa! Čestná pocta pri príležitosti 30. výročia Literárneho týždenníka 2018).

DIELA

Próza

Rozprávky z tisíc a jednej noci [autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky; graf. upr. Karel Vilgus; ilustr. Hedvika Vilgusová] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993);  [2. vyd.] (Bratislava:1994, nové vydanie Bratislava , Matys – Praha, Aventinum, 2008). Kniha vyšla aj v českom, ruskom, maďarskom, ukrajinskom a nemeckom preklade.

Svrbenie krvi (Senica: Arkus, 1996)

Rozprávky z tisíc a jednej noci [1 elektronický optický disk (CD-ROM)] [prerozprával a upravil Alexander Halvoník] (Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2010)

Mátoha, neboj sa! ilustrácie Lenka Javorská (Bratislava, Perfekt, 2014) 1. vydanie

 Literárna veda, kritika

Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004) 1. vydanie

Premeny II. Literárny proces v slovenskej próze na začiatku 3. tisícročia (Martin, Matica slovenská 2014) 1. vydanie

SEDLÁK, Imrich, a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. [spoluautori: Ladislav Čúzy, Alexander Halvoník, Michal Harpáň, Igor Hochel, Katarína Sedláková, Ivan Sulík] (Martin: Matica slovenská, 2009)

Alexander Halvoník:Próza 2017: Príbeh príbehu. In: Romboid  č. 5-6/2018, s. 93-111

Alexander Halvoník: Ondrejičková apológia tvaru. Romboid 9-10/, s.113-116

 Editorská činnosť

LETZ, Štefan:            Dobrodružstvo pod vežou [zostavil výber, napísal doslov a edičnú poznámku] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000)

ČOMAJ, Ján: Deň plný drám [napísal doslov] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2002)

KUČERA, Matúš: Môj štát, moja vlasť [zostavil výber článkov, editor publikácie] (Bratislava, Perfekt, 2012)

Preklady diel autora

HALVONÍK, Alexander: Napkeleti mesék [ (Príbehy z východu); preklad Márta Fábián; ilustr. Hedvika Vilgusová] (Budapest: Gemini, 1993)

HALVONÍK, Alexander: Strach  [(Strach) (Plamak, literatura o iztkustvo o publicistika, roč. 2004, č. 5-6/, (Bulharsko)

HALVONÍK, Alexander:Von Boden- und anderen Schätzen. In: Wiener Zeitung, Sonderheft 2012, č. 1 (Rakúsko) /

HALVONÍK, Alexander:Fear. In: In Search of Homo Sapiens: Twenty-five Contemporary Slovak Short Stories. (Strach); preklad Heather Trebatická, Bolchazy-Carducci Publishers, 2002 (USA)

HALVONÍK, Alexander: Fear; Literary Quarterly, February 8th, 2009  Exile Writers, 25.2, p. 28 (Kanada)

HALVONIK, ALEXANDER :Příběhy z tisíce a jedné noci; (Bratislava: Matys, 2008), 2. vydanie

HALVONÍK, Alexander: Pustyň (Pustovňa). In: Mecenat i mir, Moskva, 2008, preklad Petra Michajlovova (Rusko)

 Prekladateľská činnosť

ANDERSEN, Hans Christian: Najkrajšie rozprávky Hansa Christiana Andersena [z francúzskeho originálu Les plus beaux contes d’Andersen preložil Alexander Halvoník] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

ANDERSEN, Hans Christian: Nejkrásnější pohádky Hanse Christiana Andersena [preklad z francouzského originálu Les plus beaux contes d’Andersen] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BELMONDO, Jean-Paul: Tisíc mojich životov (Mille vies valen tplus qu´une ), Praha, Práh 2017

BENZONI, Juliette: V službách kráľa 3 [Stratený poklad] [prekla z francúzskeho originálu Le trésor] (Bratislava: Remedium, 1994)

BENZONIOVÁ, Juliette: Údolie vlkov [preklad z francúzskeho originálu BENZONI, Juliette: Les loups de Lauzargues preložili Alexander Halvoník a Vladimír Roškovský] (Bratislava: Remedium, 1996)

BENZONI, Juliette: Štátne tajomstvo. Kráľ tržníc [preklad z francúzskeho originálu Le Roi des Halles, Secret d’ Etat] (Bratislava: Remedium, 1999)

BENZONI, Juliette: Hra života a smrti. Kráľov človek [preklad z francúzskeho originálu Un homme pour le Roi] (Bratislava: Remedium, 2001)

BENZONI, Juliette:  Hra života a smrti, Temná kontesa [preklad z francúzskeho originálu La comtesse des ténèbres] ([Bratislava: Remedium], 2002)

BOURDEAUT, Olivier: Čakanie na Bojanglesa [preklad z francúzskeho originálu En attendant Bojangles] (Bratislava: Ikar 2017)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vianočné rozprávky: rozprávky: hračky: recepty [preklad z francúzskeho originálu; ilustrovala Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vánoční pohádky: pohádky, hračky, recepty / [preklad z francouzského originálu; ilustrovala: Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BUTOR, Michel: Butor o Butorovi: improvizácie na tému Michel Butor: (premeny písania) [z francúzskeho originálu Improvisations sur Michel Butor preložil Alexander Halvoník; verše prebásnil Jozef Mihalkovič] (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1997)

COLOMBANIOVÁ, Laetitia, Vrkoč /z francúzskeho originálu La tresse preložil Alexander Halvoník (Bratislava: Ikar, 2018)

DIDIERLAURENT, Jean-Paul Čítač z vlaku o 6,27 [preklad z francúzskeho originálu Le Liseur du 6,27] (Bratislava: Ikar, 2015)

DREIKA, Dagnija: V biblickej záhrade [preklad Alexander Halvoník … [et al]; výber zostavila a redigovala Miroslava Vallová] (Bratislava: Literárne informačné centrum, 2007)

GIDEL, Henry: Picasso [preklad z francúzskeho originálu] (Bratislava: Remedium, 2004)

GRIMM, Jacob: Najkrajšie rozprávky bratov Grimmovcov [preklad z francúzskeho originálu Les plus beaux contes de Grimm] (Bratislava, Viktoria Print, 2008)

JACQ, Christian: Egypťanky: portréty žien faraónskeho Egypta [preklad z francúzskeho originálu Les égyptiennes] (Bratislava: Remedium, 2002)

JACQ, Christian: Údolie kráľov [preklad z francúzskeho originálu La vallée des rois] (Bratislava: Remedium, 2003)

JUGLOVÁ, Cécile: Moja malá encyklopédia, Ikar 2014

JOUVE, Franck: Mýty a legendy: nebo a hviezdy [preklad z francúzštiny; ilustr. Michael Welply] (Bratislava: Gemini, 1994)

LANG, Jack: Lorenzo Nádherný: esej [preklad z francúzskeho originálu Laurent le Magnifique] (Bratislava: Remedium, 2012)

LAPLANCHE, Jean: Psychoanalytický slovník [J.-B. Pontalis; z francúzskeho originálu Vocabulaire de la psychanalyse preložili Alexander Halvoník, Mária Marcelliová a Mária Puškárová] (Bratislava: Veda, 1996)

Najkrajšie príbehy spred kozuba [vyrozprávali: Alain Jost, Imelda Heuschenová, François Le Gloahecová] [preklad z francúzskeho originálu Belles histoires au coin du feu; ilustrovali: Valériane a José Luis Maciasovci… [et al.]] (Bratislava: Viktoria Print, 2002)

QUESNEL, Alain, BRIAIS, Bernard: Mýty a legendy: Egypt, Grécko, Galia [preklad z francúzštiny; ilustr. Jean-Marie Ruffieux, Jean-Jacques Chagnaud, Yves Chagnaud, Jean Torton, Marcel Laverdet; 1 vyd.] (Bratislava: Gemini, 1991); [2 vyd.] (1992); [3 vyd.] (1994)

QUESNEL, Alain: Mýty a legendy: Indiáni [z francúzštiny prel. Gizela Slouková, Alexander Halvoník; ilustr. François Davot] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1993)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: vlky, draky, bájne zvieratá [preklad z francúzštiny; ilustr. Francis Phillipps, Marcel Laverdet] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1991); (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1992)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: Stvorenie sveta [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] (Gemini, spol. s r. o., 1992)

RAGACHE, Gilles: Mýty a legendy: Vikingovia [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993); [2. vyd.] (1994)

RIO, Michel: Pohľad do priepasti; Mysliace džungle [preklad z francúzskeho originálu Leçon d’abîme. Une enquête de Francis Malone; Les Jungles pensives] (Bratislava: Ediposs, 2009)

Vigan, Daphne de : Spojenia [preklad z francúzskeho originálu Les loyautés]  (Bratislava: Ikar, 2018)

Vigan, Daphne de: Slová vďaky [preklad z francúzskeho originálu Les gratitudes] (Bratislava: Ikar 2019)

O autorovi a jeho diele]

Knižné publikácie

MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 1999, 2005. ISBN 80-7149-801-7

MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, 2008. ISBN 80-8061-122-X, 978-80-89222-48-3

BLAHA, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Kysucká kultúrna nadácia. Bratislava 2004. ISBN 80-7165-441-8

ENCYKLOPAEDIA BELIANA 6. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2010. ISBN 976-80-970350-0-6

 Recenzie a štúdie v periodikách

FERKO, Miloš: Podobenstvo bez konca (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x.

SVETOŇ, Ľuboš: Živý mŕtvy bod (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x

ČERVEŇÁK, Andrej: Nie je debut ako debut. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

LENČO, Ján: Múdre a smutné svrbenie. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

KUSIN, Vasko: Svrbenie krvi. In: Literika, roč. 1998, č. 1

KENDRA, Milan: Sloboda a nevyhnutnosť premien. In: Rak, roč., 2007, č. 1

VLNKA Jaroslav: Spoľahlivý sprievodca. In: Knižná revue, roč. 2006, č. 5

KUKUČKOVÁ, Ľuba: Politikum, kulturikum, curriculum. In: Knižná revue, roč. 2010, č. 3

ŠVEDOVA, N. V.: A. Galvonik. Peremeny. Slovackaja proza na rubeže stoletij. In: Slavijanovedenie, Moskva No 2/2007

VLNKA, Jaroslav: Alexander Halvoník: Premeny II. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7– 8, s. 288 – 292. ŠAH:

DUKÁTOVÁ Natália: Recenzia (Mátoha, neboj sa!). In: Knižná revue XXV. ročník, č . 02/2015

  Rozhovory

HALVONÍK, Alexander – ZBRUŽ, Kamil: Krv v názve…. In: Knižná revue, roč.  6, 1996, č. 19. ISSN 1210-1982.

HALVONÍK, Alexander – HOLKA, Peter: Čo naozaj cítime?. In: Pravda, roč. 3 (74), 31. 12. 1993. ISSN 1335-4051.

HALVONÍK, Alexander: Živý svet kníh. In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 36. ISSN 0862-5999.

HALVONÍK, Alexander – KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Rieka trhu odplaví aj kamene. Slovenská republika 21. 2. 2000

HALVONÍK, Alexander: Poloimpresie o knižnom trhu. In:Slovo, roč. 2000, č. 23

HALVONÍK, Alexander – MAŤAŠÍK, Andrej: Slovo nedorozumenie najlepšie vystihuje apatickú eufóriu – momentálny status quo našej kultúry. In: Nový deň, 14. 7. 2004

HALVONÍK, Alexander – CÍGER, Ján: Pádové otázky pre Alexandra Halvoníka. In: Mädokýš, roč. 2007, č. 4

HALVONÍK, Alexander – Baláž, Anton: Literatúra je základ kultúry. In: Slovenské dotyky, Praha.

HALVONÍK, Alexander – KARPINSKÝ, Peter: Zipso sa pýta… In: ZIPS, roč. VI, č. 2 – november-december 2015

HALVONÍK, Alexander – BRENDZA: Boris: Svrbí, svrbí a svrbí… In: Dotyky č. 6 — 2015

HALVONÍK, Alexander – PUSKAR,Irina: Олександр Галвонік про словацьку літературу та глобалізацію. In: Čitomo  24. 1. 2018. Ukrajina  

*9. október 1952, Leopoldov

členka SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov 

Spisovateľka a dlhoročná pedagogička. Vyrástla v Trenčíne, po štúdiách na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1971 – 1976) pracovala ako stredoškolská pedagogička v Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote. Žije v Trstenej na Ostrove.

Vydala tri básnické zbierky: Kamene (2003), Rok červených moruší (2008), Lúky tancujú koreňmi tráv (2011), tri knihy poviedok: Záhrady (2005), Karamelový smiech (2013) a Žena našívajúca záplaty (2021) a vyše dvadsiatky kníh pre deti a mládež: Malá encyklopédia antickej kultúry (2001), Kde pavúky tkajú cukrovú vatu (2008), Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2009; 2015), Písmenkovo alebo Tam, kde pršia výkričníky (2009), Bublinkové rozprávky (2010), Čo baby nedokážu (2011), Môj dedko Rýchly šíp (2013), Strelené rozprávky (2014), Vežovníček (2014), Zázračné topánky (2014), Až raz budem kapitánom (2015), Mlynčeky tety Hrozienky (2016), Anabelka sa smeje dvojhlasne (2016), Žiaden káčer navyše (2017), Len sa teš, Pampúch  (2017), Starovek pod lupou (2018), Aprílová brada a iné švihnuté básne (2019), Krištof, vrabec z prvej cé (2020), Modré srdce s kečupovým fľakom (2021), Kam zmizol môj brat? (2022), O Šoškovi, čo bral všetko doslova (2022). Zostavila odborné publikácie Ab urbe condita (2000) a Latinsko-slovenský slovník (2003; 2009).

Autorka divadelnej hry Výklad (2008), rozhlasovej hry pre mládež Budem sa dívať všetkým do očí (2016), rozhlasovej hry Piata mušketierka (2022).

Prekladá z češtiny (Milena Fucimanová, Jiří Holub, Ladislav Grosman, Jiří Žáček), je spoluautorkou vyše tridsiatky poviedkových a básnických zborníkov, spolupracuje so Slovenským rozhlasom (raňajšie glosy –  v knižnej podobe Úroky zo života, 2022).

Ocenenia:

1. MIESTO V MEDZINÁRODNEJ SÚŤAŽI SLOVNÍK ROKA ZA LATINSKO-SLOVENSKÝ SLOVNÍK (PRAHA, 2003);

Prémia Literárneho fondu za knihu Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2010)

Ocenenie slovenskej sekcie IBBY Najlepšia kniha zimy 2009 za knihu Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (2010)

Ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2013 od MK SR za knihu Môj dedko Rýchly šíp (2013)

Zaradenie knihy Môj dedko Rýchly šíp do medzinárodného katalógu kníh pre deti a mládež v Mníchove The White Ravens (2015)

Cena Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu Mlynčeky tety Hrozienky (2017)

Prémia Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu pre deti Len sa teš, Pampúch! (2018)

Prémia Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu Aprílová brada a iné švihnuté básne (2018)

Ocenenie slovenskej sekcie IBBY Najlepšia kniha zimy za knihu Stratená flauta pána Ananása (2019)

Cena Márie Ďuríčkovej od Spolku slovenských spisovateľov za knihu Krištof, vrabec z prvej cé (2020)

Prémia Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu v roku 2021 za knihu Žena našívajúca záplaty (2021)

Prémia za prózu v rámci Ceny Vincenta Šikulu od Spolku slovenských spisovateľov za knihu Žena našívajúca záplaty (2021)

Ocenenie odbornej poroty Zlatý oriešok 2022 na festivale Kniha v rozhlase, rozhlas v knihe za rozhlasovú hru Piata mušketierka

Anton Hykisch

podpredseda SC PEN

  ⃰ 23.2.1932, Banská Štiavnica.

člen: SC PEN

Ako gymnazista sa neúspešne pokúsil o útek do západného Nemecka, väznený, ako neplnoletý podmienečne odsúdený. Neskôr vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Pracoval ako ekonóm, literárny redaktor rozhlasu. Ako publicista sa angažoval v demokratizačnom procese roku 1968. Po sovietskej invázii do Česko-Slovenska prepustený z rozhlasu, vystriedal viacero zamestnaní. Nesmel viac rokov publikovať. Po Novembri 1989 riaditeľ vydavateľstva Mladé letá, poslanec prvého slobodne zvoleného parlamentu, predseda výboru SNR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Zasadzoval sa za vyhlásenie suverenity Slovenskej republiky. Prvý slovenský veľvyslanec v Kanade (1993-1997). Po návrate začas prednášal základy diplomacie a politológiu na Trnavskej univerzite.

Do literatúry vstúpil ako príslušník “generácie 1956”. Jeho debut o živote vysokoškolákov Krok do neznáma (1959) bol na príkaz cenzúry zošrotovaný. Citový život mladých ľudí zachytil v poviedkach Stretol som ťa (1963) a v ľúbostnej novele Naďa (1964). V 60. rokoch sa prejavil ako priebojný publicista. Autobiografický román Námestie v Mähringu (1965, 2000) hovorí o túžbe mladých ľudí poznať slobodný svet.

Hykischovu tvorbu predstavuje realistická, sociologicky orientovaná próza: poviedky, romány, literatúra faktu, cestopisy, eseje. Vydal vyše 30 kníh. V knihách pre mládež oživuje vedecké a technické poznatky. Najznámejšia je autorská rozprávka Kamarát Čipko (1989).

Najúspešnejšie sú historické romány. Dvojdielny Čas majstrov (1977) o gotickom maliarovi Majstrovi M.S. na konci stredoveku vyšiel v maďarčine, ruštine a v nemčine (2007). Ďalším úspechom je životopisný román o Márii Terézii a osvietenstve 18. storočia Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998, 2012). Román vyšiel trikrát v českom a dvakrát v nemeckom preklade, v rumunčine, chorvátčine a poľštine. Voľným pokračovaním je najnovší román Verte cisárovi (2016) o živote cisára Jozefa II. a slovenských spisovateľov- jozefinistov J. I. Bajzu a A. Bernoláka. Román Spomeň si na cára (2007) z počiatku 20. storočia je venovaný postave bulharského cára Ferdinanda Coburského a jeho vzťahu k Slovensku

Ľudské problémy využitia jadrovej energie zobrazuje román Atómové leto (1988). Dialógu civilizácií sú venované fantazijné prózy Obrana tajomstiev (1990). V roku 2000 vydal Dhammapadam (Budhove slová múdrosti), preklad Budhových aforizmov i s pripojenou štúdiou o budhizme a jeho vzťahu ku kresťanskej civilizácii. Poviedky inšpirované cestami po svete obsahuje zbierka Sám v cudzích mestách (2006).

Rozsiahlou politologickou štúdiou o globálnych a civilizačných problémoch je dielo Nebojme sa sveta. Sprievodca globálnym myslením (2001). 33 esejí o súčasnom Slovensku a o svete obsahuje kniha Čo si o tom myslím (2003). Historickú skúsenosť ponovembrových čias zhrnujú memoáre Ako chutí politika. Spomienky a záznamy z rokov 1990-1992 (2004).

Vyvrcholením prozaickej tvorby je rozsiahly román Rozkoše dávnych čias (2009). Mapuje osudy autorovej generácie a od počiatku druhej svetovej vojny až po pád komunizmu. Kniha spomienok z detstva a mladosti Moja Štiavnica (2012) je návratom do minulého storočia, panorámou nostalgie v čarovnom rodnom meste.

Dramatická tvorba: Rozhlasové hry Praskanie (1966), Počatie (1969),Také čudné rozhovory (1988), Čas kovu, čas ducha (2000). Drámu generála Štefánika mapuje hra Meteor padá do neba (2003). Márii Terézii je venovaná divadelná hra Milujte kráľovnú (2003). Podľa románu Krok do neznáma vytvoril scenár celovečerného filmu Pre mňa nehrá blues (1965. režisér Jozef Medveď.)

Zakladajúci člen SC PEN (predseda 2004-2006), Spolku slovenských spisovateľov, Klubu autorov literatúry faktu, klubu Seniori slovenskej diplomacie, bol pri založení Paneurópskej únie Slovenska (1989).

Ocenenia: Pribinov kríž I. triedy (1998), Cena L. Danihelsa (2000), Literárna cena VÚB (2002), Ceny E. E. Kischa za literatúru faktu (2004, 2007, 2013, ČR), Cena V. Zamarovského (2011). Európska cena TREBBIA za celoživotnú tvorbu (Praha 2013), Cena V. Ivanova českého Klubu autorov literatúry faktu za celoživotné dielo (2016).

anton.hykisch@gmail.com

_______________________________________________________________________________

Anton Hykisch

Born 23.2 1932, Banská Štiavnica, Slovakia. Novelist, journalist, diplomat.

As a 17 years old student imprisoned by Communist authorities (anti-communist leaflets, an attempt to escape to Western Germany). Later he graduated from the Economic University at Bratislava. He had worked as a researcher, a broadcasting editor, a columnist, deeply involved to democratisation movement. After the Soviet invasion to former Czecho-Slovakia 1968 he was not allowed to publish for several years. He was employed as a librarian devoting to history, philosophy and future studies.

After the Velvet Revolution 1989 he was a Member of the Slovak Parliament, striving for the independence of Slovakia. Then he served as the first Ambassador of the Slovak Republic to Canada, later as a lecturer of political sciences in the Trnava University.

His first novel in 1959 was destroyed by Communist censorship. His key novel in totalitarian regime is Námestie v Mähringu (The Square in Mähring, 1965, 2000) a partly autobiographical story of a young manager who was never a member of the ruling Communist party. After some break he had published more then 30 books (novels, short stories, SF, non fiction, essays). He wrote travel books and short stories on his trips. His book Kanada nie je “kanada” (Canada is not a joke, 1968) on EXPO 67 Montreal was criticised for praising “Western capitalism”.

Later he turned to historical novels. Čas majstrov (Time for Champions, 1977) is a story of anonymous medieval Gothic painters and woodcarvers in Central Slovakia (translated to Hungarian, Russian and German).

Very successful is a historical novel Milujte kráľovnú (Adore the Queen, 1984), a story of Empress Maria Theresa and of the age of Enlightenment in Central Europe (many Slovak and foreign languages editions). The last novel Verte cisárovi (You Have to Trust the Emperor, 2016) continues to explore the 18^th Century and the tragic life of the Emperor Joseph II., an unsuccessful social reformer.

Historical novel Spomeň si na cára (Remember the Tsar, 2007) reveals the family secret of author´s uncle who served for long years Ferdinand Coburg, Tsar of Bulgaria, a curious personality of the beginning of 20^th Century.

Obrana tajomstiev (Guarding Secrets, 1990) is a collection of para-historical stories, essays and sci-fi texts. He translated from English Dhammapadam with a comparative study on Buddhism and Christendom (2000).

His huge novel Rozkoše dávnych čias (Pleasures of yesteryear, 2009) is a partly autobiographic story of a young writer with Christian orientation in post war history of Slovakia and Central Europe during Nazi and Communist regimes. A nostalgic come-back to childhood and native town is the book Moja Štiavnica (My native town, 2012).

Political essays and studies:   Nebojme sa sveta. Sprievodca globálnym myslením (Let Us Not Fear the World. A Guide to Global Thinking, 2003) is an ambitious book dealing with globalisation and problems of the European civilisation. Later he published a collection of essays Čo si o tom myslím. Slovensko a svet (These are my Thoughts. Slovakia and the World, 2003) and memoires from the Parliament Ako chutí politika (The taste of politics, 2004).

He is author of successful radio plays, too. He wrote a theatre play dealing with Maria Theresa Milujte kráľovnú (Adore the Queen, 2003) and film scenario Pre mňa nehrá blues.

Memberships: Slovak PEN Centre (president 2004-2006), Slovak Writers´ Society, Club of Non Fiction authors, the Pan-European Union of Slovakia, the World Future Society, USA. In 1998 awarded with state order The Cross of Prince Pribina, Literary Award of the General Credit Bank (VÚB, 2002), International E. E. Kisch Award (2004, 2007 ) V. Zamarovsky Award (2011) for non-fiction, The European Award Trebbia (Prague 2013), The Czech Award for non-fiction literature (Prague, 2016)                   anton.hykisch@gmail.com

Ireney Baláž,

15.7.1944, Levoča

člen: SC PEN

básnik, publicista, recenzent, organizátor literárneho života, pracovník v oblasti propagácie, sa narodil 15. júla 1944 v Levoči v rodine gréckokatolíckeho farára, matka bola učiteľka. Stredoškolské štúdiá absolvoval v dnešnej Českej republike – na Jedenásťročnej strednej škole v Duchcove (1958 – 1961) a na Strednej priemyselnej škole v Čáslavi (1961 – 1963). Po maturite študoval na Veterinárnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach (1964 – 1968), štúdium však zanechal. Neskôr absolvoval aj SEŠ s maturitou v Košiciach (1977).

Pracoval na oddelení propagácie vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach (1969 – 1987) a v studenej valcovni VSŽ Košice (do 1991).

Od roku 1991, keď sa presťahoval do Bratislavy, sa venuje výlučne literárnej tvorbe, recenzistike, publicistike a organizovaniu literárneho života. Pravidelne publikuje recenzie, kritiky, články a eseje v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Knizná revue, Revue svetovej literatúry a i. V časopise pre mladú literatúru Dotyky publikoval hudobný cyklus o blues a rock-and-rolle. Niekoľko rokov bol členom v literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka, Cena I. Kraska, Cena E. E. Kischa a porôt i.).

Poéziu začal publikovať na začiatku deväťdesiatych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu  (2004) a Prierez tmou (2000). Silné duchovné prostredie, v ktorom vyrastal, sa odrazilo aj v jeho básnickej tvorbe. Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Medidatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach.

Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do češtiny, nemčiny, francúzštiny, poľštiny, bulharčiny, ruštiny či angličtiny.

Je členom Slovenského centra PEN (2000), bol jeho tajomníkom (2001 – 2004, 2005 – 2008) a predsedom (2008 – 2009), od roku 2012 je čestným predsedom Slovenského centra PEN. V roku 2008 založil pobočku Slovenského centra PEN v Košiciach. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov.

Pri príležitosti 20. výročia Slovenského centra PEN ho ocenili ako Čestného člena SC PEN (2010), pri príležitosti 25. výročia SC PEN dostal ocenenie a diplom  za mimoriadne zásluhy (2014).

Narodila som 31. januára 1945 v rodine novinára Tomáša Ščevlíka.
Po absolvovaní Základnej osemročnej školy v Bratislave som nastúpila na
gymnázium na Metodovej ulici v Bratislave. Spoluzakladala a viedla som na
tejto škole časopis Mladosť. Napriek výbornému prospechu som sa nedostala na
vysokú školu, ktorú som chcela študovať (žurnalistiku). Keďže som mala
výborný prospech z matematiky a fyziky prihlásila som sa na Prírodovedeckú
fakultu univerzity Komenského v Bratislave na Katedru matematiky a fyziky.
Neskôr som si vybrala zameranie na geofyziku, z ktorej som robila diplomovú
prácu a neskôr aj doktorát.
Počas štúdia na vysokej škole som prispievala do rôznych novín
a časopisov: Večerník, Panoráma a Kultúrny život krátkymi správami
o kultúrnych udalostiach a názormi na nové knihy. V Kultúrnom živote som
v rokoch 1968 – 1969 krátko pracovala ako elévka popri štúdiu.
Po skončení vysokej školy som nastúpila do n.p. Geofyzika Brno, závod
Bratislava, kde som pracovala do roku 1972, keď som dostala ponuku nastúpiť
ako redaktorka do redakcie denníka Smena, kde som sa venovala najmä
vedeckotechnickým témam a angažovala som sa v Klube vedy a techniky
Slovenského zväzu novinárov. V roku 1987 som nastúpila ako zástupkyňa
šéfredaktorky do redakcie Slovenka. V roku 1990 som si založila vlastný
časopis Júlia, ktorý vychádzal dva roky, no spoločnosť, ktorá ho vlastnila sa
rozpadla. V roku 1993 som dostala ponuku založiť a viesť týždenník
International ExPress, ktorý od  roku 1998 vydával Danubiaprint a.s. Bratislava,
neskôr Intertrend s.r.o Bratislava. Jeho šéfredaktorkou som bola do roku 2002,
keď som nastúpila ako zástupkyňa šéfredaktora do týždenníka Súvislosti, kde
som pracovala do roku 2004.
Po odchode do dôchodku v roku 2004 som mala vlastnú rubriku v mesačníku
Euroreport plus až do ukončenia jeho vydávania.
Ešte ako redaktorka Smeny som moderovala niektoré správy v Slovenskej
televízii, písala scenáre o vedecko-technických témach. Pre slovenskú filmovú
tvorbu (Krátky film) som písala scenáre, z ktorých Vtáčí kozmonaut získal
v roku 1981 európske uznanie a cenu. Od roku 2008 mi každý rok uverejnili
poviedku v Slovenských pohľadoch, rovnako ako v troch antológiách ženskej
literatúry (Keď sa ženy odhalia, Keď život šplechne do očí a Ženy na ťahu).
V roku 2010 mi vo vydavateľstve Regent vyšla kniha poviedok Deň motýľa,
v roku 2014 vo vydavateľstve Sen román Znamenie ohňa , v roku 2015 vo
vydavateľstve Marenčin román Šialený nápad, v roku 2016 román Strach zo
zrkadla, v roku 2018 román Medúza na prvom poschodí, ktorý získal Cenu
Ladislava Ťažkého za prózu ( udelil ju Spolok slovenských spisovateľov),
v roku 2021 román Čertova svadba. V roku 2021 mi v antológii Dekameron (
vydala Obec spisovatelu České republiky) uverejnili poviedku Milujem
kráľovnú.

Členkou Spolku slovenských spisovateľov som od roku 2013.
Nie som členkou nijakej politickej strany a politicky sa neangažujem.

 *22.1.1940, Hybe 

Peter Jaroš sa narodil v obci Hybe na Liptove. Svoju tvorbu uverejňoval už počas stredoškolských štúdií v časopisoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. V rokoch 1957 – 1962 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského odbor slovenčina a ruština. Po ukončení štúdia bol krátky čas redaktorom vydavateľstva Mladé letá. Neskôr pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život a v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Od roku 1972 bol scenáristom a dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. V rokoch 1992 – 1994 bol poslancom v NR SR. V súčasnosti žije v Bratislave a venuje sa literárnej tvorbe. V roku 2000 mu vtedajší prezident R. Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Publikoval nasledovné novely, romány a zbierky próz: Popoludnie na terase (1963), Urob mi more (1964), Zdesenie (1965), Váhy (1966, dvojdielny román), Putovanie k nehybnosti (1967), Menuet (1967), Návrat so sochou (1969), Krvaviny (1970), Pýr (1971), Orechy (1972), Trojúsmevový miláčik (1973), Pradeno (1974), Telo v herbári (1979), Tisícročná včela (1979, generačný román), Parádny výlet (1982), Nemé ucho, hluché oko (1984, voľné pokračovanie románu Tisícročná včela), Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Rosa (1990), Milodar slučka (1991), Biela pani, mŕtvy pán (1991), Grimasy (1996), Váhy/Putovanie k nehybnosti (2003, reedícia dvoch románov). Na konte má aj knihu pre deti a mládež s názvom Až dobehneš psa (1971, spomienky na detstvo).

Je tiež autorom viacerých rozhlasových hier (Splynutie, Kráľovstvo Chimenéza, Skrývačka, Omyl, Hlboko v zeleni, Červený spln) a scenárov: Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1974, filmový scenár), Studené podnebie (1975, filmový scenár), Pacho, hybský zbojník (1976, filmový scenár), Sneh pod nohami (1978, filmový scenár), Tisícročná včela (1983, filmový scenár), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995).

Ondrej Kalamár

* 11.05.1958

člen SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, Združenia macedónskych spisovateľov

Slovenský spisovateľ, poet a aforista.

Školy

SPŠDopravná, odbor automobily, VŠDaS Žilina – 5 semestrov, štúdium neukončené.

Život

Po ukončení vzdelania v rokoch 1980 – 1985 mechanik motorových lokomotív v ŽOS Zvolen, 1985 – 1990 kamenár – rezač a brúsč prírodného kameňa v Komunálnych službách okresu Zvolen, od roku 1988 – 1990 predseda závodnej odborovej organizácie. Od roku 1990 súkromný podnikateľ v oblasti reklamy, obchodu a služieb.

Tvorba

Zo začiatku sa venoval písaniu poézie, s občasnou publikáciou v časopise Dotyky a v Slovenskom rozhlase. Od októbra 2013 dodnes tvorba pondelkovej Rannej glosy pre Rádio Regina Banská Bystrica.

Poézia

Bezdotyková fáza času, 1995, Print Servis , (zbierka básní)

Moje potichu, 2011, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka básní)

Próza

Pivo u Chárona (s Jožom Urbanom), 2014, TRIO Publishing s.r.o.

Aforizmy

O.K.mihy 2012, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov), Vypadnuté z o.k., 2013, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov),

O.kom o.čom, 2015, TRIO Publishing s.r.o., (zbierka aforizmov),

_______________________________________________________________________________

* 11.05.1958

Ondrej Kalamár is a Slovak writer, poet and an aphorist.

Education
Secondary Vocational School of Transport, study field: automobiles, Faculty of Transport and Communications in Žilina – 5 semesters completed, the university study – not finished.

Life
 After completing the education in 1980 – 1985 – a mechanic of motor locomotives in ŽOS Zvolen. From 1985 to 1990 – a stonemason – focusing on cutting and grinding the natural stone in Communal service of the Zvolen county, from 1988 to 1990 – a chairman of the company trade-union organization, since 1990 – self-employed in the area of advertisement, commerce and service.

Literary works: Initially he started with poetry, publishing occasionally in the journal Dotyky and Slovak radio. Since October 2013 up to now his glosses can be heard every morning on the Radio Regina Banská Bystrica.

Poetry
Bezdotyková fáza času, 1995, Print Servis , (collection of poems)
Moje potichu, 2011, TRIO Publishing s.r.o., (collection of poems)

Prose
Pivo u Chárona (with Jožo Urban), 2014, TRIO Publishing s.r.o.

Aforizmy O.K.mihy 2012, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms), Vypadnuté z o.k., 2013, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms),

O.kom o.čom, 2015, TRIO Publishing s.r.o., (collection of aphorisms),

Jaroslav Klus

27. júl 1971, Čadca

člen: SC PEN

Mgr. Jaroslav Klus sa narodil 27. Júla 1971 v Čadci. Po maturite na čadčianskom gymnáziu študoval Pedagogickú fakultu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Študoval taktiež na Štátnej jazykovej škole v Námestove, odbor angličtina a anglická literatúra. Od roku 1996 pracuje ako učiteľ na Základnej škole v Oravskom Veselom, okres Námestovo.

Jaroslav Klus pôsobil ako režisér divadelného súboru Tramthalia v Oravskom Veselom, pre ktorý napísal divadelné hry Srdce moje /1999/, Skutočná dáma /2000/, Kamenná svadba /2001/, Sólo pre husle a tvoje kolená /2001/ a Dejiny melanchólie /2002/. Za divadelnú hru Dejiny melanchólie získal divadelný súbor Tramthalia pod vedením Jaroslava Klusa v roku 2002 na celonárodnej prehliadke Palárikova Raková hlavnú cenu a cenu diváka.

Tvorba Jaroslava Klusa je však rôznorodá. Za svoju debutovú zbierku básní Dejiny postele /2004/ získal Prémiu Literárneho fondu. Časť básnickej zbierky Dejiny postele bola preložená do francúzštiny a Klusove verše odzneli v galaprograme na medzinárodnom festivale Cap á l´Est.

Poviedky Jaroslav Klusa vyšli knižne v zborníkoch Poviedka 2004 a Poviedka 2008. Jeho zdramatizované prozaické texty často vysiela aj Slovenský rozhlas. V roku 2015 vyšiel vo vydavateľstve Ikar Klusov román Hodina vlka.

Slávka KOLENIČOVÁ

*17. 8. 1969, Bratislava

členka: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľovSSS

Slovenská spisovateľka, prozaička..Vyrastala a študovala v Bratislave, Starom meste.

Absolvovala Strednú zdravotnícku školu, odbor detská sestra, v zdravotníctve pôsobila do roku 1993.

Od roku 1995 pracuje v oblasti babysitting-u.

Je vydatá, má dve deti a momentálne žije a tvorí v bratislavskom Ružinove.

Píše spoločenské romány, určené dospelým.

Debutovala románom Nádej stratených duší (2009, Ikar), ktorý zachytáva príbeh dvoch rodín a postupne odhaľuje ich skryté tajomstvá.

V druhom románe Víťazné prehry (2010, Ikar) mladá manažérka Martina zisťuje, že to, čo sa na prvý pohľad javí ako prehra, môže v konečnom dôsledku niekedy znamenať aj víťazstvo.

Tretím v poradí je román Kvarteto (2012, Ikar) o každodenných radostiach a starostiach štyroch spočiatku cudzích rodín, ktorých osudy sa postupne prepletú.

Vo štvrtom románe Výhybky osudu (2015, Ikar) autorka sleduje životné cestičky zdravotnej sestry Lucie a jej štyroch priateliek, bývalých spolužiačok zo Zdravotníckej školy.

Zatiaľ posledný román Horké mydlové bubliny (2016, e-book) ako jediný nevyšiel knižne. Je dostupný len v elektronickej forme, autorka ho pre čitateľov na svojej stránke sprístupnila zdarma a recenzentka Simona Rošková o ňom napísala toto:

Kto má rád nevšedné príbehy, ktoré sa skutočne stali, tak román Horké mydlové bubliny si určite vychutná. Je z úplne iného súdka na aké ste boli doteraz zvyknutí. Z príbehu sa vytratila romantika a autorka predostrela čitateľom príbeh tak, ako sa naozaj stal. Slávka Koleničová rozvila v texte viac dejových rovín. Čitateľ tak môže sledovať nielen životné útrapy hlavnej hrdinky, ale aj osudy ďalších troch žien. Záver románu je viac emočne vypätý a stúpa aj dynamika. Prečítajte si príbeh, ktorý sa môže stať aj vám, ak veríte… (skrátené)

V roku 2016 Slávke Koleničovej v Literárnom týždenníku vyšla poviedka Wellness.

Rada sa stretáva s čitateľmi na besedách, absolvovala niekoľko čítačiek, dvakrát sa zúčastnila podujatia pre deti Noc s Andersenom v Petržalskej knižnici, v roku 2016 bola spoluorganizátorkou veľkého stretnutia slovenských spisovateľov pod názvom „Spisovateľská ruleta“ v bratislavskom Panta Rhei.

Je členkou Knižného klubu v Petržalskej knižnici.

Narodil 21. apríla 1968 v Bratislave.

Z politických dôvodov nemohol študovať humanitné smery, preto študoval chémiu, neskôr učiteľský smer chémia-fyzika na Univerzite Komenského v Bratislave.
Po roku 1989 sa začal venovať žurnalistike, pôsobil vo viacerých periodikách a denníkoch, bol
šéfredaktorom časopisu Mosty, komentátorom denníkov Nový čas, Pravda a SME, vedúcim Redakcie
dokumentačných databáz v Tlačovej agentúre SR. Od roku 2022 pôsobí v Kancelárii prezidenta
Slovenskej republiky.
Spolupracoval ako autor a scenárista so Slovenským rozhlasom, na Rádiu Devín mal vlastnú reláciu
Trhací kalendár a uviedli mu rozhlasovú hru Spomienkostroj. Písal scenáre pre televízne seriály
(Ordinácia v ružovej záhrade, V mene zákona a iné), takisto sa ako scenárista podieľal na
celovečernom dokumente HBO s názvom Erotic Nation.
Ako prozaik debutoval zbierkou poviedok Kritický deň (1998), za ktorú dostal Cenu Ivana Kraska za
najlepší literárny debut. Nasledovala zbierka Stratené roky (2004) a román Domov (2005), za ktorý sa stal finalistom medzinárodnej súťaže Großer Preis für Osteuropäische Literatur. Zbierka poviedok
Zbytočný život (2006) mu priniesla Hlavnú výročnú cenu Asociácie obcí spisovateľov Slovenska.
V nasledujúcich rokoch mu vyšli román Mystifikátor (2008), novela Medvedia skala (2009), zbierka
poviedok Veselé príhody z prázdnin (2011), novela Jednouholník (2014) a román Asvabaždénie
(2015). Za ten bol v roku 2016 nominovaný na cenu Tatrabanky. V roku 2018 nasledoval román
Stena.
V roku 2021 vydal K. K. Bagala v reedícii prvé tri jeho zbierky pod názvom 33x Márius Kopcsay. V roku 2022 vyšla o ňom monografia s názvom Proti Wetrysku, jej autorkou je Tamara Janecová. V roku 2023 adaptovalo jeho román Domov nitrianske Divadlo Andreja Bagara, pri tejto príležitosti vyšlo dielo v druhom vydaní.
Márius Kopcsay je päťnásobným finalistom súťaže Anasoft litera (Domov, Zbytočný život,
Mystifikátor, Medvedia skala, Jednouholník) a trojnásobným finalistom resp. oceneným v súťaži
Poviedka. Jeho prózy vyšli v českom, nemeckom, holandskom, anglickom, arabskom, slovinskom či v bulharskom jazyku. Venuje sa aj hudbe, má tri deti, žije v Modre.

Bibliografia:
Kritický deň, zbierka poviedok, 1998, L.C.A. (K. K. Bagala)
Stratené roky, zbierka poviedok, 2004, L.C.A. (K. K. Bagala)
Domov, román, 2005, L.C.A. (K. K. Bagala)
Zbytočný život, zbierka poviedok, 2006, L.C.A. (K. K. Bagala)
Mystifikátor, román, 2008, Kalligram

Medvedia skala, novela, 2009, Kalligram
Veselé príhody z prázdnin, zbierka poviedok 2011, Kalligram
Jednouholník, novela, 2014, K. K. Bagala
Asvabaždénie, román, 2015, K. K. Bagala
Stena, román, 2018, Marenčin, P. T.
33x Márius Kopcsay, prvé tri zbierky v súhrnnom vydaní, 2021, K. K. Bagala
Domov, druhé vydanie, 2023, K. K. Bagala

Hana Košková pracovala ako redaktorka v regionálnych novinách a v Povexe ako publicistka. Žije v Lučenci, kde vedie ako lektorka už 25 rokov literárny klub VLAS (Vreckové letisko autorských snov). Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a členkou SC PEN. Napísala deväť básnických zbierok. Za prvú Pod teplom krvi získala Cenu I. Kraska. Píše aj pre deti, doteraz jej vyšli štyri knižky pre detského čitateľa. Príbehy z Ľudožrútskej ulice, Vitajte v Krkaháji, Uľa fuľa krotí farby a Repujúci grep. Okrem toho napísala aj tri knihy povestí Mara medvedia,  Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti, tiež historickú prózu Janičiarka. Venuje sa písaniu recenzií a prekladá z bulharčiny a ukrajinčiny.

Zuzana Kuglerová

* 23.11. 1955,  Bratislava

Členka: SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, Združenie macedónskych spisovateľov

spisovateľka, poetka, rozprávkarka, novinárka a editorka, blogerka, zberateľka ľudovej slovesnosti, povesťovej tvorby a rozprávok, cestovateľka – čestná členka severoindiánskeho kmeňa Onondágov

Štúdium:

Gymnázium Ladislava Sáru, Bratislava

Nadstavbové štúdium Modra, pedagogika pre staršiu mládež

FFUK, žurnalistika (nedokončené)

Do literatúry vstúpila zbierkou poézie Madona v hmlách v roku 1982. Tvorivo vyrástla v platforme Nové slovo mladých. V rokoch 1990 – 1993 sa stala spoluzakladateľkou a riaditeľkou vydavateľstva Nádej, 1993 – 1998 majiteľkou a konateľkou vydavateľstva Dúha v Bratislave, v rokoch 1998 – 2000 spolupracovala s vydavateľstvami Tranoscius v Trnave a Knižné centrum v Žiline, zároveň redigovala detský mesačník Dúha. Vydala cca 27 kníh, z toho tri v spoluatorstve. Žánrovo sa venuje predovšetkým historickému románu a zbieraniu povestí v rôznych regiónoch Slovenska.

Z tvorby:

Madona v hmlách (poézia, 1982, Slovenský spisovateľ)

Opakovaný záber (poézia, 1984, Smena)

Beda porazeným (historický román z čias ranného kresťanstva, 1992, Nádej)

Slnečný lúč Svetláčik (zbierka kresťansky orientovaných rozprávok, 1995, Nádej )

Turkova stupaj (zbierka povestí, 2002, Spolok slovenských spisovateľov)

Čarodejnica z Petrovíc (historický román o takz. bosoráckych procesoch na severnom Slovensku, 2003 Vydavateľstvo Matice slovenskej)

Rytier a zbrojnoš (dvojdielny historický román z obdobia pôsobenia Turkov na Slovensku, 2005 a 2006, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov)

Kliatba kožušníkovej vdovy (zbierka povestí mesta Žiliny, 2007, Vydavateľstvo Matice slovenskej)

Dcéra riečnej panny (historický román z čias keltského osídlenia, 2008, vydavateľstvo Matice slovenskej)

V tureckom náručí (voľné pokračovanie dvojzväzkového románu Rytier a zbrojnoš, 2014 TRIO)

Legenda o Selenovi (historický román z postveľkomoravského obdobia, 2015 TRIO)

Najkrajšie slovenské rozprávky (prerozprávaný výbor z tvorby Pavla Dobšinského, 2016 GEORG – Žilina)

Preklady:

Žila som v tme – román s autobiografickými črtami, vyšiel v Švajčiarsku a Nemecku

Výber rozprávok z knihy Slnečný lúč Svetláčik, vyšiel v Taliansku

Výber z poézie, vyšiel v Japonsku a v Srbsku

Výber z poézie: vyšiel v USA v preklade Petra Otissa

Ukážka:

Calm, Laid Bare

My soul has grown into a tree,
Quiet, laid bare.
Branching out
Into silence.
The mountain tells me a ballad
Of three brothers changed to ravens.

Two of them flew away,
But the last one
Is still seeking his sad sister.

She turned into a feather
That gently caressed your heart.
She turned to rain.
She turned to leaves.
And now she softly falls together with the autumn
On the path that leads to no returns.

Two of them flew away,
But the last one
Is still seeking his sad sister.

She is cursed in that tree…

Zuzana Kuglerová o sebe:

„Najviac si cením členstvo v kmeni severoamerických Indiánov – Onondágov. Dostala som ho počas návštevy u svojho brata, ktorý emigroval do USA v roku 1968.  Keď sme sa cca po dvadsiatich dvoch rokoch zvítali, opýtal sa ma, čo by mi urobilo najväčšiu radosť. Ako horlivá čitateľka mayoviek som odpovedala: návšteva indiánskej rezervácie. Zobral ma k Onondágom, ktorí sa považujú za potomkov Delawarov. Chcela som v rezervácii fotiť. Miestni mi vzali fotoaparát, aby som „neuveznila ich duše“. Vrátili mi ho až po očistnom obrade, ktorý trval cca dve hodiny. Počas neho som sa s nimi zblížila a spriatelila. Nemali náčelníka, ale náčelníčku, Aiwu. Tá mi udelila titul čestného člena ich kmeňa.“

Juraj Kuniak

*2. 7. 1955 Košice

člen: SC PEN, KNS
Juraj Kuniak je človek mnohých rozmerov: básnik, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ, podnikateľ. V 70. rokoch (1973-1978) študoval elektroinžinierstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Vzdelanie si doplnil štúdiom počítačov na SVŠT v Bratislave (1985-1987) a štúdiom MBA (Master of Business Administration) na Nottingham Trent University (2005-2007). Pracoval vo vývoji Závodov výpočtovej techniky (1978-1992), aktívne sa venoval horolezectvu, po návrate z dramatickej medicínsko-horolezeckej expedície v Pamíre založil vydavateľstvo SKALNÁ RUŽA (1990), ktoré vedie dodnes. Riadi malú telekomunikačnú firmu TELCO. V rokoch 2004-2011 redigoval a vydával slovensko-anglické Penové novinky / Slovak PEN News.

Debutoval zbierkou básní Premietanie na viečka (1983), ktorá získala cenu Ivana Kraska. Jeho druhá básnická zbierka Kúsok svetového priestoru (1994) bola ocenená v čitateľskej ankete Knižnej revue Kniha roka 1995. Nasledovali básnické knihy Blúdivý nerv (1995), Cor cordi (2001), Čiara horizontu (rovnomenná báseň v 27 jazykoch, 2008), Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008), Laminum Album (2012, spoluautor Ján Kudlička), Za mestom (2015) a Rosa mystica (2016, spoluautor Ján Kudlička). Výber z poézie mu vyšiel s emblémovým názvom Skalná ruža (2004). Preložil Spev o mne Walta Whitmana (2013), za ktorý dostal prémiu Literárneho fondu.

Ďalej vydal historickú esej Pán Černovský (1991), lyrickú prózu Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993, spoluautor fotograf Juraj Čech), zbierku lyrických poviedok Nadmorská výška 23 rokov (2002), postmoderný triptych básnických próz Púť k sebe (2003), v spolupráci s výtvarníkom Jánom Kudličkom vznikla rozsiahla reprezentatívna monografia Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008), ocenená prémiou Literárneho fondu. Vzťah k prírode a krajine potvrdil básnickou prózou Dhaulágirí – Biela hora v rovnomennej obrazovej publikácii (2013, spoluautor fotograf Marián Kováč) a v knihe Krajina vo mne (2015, spoluautori Rastislav Biarinec, Mila Haugová, Rudolf Jurolek a Ján Kudlička).

Prispel do publikácií Rozhovory po rokoch (2011), Mávnutie krídel. 42 slovenských haiku (2011), Proglas. Preklady a básnické interpretácie (2012), Ako sa číta báseň. Dvadsaťsedem autorských interpretácií (2013), Hlboký lov (slov) (2015) a ďalších. V českom jazyku mu vyšli knihy: Podívej se na básničku (1989), Nadmořská výška 23 let (2004), Nervus vagus (2010). V anglickom jazyku mu vyšli knihy: Mister Cernovsky (2004), Man in the wind (2005), A Bit of the World’s Space (2006), Cor cordi (2007), Notebook of a Lyrical Correspondent (2008). Pre deti vydal leporelo Pozrime sa cez básničku (1989) a veršovanú rozprávku O stratenej rukavičke (2012).

O jeho živote, tvorbe a ceste okolo sveta natočil režisér Martin Šulík dokumentárny film Obrázky zo súkromia (Slovenská televízia, 1996). Literárny vedec Milan Jurčo napísal o ňom monografiu Obnažovanie koreňov, Paralely života, tvorby a reflexií Juraja Kuniaka (2007). Je členom SC PEN a Klubu nezávislých spisovateľov. Za svoju tvorbu získal viaceré ocenenia vo svete, vrátane čestných doktorátov literatúry v USA a v Číne. Žije v horskej obci Kordíky v Kremnických vrchoch.

________________________________________________________________________________________

Juraj Kuniak, a poet, poetic prose writer and essay-writer, studied electrical engineering in Prague (Czech Republic), computers in Bratislava (Slovakia) and received MBA degree at the Nottingham Trent University (UK). Worked as a development engineer, a publisher and a businessman. He survived the drama of the medico-mountaineering expedition to Pamir in 1990. On his return he founded the ROCK ROSE publishing house.

His debut release was a collection of poems Premietanie na viečka (Projecting Onto Eyelids, 1983), for which he received the prestigious Ivan Krasko Prize for the year’s best debut. His second collection of poems Kúsok svetového priestoru (A Bit of the World’s Space, 1994) was awarded the Book of the Year 1995 in the readers’ poll in Book Revue. Further he published a poem Blúdivý nerv (Wandering Nerve, 1995), poetic letters under the Latin name Cor cordi (Heart to heart, 2001), the book The line of the horizon (2008), which brings one poem in that has been published in 27 languages, the collection Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008), Laminum Album (2012, co-author artist Ján Kudlička), Za mestom (Out Past Town, 2015) and Rosa mystica (2016, co-author artist Ján Kudlička). A selection of his poetry appeared under his heraldic name Skalná ruža (Rock Rose, 2004). He translated Walt Whitman`s Song of myself (2013), for which he received The Prize of Slovak Literary Fund.

Moreover he published a historical essay Pán Černovský (Mister Cernovsky, 1991) and the proses Súkromný skanzen – Etudy o etniku (A Private Open-air Museum – Études on ethnic, 1993), Nadmorská výška 23 rokov (Height Above Sea Level 23 years, 2002) and Púť k sebe (Pilgrimage to the Self, 2003). The poetic prose Man in the wind (2005) represents a poetry experiment inspired by Writers Walk in Sydney. The representative book Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008, co-author Ján Kudlička) was chosen as The Most Beautiful Book of Slovakia and received The Prize of Slovak Literary Fund. Further books: Dhaulágirí – Biela hora (2013, Dhaulágirí – White Mountain, co-author a photographer Marián Kováč) and Krajina vo mne – Landscape in myself (2015, co-authors Rastislav Biarinec, Mila Haugová, Rudolf Jurolek and Ján Kudlička).

In Czech language he published: Nadmořská výška 23 let (Height Above Sea Level 23 years, 2004), Nervus vagus (2010). In English he published: Mister Cernovsky (2004), Man in the wind (2005), A Bit of the World’s Space (2006), Cor cordi (2007), Notebook of a Lyrical Correspondent (2008). For childern he published a concertina book Pozrime sa cez básničku (Let’s Look Through a Poem, 1989) and a verse tale O stratenej rukavičke (About the lost glove, 2012).

His travels around the world, his life and his works were the subject of a documentary film Obrázky zo súkromia (Pictures from Privacy) which was directed by Martin Sulik at the request of Slovak Television (1996). His work is a subject of Milan Jurco’s book Obnažovanie koreňov (Uncovering the Roots, 2007). He is a member of several literary associations, among others the World Academy of Arts and Culture, the Independent Writers Club and Slovak PEN Centre. He was appointed as The best international poet of the year 2006 by the magazine The World Poets Quarterly, published in the USA and China. He lives in Kordiky, a village in the mountainous region of central Slovakia.

August 2016

Štefan Kuzma

21.9.1952, Biely kostol

člen: SC PEN

Básne píše od detstva, hoci vydávať ich začal až v roku 2009 zbierkou Mlčanie nepokoja a o rok neskôr zbierkou Prienik do ticha. Obsahujú približne 750 básní, výber z jeho dovtedajšej „tvorby do šuflíka…“ Hoci v živote robil všeličo (napr. skladníka, zememerača aj riaditeľa veľkého holdingu), od vydania výberu svojich básní sa venuje najmä literatúre. V roku 2012 vydal zbierku básní Blázniví anjeli a romány Stratený boh, Intimita zla, Piaty západ slnka; v roku 2013 zbierky básní Posúvanie hrany a Krehká bublina; v roku 2015 román Strom na konci ulice a zbierky prelet, do zbla a tvár (ne)videného; v roku 2016 zatiaľ posledné zbierky poézie cena studne, rukojemník vody a naveky. Striedavo žije v Trenčíne a v jeho milovanej Trnave, v meste na rovine…

*19. február 1957, Prešov

Publicista v oblasti filmovej vedy, dlhoročný pedagóg na VŠMU v Bratislave a FMK UTB Zlín v ČR. Autor umelecko-odbornej filmovej literatúry, mnohých odborných článkov a prednášok doma aj v zahraničí, súvisiacich s literárnou prípravou filmových diel.

V profesionálnych životopisoch na WEB stránke

https://www.avfx.sk/pedagog/ludovit-labik-prof-mgr-artd

https://orcid.org/0000-0002-5539-2385

dominujú domáce a zahraničné dramaturgické spolupráce, autorská strihová spolupráca na mnohých aj zahraničných projektoch o.i. ocenených v USA. Ako zakladateľ a v súčasnosti vedúci Ateliéru Vizuálnych efektov a neskôr zakladateľ aj Herného dizajnu na FTF VŠMU v Bratislave spolupracuje s mnohými zahraničnými univerzitami, pripravuje, vedie a spolupodieľa na domácich a medzinárodných grantoch, bol a je členom v množstve filmových festivalových komisií, je autorom vedeckej a publikačnej činnosti.

Štúdiá, vzdelanie, aktivity.

Strednú školu absolvoval v Prešove, kde aj zmaturoval (1977). Po roku strávenom v Slovenskej televízii v Košiciach študoval strihovú filmovú a televíznu skladbu na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (FAMU, 1978 – 1982). Štúdium ukončil spoluprácou na prvom školskom diplomovom projekte realizovaným novo presadzujúcimi videotechnológiami. Tie následne presadzoval aj v Slovenskej filmovej tvorbe Koliba v Bratislave (1983-91). Za svoju zlepšovateľskú činnosť v oblasti digitalizácie filmu bol ocenený ministrom kultúry M. Válkom. V rokoch 1989-93 pracoval na zahraničných filmových projektoch v Rusku a Nemecku. Jeho odborná filmovo-publicistická činnosť začala v roku 1986 so začiatkom pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave. V roku 2001 publikoval monografiu Strihová skladba televíznych žurnalistických žánrov a v roku 2013 Dramaturgiu strihovej skladby: horizontálna a vertikálna štruktúra filmového príbehu, ktorá sa stala odporučenou literatúrou na mnohých umeleckých školách doma ale hlavne v Českej republike. Mnoho ďalších filmovo odborných článkov je spätých s dramaturgickými konferenciami v Opave, ČR a s pôsobením v Katowiciach (Poľsko) v rámci pedagogickej mobility Erasmus. Organizuje konferencie IVGC 2013-2023 so zameraním na tvorbu vizuálnych efektov a herného dizajnu. Tu za účasti účastníkov predovšetkým Portugalska ale aj ďalších 10 krajín Európy prispieva svojimi odbornými reflexiami do nim editovaných Zborníkov publikovaných v anglickom jazyku. Od roku 2006 organizuje a prednáša na Letných školách a Ďalších vzdelávaniach FTF VŠMU. V roku 2001 získal akademický titul ArtD., v roku 2007 pedagogické vzdelanie ukončené habilitačným procesom s titulom Doc. V roku 2013 bol vymenovaný profesorom. Je školiteľom stoviek diplomových prác študentov a vedúcim školiteľom 16+ doktorandov doma a v ČR.

Jozef Leikert

* 22. októbra 1955, Zlaté Moravce

Člen:  SC PEN, Klub spisovateľov literatúry faktu

Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a niekoľko rokov sa venoval novinárskemu povolaniu. Pracoval v redakcii Smena, Pravda, bol šéfredaktorom Gama magazínu. Od roku 1996 bol zamestnaný v Historickom ústavu SAV. V rokoch 2000 – 2004 pracoval v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, dva roky bol hovorcom prezidenta SR R. Schustera a dva roky jeho osobným poradcom. Niekoľko rokov bol vedúcim Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je prvým univerzitným profesorom kulturológie na Slovensku. Dve funkčné onbdobia bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska,  v súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku. Od roku 2012 je dekanom Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy. Žije v Bratislave.

Poézia

Potichu (1995)

Odstrihnuté zvony (1997)

Pokosená hlina (1999)

Šepot krokov (2000)

Nahá tvár (2001, výber)

Pominuteľnosť (2005, 1.vydanie)

Dotyky duše (2006, 1.vydanie)

Večnosť koreňov (2007, bibliofília)

Naboso (2009, výber)

Dvojdlaň (2014, 1.vydanie)

Zláskavenie II. (2014, 1.vydanie)

Zláskavenie I. (2014, 1.vydanie)

Literatúra faktu

Kóty slobody (1985, spoluautor)

Ráno prišla noc (1989)

A deň sa vrátil (1994)

Testament svedomia (1996)

Návraty odchodov (1997, spoluautori J. Leikert, M. Macková)

Osud tak chcel (1999, 2003, spoločné dielo J. Leikert, J. Kroner, M. Macková, posmrtne vydané rozhovory)

Čierny piatok sedemnásteho novembra (2000)

Zákulisie slov (2001, spoluautor M. Macková)

Sny v okovách (2003)

55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska (2007, 1.vydanie

Stojan Lekoski

1955, Struga (Macedónska republika)

člen: SC PEN, Spolku slovenských spisovatelov

prekladateľ a bibliograf, je autorom viac ako 45 kníh preložených zo slovanských jazykov (ruština, poľština, čeština, slovenčina, srbochorvátčina). Preložil 34 rozhlasových hier, z ktorých 29 sa vysielalo v programoch Rádia Skopje. Ako bibliograf uverejnil 19 bibliografií z oblasti slovanských literatúr, ako aj bibliografií niektorých významných spisovateľov (napr. M. Matevski, M. Ďurčinov, P. Pavlovski, Ž. Čingo).

Preložil množstvo textov z oblasti literárnej vedy uverejnených v literárnych časopisoch. Je autorom textu Dohoda o spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Spolku macedónskych spisovateľov podpísaná 23. mája 1993, ako aj textu Dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Macedónskej republiky, podpísaná v roku 2011.

V roku 2013 zostavil a do macedónčine preložil jedinečne bibliofíílne vydanie PROGLAS od Konštantína Filozofa – Sv. Cyrila v troch jazykoch – staroslovenčine, slovenčine a macedónčine.

Za prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárno-kultúrnych vzťahov získal viacero významných ocenení a na odporúčanie Kancelárie prezidenta SR a ministra kultúry SR dna 24 mája 2005 roku je mu udelene výnimočne štátne občianstvo Slovenskej republiky.

(Ocenenia)

• 8. november 1991 – Cena P.O. Hviezdoslava, udelená Asociáciou organizácii spisovateľov Slovenska a Spolku slovenských spisovateľov slávnostne odovzdaná 14. februára 1992, (ako prvý Macedónec a druhý v bývalej SFR Juhoslávie)
• 17 jún 2003 – Člen Spolku slovenských spisovateľov.

• 19 február 2004 – Udelená Pamätná medaila Prezidenta Slovenskej republiky J.E. Rudolfa Schustera za významný prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárnych a kultúrnych vzťahov.
• 12 október 2004 – Spolok slovenských spisovateľov udelil Pamätnú medailu za významný prínos k rozvoju slovensko-macedónskych literárnych vzťahov.
• 6 november 2007 – Riadny člen Slovenského centra PEN.
• 3. október 2013 – PAMÄTNA MEDAILA Trnavského samosprávneho kraja „CYRIL A METOD – 1150 výročie príchodu vierozvestcov 2013. „ (Za bibliofílie vydanie „Proglasu“ v troch jazykoch a presadzovanie národných a kresťanských tradícií).
• 18. február 2014 – MEDALIA MINISTRA ŠKOLSTVA SR za knihu „Proglas“ bibliofílie vydanie v troch jazykoch.
• 14. mája 2015 – MEDALA Predsedu Trnavského samosprávneho kraja za osobitný prínos v oblasti kultúry.
• 3. júla 2015 – Spolok Slovenských spisovateľov udelil OSOBITNU CENU za prekladateľské dielo so zreteľom na slovensko-macedónske literárne vzťahy a unikátne trojjazyčne vydanie PROGLASU v staroslovienčine, slovenčine a macedónčine.
• 1. októbra 2015 – PAMÄTNA MEDALIA Trnavského samosprávneho kraja ROK LUDOVITA ŠTÚRA – 200. výročie narodenia

mob. tel. ++ 421 910 157 371

e-mail: st_lekoski@yahoo.com

Rút Lichnerová

12.1.1951, Martin

Členka: SC PEN, Klubu nezávislých spisovateľov

Spisovateľka, výtvarná teoretička. Detstvo a ranú mladosť prežila na Orave v Dolnom Kubíne. Po absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1969 – 1974) pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici, potom v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. V r. 1991 -2008 bola vedúcou Galérie Jozefa Kollára. Žije v Banskej Štiavnici.

Debutovala zbierkou poviedok V Kremenisku (1989), po ktorej nasledovali trojnovela Šahíziho tabíja (1994), postmoderná próza Slepá rybka (1999),   poéma Rieka Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000), historický román Anna Regina (2006, Europa, Budapest 2012), román zo súčasnosti Hostina (2015), profilová kniha Láska je jabĺčko (2016), monografia o maliarovi Jozef Kollár (1996). Za svoju literárnu tvorbu získala Odmenu literárneho fondu (1985), Prémiu literárneho fondu (2000), Cenu vydavateľstva L.C.A. (2002). Je dvojnásobnou finalistkou literárnej ceny Anasoft litera (2007, 2016) a štipendistkou Literárneho vyšehradského programu (Krakov, 2016). Jej knihy sa umiestnili na najvyšších priečkach čitateľskej ankety Knižnej revue Kniha roka (2001, 2007, 2016). Svoju literárnu tvorbu prezentovala na Salon du livre (Paríž 2007), na XIX. medzinárodnom knižnom veľtrhu (Budapešť 2013), v rámci medzinárodného programu Crowd (Krakov 2016), na festivaloch Měsíc autorského čtení (Brno, Wroclav, Ostrava, Košice 2016), Cap a l´est (Banská Štiavnica 2012 – 2016) a inde. Jej texty boli preložené do nemčiny, maďarčiny, francúzštiny, angličtiny, ruštiny, bulharčiny, poľštiny, švédčiny, arabčiny a hindčiny. Dlhodobo spolupracuje so Slovenským rozhlasom, ktorý odvysielal desiatky jej poviedok a dramatizácií.

Ako výtvarná teoretička sa venuje najmä súčasnému umeniu. Scenáristicky pripravila viac ako stovku výstav, ktoré realizovala v Banskej Štiavnici a v ďalších múzeách a galériách (Bratislava, Budapešť, Šopron, Viedeň, Záhreb, Paríž).

Narodil sa v roku 1946  Bratislave, kde ukončil aj svoje stredoškolské a vysokoškolské štúdia. Po absolvovaní technickej kybernetiky na SVŠT pokračoval v štúdiu na VŠMU, kde ukončil štúdium televíznej a filmovej dramaturgie. Má štátnu záverečnú skúšku z angličtiny na UK v Bratislave a Profesionálny certifikát z manažmentu na Open City University. Po krátkom pracovnom exkurze na poli techniky sa v roku 1975 zamestnal v Československom rozhlase na Slovensku ako dramaturg rozhlasových hier a v tomto povolaní vydržal celých 18 rokov. Autorsky sa venoval rozhlasu i televízii – napísal viacero pôvodných hier, dramatizácií a prekladov pre obe médiá. Prekladal z viacerých slovanských jazykov – predovšetkým však z chorvátčiny a srbčiny. V knižnom vydaní mu vyšli dve štúdie o rozhlasových hrách P. Gregora – v roku 2017 a 2018 a v roku 2019 preklad zbierky poviedok M. Pavića „ Strašné príbehy o láske“. Ako dramaturg má na svojom konte viac ako 200 rozhlasových hier, pričom za mnohé z nich získal prestížne ocenenia. Štyrikrát bol ako dramaturg ocenený Hlavnou cenou za pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru a vyvrcholením jeho dramaturgickej práce bola Premio speciale Prix Italia v Parme v roku 1992, kedy aj ukončil svoju dramaturgickú činnosť. Potom vystriedal niekoľko ďalších funkčných pozícií v rozhlase i televízii – šéfproducent prevzatých programov Slovenskej televízie, šéfredaktor Rádia Devín, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, aby naostatok zakotvil na Ústave manažmentu STU ako vysokoškolský pedagóg. Od roku 2014 si užíva zaslúžený dôchodok.

Zlata Matláková ( nar. 1949 v Budmericiach), poetka, členka Spolku slovenských spisovateľov, pôsobila ako pedagogička na viacerých typoch škôl vrátane Trnavskej univerzity. Vydala sedem  básnických zbierok: Všetky blízke bytosti (2001), V krajine chodidiel (2002), Nečakané veci (2007), Kytica za dverami (2008), Rozopnutá duša (2009), Nepoznaná (2010) a Trvalky (2020). Je autorkou metodických publikácií o tvorivom písaní, podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj, svet 1986 a Načo nám je umenie s Rudolfom Filom 1991). Spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál), publikovala v Srbsku (preklad Anna Dudášová, Miroslav Demák) a v Nemecku (preklad Dragica Schröder)

Jej tvorba je súčasťou viacerých slovenských i stredoeurópskych antológií. Publikovala v Taliansku (preklad Daniela Laudani), Srbsku (prekl. Anna Dudášová) a v Rumunsku (prekl. Dagmar Maria Anoca a Lucian Alexiu). Dlhodobo pracuje v porotách slovenských i medzinárodných súťaží (Literárny salón, Cena Literárneho fondu, Literárny Kežmarok, Cena Spolku slovenských spisovateľov, Cesty, O Cenu Slovenského učeného tovarišstva, Dolnozemské zlaté pero… )

Za tvorivú pedagogickú a literárnu činnosť získala Medailu sv. Gorazda (2007) a v roku 2018 Cenu Slovenských pohľadov.  Básnická zbierka Trvalky získala Cenu Milana Rúfusa (2021).

(1978, Košice)

Prozaik, básnik, dramatik a esejista. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, umeleckej agentúry Lity a redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum.

Po absolvovaných 7. semestroch práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach vyštudoval Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov (náboženská výchova – etická výchova) na Univerzite Komenského – Teologický inštitút v Badíne (Mgr.), filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (Mgr.), katolícku teológiu  a sociálnu filozofiu na Teologickej fakulte v Košiciach (PhDr.,ThLic., PhD.). V roku 2009 absolvoval štúdium pod vedením rabína Benjamina Manna v jeruzalemskej ješive (Diaspora Yeshiva Torah Yisrael), kde sa oboznámil s koncepciou Tóry, Talmudu a základmi židovskej mystiky.

Pracoval ako učiteľ náboženstva na základných školách (Trnava SUT, Zavar), kuchynský pomocník v reštaurácii PREZZO MARINA (Brighton), pomocník knihovníka v Kustódii bratov františkánov vo Svätej zemi (Jeruzalem) a vedúci kuriérov Slovenskej pošty  pre Prešovský kraj (Prešov, Košice).

V súčasnosti pôsobí na pozícii odborného asistenta Katedry spoločenských vied Technickej univerzity v Košiciach, kde vyučuje Filozofiu, Vybrané problémy súčasnej filozofie, Etiku a Tímovú prácu.

Vydal dve poviedkové knihy: Ako ustrážiť prítomnosť (2011), Laterna magica (2013) a román Asébia: umenie pamäte (2020).

Aktívne prispieva do literárnych a kultúrnych periodík (Fraktál, Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, .týždeň,  Verbum, Vertigo) a spolupracuje s rozhlasom pri tvorbe rozhlasových hier, esejí, cestopisov (Devín, Regina, Lumen).

Peter Mišák

* 10. september 1950 Ružomberok

Člen: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov

PhDr. Peter Mišák sa narodil 10. 9. 1950 v Ružomberku. Študoval na tamojšej Strednej všeobecnovzdelávacej škole a po maturite pokračoval v štúdiu ma Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, v odbore slovenský jazyk a literatúra – nemecký jazyk. Po jej absolvovaní pôsobil ako učiteľ v Liptovských Sliačoch, neskôr nastúpil do martinského Vydavateľstva Osveta ako jazykový, odborný a vedúci odborný redaktor v redakcii odborných učebníc pre stredné zdravotnícke školy; popri učebniciach redigoval aj odborné a vedecké publikácie, monografie a periodiká. Roku 1992 prešiel pracovať do Matice slovenskej ako redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenských národných novín. Od roku 2011 pôsobí ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Popri vlastnej tvorbe sa venuje redakčnej a zostavovateľskej práci v oblasti beletrie, predovšetkým poézie.

Spolupracuje s  regionálnymi i celoslovenskými periodikami, so Slovenským rozhlasom, pre ktorý napísal sériu vlastivedno-poznávacích čŕt Čriepky (2006 – 2008) z Liptova a Kysúc.

Debutoval básnickou zbierkou Listovanie (1981), po nej nasledovali knižky básní Deň (1988), Soľ v nás (1998), Necelé sonety o láske (2004), Rozhovor na ulici (2009), Stanice (2013) a Rút (2014). Je autorom niekoľkých lexikografických prác – Malý slovník slovenských spisovateľov (2002), Ružomberský literárny kalendár (2012, 2013; v spolupráci s R. Kenderom), zostavovateľom albumu autorov Žilinského kraja Profily I (2005) a Profily II (2008), ako aj zostavovateľom literárneho zborníka autorov Žilinského kraja Skúmať vlastné slová (2000). Vydal zbierku poviedok Pointa smrť (2007) a knihy povestí a rozprávok Povesti z Liptova (2008, v spoluautorstve s P. Vrlíkom). Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch (2012), Rozprávky spod slovanskej lipy (2013), Murárske povesti a príbehy (2015; obidve v spoluautorstve s Petrom Vrlíkom).

Pracoval v mnohých odborných porotách literárnych, ale aj recitačných súťaží a súbehov (napr. Cena Literárneho fondu, Ružomberská literárna prehliadka, Literárny Kežmarok, Jašíkove Kysuce, Chalupkovo Brezno, Vajanského Turiec a i.).

Venuje sa recenzovaniu a písaniu odborných posudkov, predhovorov i doslovov do kníh, ktoré rediguje. Tlačou ich dosiať vyšlo niekoľko stoviek. Jeho asi dvadsať štúdií a portrétov známych slovenských žijúcich i nežijúcich spisovateľov vyšlo v niekoľkých ročníkoch Almanachu Nitra a tematických zborníkoch, ako aj v mesačníku KNIŽNICA. Výsledky výskumu regionálnej literatúry (prevažne na strednom Slovensku) zhrnul do súboru Literárne presahy (rkp. 2005).

Spolupracuje ako lektor s kultúrnymi inštitúciami, školami a knižnicami vo viacerých regiónoch Slovenska, na Žilinskej univerzite pôsobil (20015/16) v Ústave celoživotného vzdelávania (univerzita 3. veku), kde predniesol súbor prednášok Osobnosti slovenskej literatúry (od najstarších čias po súčasnosť).

Za tvorbu získal niekoľko ocenení; Prémiu Paula Rusnaka (cena Svetového kongresu Slovákov) za básnickú zbierku Soľ v nás, ako aj viaceré regionálne a čitateľské ocenenia. Výbery jeho básnických textov boli preložené do ruštiny, bieloruštiny, ukrajinčiny, poľštiny, srbčiny, maďarčiny a angličtiny. Slovenskú republiku reprezentoval na viacerých medzinárodných festivaloch poézie (Varšava, Belehrad).

Je členom (a dlhoročným funkcionárom) Spolku slovenských spisovateľov a členom Slovenského centra PEN.

Marek Mittaš

*1984

člen: SC PEN

spisovateľ, redaktor a copywriter. Vyštudoval Filozofiu na FF KU v Ružomberku, kde sa primárne venoval filozofii Friedricha Nietzscheho. Po skončení školy pracoval na pozíciách ako redaktor, šéfredaktor, marketingový manažér a vytvoril niekoľko vlastných internetových projektov. Písaniu sa aktívne venuje už niekoľko rokov a získal množstvo literárnych cien a uznaní. Jeho tvorbe dominuje špecifický pohľad na ľudí a udalosti okolo nás. Publikuje v Slovenskom rozhlase, lifestylových magazínoch, Dotykoch, Romboide a iných tlačových i virtuálnych periodikách. Žije a tvorí v v Prievidzi.

Rok narodenia: 1956

Afiliácia: Geofyzikálny ústav (Ústav vied o Zemi od r. 2015), Slovenská akadémia vied – od r. 1980, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského v Bratislave (FMFI UK) – od r. 2001

Vzdelanie a odborná kvalifikácia: 1980 – ukončenie štúdia fyziky  (diplomová práca zo seizmológie), Matematicko-fyzikálna fakulta,  Univerzita   Karlova,  Praha (MFF UK Praha); 1980 – akademický  titul  RNDr., MFF UK Praha; 1988 – CSc. v geofyzike (kandidátska dizertačná práca zo seizmológie, MFF UK Praha; 1996 – docent v odbore geofyzika (habilitačná práca zo seizmológie), FMFI UK; 1999 – DrSc. v geofyzike (doktorská dizertačná práca zo seizmológie, MFF UK Praha; 2002 – profesor v odbore fyzika, FMFI UK.

Súčasná pozícia: profesor fyziky, garant magisterského študijného programu UK v Bratislave a Univerzity Viedeň Physics of the Earth, garant doktorandského študijného programu Teoretická a matematická fyzika na FMFI UK, člen Vedeckej rady UK, člen Vedeckej rady FMFI UK

Najdôležitejšie súčasné a minulé profesionálne povinnosti: člen Predsedníctva APVV (2022-), predseda Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti (2015-2021), predseda Učenej spoločnosti Slovenska (2017-2021), prorektor UK pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium (2015-2019), vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK (2004-2020)

Pracovné pobyty v zahraničí
a) hlavné pozvané pobyty

Kanada, Edmonton, Department of Physics, University of Alberta, 1990-1992, 2 roky, Visiting scientist

Japonsko, Kyoto, Disaster Prevention Research Institute, Kyoto University, Program promoting the COE (Center of Excellence) research on natural disaster science, 1997-1998, 4 mesiace, Visiting Professor

USA, Santa Barbara, Institute for Crustal Studies, University of California at Santa Barbara, 2000, 4 mesiace, Visiting Scientist

Francúzsko, Grenoble, Laboratoire de Geophysique Interne et Tectonophysique, Université Joseph Fourier, 2004, 4 mesiace, Professeur invité     

1. b) ostatné pobyty

Francúzsko, Université Joseph Fourier, 1989, 1 mesiac, Taliansko, Rím, Istituto Nazionale di Geofisica, 1990, 1993, 1 mesiac; Kanada, Edmonton, 1995, 1996, 2 mesiace; Grécko, Thessaloniki, ITSAK, 2007, 2008, 1 mesiac; plus viac ako 40 pobytov kratších ako 1 mesiac na základe pozvania alebo medzinárodných projektov a kontraktov vo Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Japonsku, Mexiku a Španielsku

Najdôležitejšie výsledky

V celosvetovom meradle významne prispel k pokroku v numerickom modelovaní šírenia seizmických vĺn v štrukturálne zložitých prostrediach a lokálnych efektov zemetrasení, ktoré spôsobujú najväčšie škody počas zemetrasení. Vyvinul pôvodné výpočtové metódy, ktoré patria medzi najpresnejšie a výpočtovo najefektívnejšie vo svete. Tím, ktorý vybudoval a vedie, patrí medzi svetovú špičku v numerickom modelovaní seizmického pohybu. Metódy a výpočtové programy sa používali/jú v Austrálii, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Japonsku, Kanade, Mexiku, Novom Zélande, Rakúsku, Španielsku, Švajčiarsku, Taliansku a USA.

Založil teoretickú a výpočtovú seizmológiu na Slovensku. Od r. 1993 vybudoval nové oddelenie seizmológie v GFÚ SAV a od r. 2001 zaviedol seizmológiu na FMFI UK. Väčšina súčasných slovenských seizmológov sú jeho študenti.

Zásadne prispel k monitorovaniu zemetrasení a analýze seizmického ohrozenia na území Slovenska – viedol tímy, ktoré vybudovali

– Národnú sieť seizmických staníc,

– Lokálnu seizmickú sieť východné Slovensko.

a tímy, ktoré vykonali a pred MAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) obhájili komplexnú analýzu seizmického ohrozenia

– Atómových elektrární Bohunice,

– Atómových elektrární Mochovce.

Vedecké monografie

Moczo, P., Kristek, J., Gális, M. 2014. The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures. Cambridge University Press, 365 pp.

Moczo, P., Kristek, J., Galis, M., Pazak, P., Balazovjech, M., 2007. The Finite-Difference and Finite-Element Modeling of Seismic Wave Propagation and Earthquake Motion.

Acta Physica Slovaca 57(2), 177-406.

Moczo, P., Kristek, J., Halada, L., 2004. The Finite-Difference Method for Seismologists. An Introduction. Comenius University, Bratislava. 158 pp.

Moczo, P., 1998. Introduction to Modeling Seismic Wave Propagation by the Finite-Difference Method. Lecture Notes. Kyoto University. 108 pp., Japonsko

Kapitola vo vedeckej monografii

Moczo, P., Robertsson, J. O. A., Eisner, L. 2007. The finite-difference time-domain method for modeling of seismic wave propagation. In: Advances in Wave Propagation in Heterogeneous Earth, 421-516, R.-S. Wu and V. Maupin, eds., Advances in Geophysics Vol. 48, R. Dmowska, ed., Elsevier – Academic Press, 96 pp.

Vedecké články registrované vo WOS

63 CC článkov

Citačný ohlas  (ORCID 0000-0001-5276-9311)

WOS s vylúčením autocitácií                                                            3447          h-index  31

Google Scholar                                                                                  6843          h-index  39

Iná tvorivá činnosť

Založil rubriku Veda, výskum – naša šanca na portáli Aktuality.sk, do ktorej pravidelne prispievajú slovenskí vedci s cieľom viesť spoločnosť k uvedomeniu si dôležitosti vedy a výskumu pre rozumný rozvoj a prežitie spoločnosti.

Autor/spoluautor knižných publikácií a článkov pre verejnosť.

Projekty

národný koordinátor: FP5 EC EVG1-CT-2000-00026  SESAME, FP5 EC EVG1-CT-2001-00040 EUROSEIS-RISK, FP6 MRTN-CT-2003-504267 SPICE, FP7-PEOPLE-ITN-2008 project 238007 QUEST, NATO Linkage Grant ENVIR.LG 940714, INCO-COPERNICUS  PL963311 ISMOD, INCO-COPERNICUS  PL963087 COME

zodpovedný riešiteľ: kontrakty s: Commissariat à l’énergie atomique, France (5),  Electricité de France (1), and CTBTO (4)

člen vedeckého výboru: SIGMA (CEA, EDF, AREVA, ENEL)

koordinátor subkontraktu: FP6 I3-026130 NERIES, FP7 NERA

zodpovedný riešiteľ: 3 projekty APVV, 4 bilaterálne projekty APVV, 3 projekty VEGA, kontrakty s ÚJD SR a SE

Výchova študentov

Školiteľ 11 doktornadov, ktorí obhájili svoje PhD práce, prednášanie na FMFI UK od r. 1983, prednášanie na Universität Wien v r. 2000-2005, prednášanie na Univerzite v Kyoto, Japonsko, v r. 1997, Univerzite Kalifornie v Santa Barbare, USA, v r. 2000, Univerzite Joseph Fourier v Grenobli, Francúzsko, v r. 2004.

Najdôležitejšie ocenenia

Čestná plaketa SAV Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách (2006), Cena SAV za budovanie infraštruktúry pre vedu (2006); Prémia Literárneho fondu za trojročný vedecký ohlas (2008, 2011); Outstanding reviewer of the year 2010, 2011, 2016 in Geophysical Journal International, Pamätná medaila k 60. výročiu SAV (2013), Cena ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky za vedu a techniku za rok 2013 v kategórii Vedecko-technický tím roka (tímu prof. Petra Mocza); Cena M.R. Štefánika za príspevok k Slovensko-francúzskej vedeckej spolupráci (2015); Prémia Literárneho fondu za dielo The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures, Cambridge University Press (2015); Zlatá medaila FMFI UK (2016); Cena Jána Pettka (2016); Cena ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v kategórii Osobnosť vedy a techniky (2018); Zlatá medaila UK v Bratislave (2019), Stefan Kassay Prize of Excellence 2019.

PhDr. Miroslav Musil, CSc.

*Bratislava

člen: SC PEN

absolvent Lycée Carnot, Dijon (FR), a FiFUK v Bratislave; postgraduálne vzdelávanie a prax vo Viedni, Madride, Ženeve, Paríži, Ríme. Pôsobil v diplomatických službách (1990-2011) na Stálej misii pri OSN v Ženeve, na Veľvyslanectve vo Washingtone, v sídle UNESCO v Paríži, ako riaditeľ Slovenského inštitútu na Veľvyslanectve v Ríme – získal štátne vyznamenanie FR „Rytier Rádu umení a literatúry“ a vyznamenanie od prezidenta IT „Dôstojník Rádu za zásluhy“. Venoval sa výskumu tvorivosti a talentov, z čoho vzišli knihy „Cesty k nadaniu“ a „Talenty cez palubu“. Spoluorganizoval viacero expedícií po stopách M.R.Štefánika (Mont Blanc, Tahiti, Tonga, USA) a M.Beňovského (Madagaskar, Maurícius) a venuje sa už 20 rokov výskumu o nich v Taliansku, Vatikáne, Francúzsku, Rakúsku, USA ai. Vzišli z toho knihy „Návraty do Polynézie – po stopách M.R.Štefánika“ (s F.Kelem), „Madagaskarský denník“ (s F.Kelem), „M.R.Štefánik vo svetle talianskych archívov“ (slovenská aj talianska edícia), pripravuje knihu „Skutočný príbeh grófa Beňovského“. Je spolutvorcom filmov „Spomienky nikdy nesklamú“ (o Š.Osuskom), „Polynézia à la Štefánik“, „Kráľ kráľov bol z Vrbového“, „Móric Beňovský žije“ a „Odkaz Mórica Beňovského“. Vďaka jeho systematickému expedičnému a diplomatickému úsiliu existujú pamätníky M.R.Štefánika v Chamonix (FR), na Tahiti (FR), na Vavau (Tonga), v Ríme (IT), v Campoformido (IT); Š.Osuského vo Washingtone (USA), A.Dubčeka vo Washingtone (USA), Cyrila a Metoda v sídle OSN v New Yorku (USA), E.Zmetáka v Cefalú (IT), J.Cígera-Hronského v Oriolo Romano (IT), M.Beňovského v Antalahe (Madagaskar), ako aj Námestie Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky v Ríme. Publicisticky, publikačne a pedagogicky sa venuje slávnym slovenským historickým osobnostiam a dejinám diplomacie. Pôsobí aj ako sprievodca cestovného ruchu, anglicky, francúzsky a taliansky. Udržuje sa fit cyklistikou, plávaním, cestovaním, vychutnávaním lahodných nápojov a dvorením sa ženám.

Petra Nagyová – Džerengová

slovenská spisovateľka, publicistka a vydavateľka.

• Narodila sa v Košiciach, 3. 3. 1972,
• od 18-tich rokov žije v Bratislave, kde vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, obchodnú fakultu. Po škole nastúpila do STV, kde pracovala niekoľko rokov ako moderátorka a scenáristka v zahraničnom spravodajstve.  v Čechách a v Maďarsku. Výber z fejtónov, ktoré vychádzali tri a pol roka v denníku Pravda, vyšiel v roku 2013 pod názvom „Ide o život.“ Venuje sa aj tvorbe pre deti, je autorkou úspešnej trilógie pre deti o dievčatku Klára, ktorá bola niekoľkokrát dotláčaná a vyšla aj v Maďarsku a Čechách. (Klára a mátohy, 2012, Klára a iglu, 2013, Klára a Tity 2014.) Po rokoch tvorby pre dospelých jej v marci 2017 vychádza opäť román pre dospelých Manželky a tie druhé. V roku 2010 vstúpila do komunálnej politiky, je poslankyňou miestneho zastupiteľstva v Bratislave – Karlovej Vsi a členkou kultúrnej komisie hlavného mesta Bratislavy. V rokoch 2011 – 2014 pracovala ako viceprimátorka Bratislavy. Okrem toho sa venuje aj publicistike, od roku 2015 má vlastný stĺpček v novinách Pressburger Zeitung. Venuje sa aj vydávaniu kníh pre deti a mládež vo vydavateľstve Verbarium.
• Je úspešnou autorkou viacerých kníh pre dospelých, za predaj ktorých dostala niekoľkokrát zlatú a platinovú knihu. (Chcem len tvoje dobro 2005, Za to mi zaplatíš 2006, Pozri sa na seba 2007, Nepýtaj sa, kde som 2007, Ženy nášho rodu 2010).

Erik Ondrejička

1.5.1964, Bratislava

člen: SC PEN a Klub nezávislých spisovateľov

Absolvoval univerzitné vzdelanie technického zamerania. Je ženatý. Má dve deti.

Tvorba

Písaniu poézie sa venuje už viac ako dve desaťročia. Knižne debutoval v roku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. Nasledovala zbierka Tanec večerných vločiek (2006). S hudobníkom Milošom Železňákom vytvoril hudobno-poetické CD 5 dokonalostí a iné básne (2008). V roku 2009 vyšli Ondrejičkove (e)Pigramy a veršovaná knižka pre deti Čo sa skrýva v ceruzke. Ďalej vytvoril hudobno-poetický cyklus mestskej poézie Oči a rýmy – Nočné piesne kamenného mesta (2010). V r. 2011 mu vyšla upravená verzia debutovej zbierky Na vnútornej strane viečok. V roku 2012 sa zúčastnil knižného projektu Proglas – Preklady a básnické interpretácie (spoluautori: Konštantín Filozof, E. Pauliny, V. Turčány, Ľ. Feldek, J. Buzássy, K. Džunková, M. Haugová, D. Hevier, R. Jurolek, J. Kuniak, A. Ondrejková, D. Podracká, J. Zambor) a napísal básne pre bibliofíliu grafických výtvarných diel a objektov IM PULZ – Čakanie hmoty (I. Benca, V. Bojňanský, K. Felix, M. Komáček, M. Lukáč, J. Ťapák).

Spolupráca s renomovanými výtvarníkmi vyústila aj do iných neštandardných výstupov, akými je napr. výstava plagátov Odklínanie tvaru s Ondrejičkovými básňami a výtvarným dielami umelcov: A. Brunovský, D. Brunovský, F. Guldan, P. Uchnár, J. Vitek, J. Veľká a E. Wilczynska, ktorá bola vystavená pred Hudobnou dvoranou VŠMU v Bratislave v hudobnej sezóne 2011. Obdobným projektom bola výstava Krížová cesta po slovensky (F. Guldan, Severozápadná bašta Zvolenského zámku, 2005).

Zatiaľ poslednou publikovanou Ondrejičkovou básnickou zbierkou pre dospelých bola dvojjazyčná slovensko-anglická zbierka poézie Krajina Diamantov-Land of Diamonds (2014). V roku 2015 mu vyšla ďalšia veršovaná knižka pre deti s ilustráciami Barbory Paulovičovej Abecedári.
Vo svojej tvorbe Ondrejička kladie dôraz na komunikatívnosť a hodnotovosť estetického a etického rozmeru poézie, dosahovanú kombináciou nadčasovosti a súčasného videnia sveta. Nadväzovaním na klasické básnické techniky sa snaží o rehabilitáciu tradičných inštrumentov básnického umenia, akými sú rým a hudobnosť verša.
Ondrejičkova poézia bola jednotlivo prekladaná a publikovaná v angličtine, poľštine, ruštine, srbčine, chorvátčine, francúzštine, norčine a nemčine. Svoju tvorbu prezentoval v Antverpách, v Helsinkách, v Moskve, vo Varšave, v Osle, v New Yorku aj v Prahe.
Ocenenia

Tri z Ondrejičkových piatich kníh poézie pre dospelých dostali literárne ocenenia. (Oči a rýmy, (e)Pigramy, Na vnútornej strane viečok)

Zbierka Oči a rýmy, reedícia zbierky Na vnútornej strane viečok, ako aj bibliofília IM PULZ – Čakanie hmoty boli v rokoch 2010-2012 ocenené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.

Knižka pre deti Abecedári bola ocenená bronzovou medailou Creativity International Awards (USA) ako aj v súťaži Najlepšia detská kniha leta 2015 a v súťaži Najkrajšia detská kniha leta 2015.
Medzinárodné podujatia

Ondrejička napísal poéziu pre nasledovné medzinárodné projekty:

• 2008 – A Short Walk through the European Cultural Park, Bohemian Benevolent and Literary Association, New York
• 2009 – Eene kleine wandeling door het Slowaaks cultureel park, galéria Epreuve d´artiste, Antverpy
• 2010 – Pocta Chopinovi, Slovenský inštitút Varšava, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
• 2010 – Contemporary Slovak Art, Helsinki City Hall
• 2011 – Konfrontaciji, Slovenský inštitút Moskva
• 2011 – Nikola Tesla, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
• 2011 – CD Tomáša Kytnara Vôňa rána, Brno, ČR
• 2011 – The Language of Birds (antológia poézie 77 básnikov z 5 svetadielov, Uzbekistan)
• 2012 – Slovak Graphic Art Classic Techniques (putovná výstava), Litva, Lotyšsko
• 2012 – Z ruky do ruky, Fiera del libro per ragazzi Bologna, BIBIANA Bratislava,     Slovenský inštitút Varšava, WM Mountain building Ørestad, Kodaň, Japans Cultureel Centrum, Amsterdam
• 2012 – Dotyk – 8th International Graphic Symposium, Mojmírovce
• 2012 – ORA ET ARS, 5. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
• 2012 – AFRODITA, bohyňa lásky a krásy, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
• 2013 – Spoločné rozdiely, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
• 2013 – CD Tomáša Kytnara Krátkovlasá čembalistka (spolu s M. Rúfusom, D. Ursínym a J. Kaššovicovou), Brno, ČR
• 2014- Prílivy a odlivy, Galéria Slovenského rozhlasu Bratislava
• 2014- ORA ET ARS, 7. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
• 2014 – Krása pre krásu – 9th International Graphic Symposium, Mojmírovce
• 2015- ORA ET ARS, 8. medzinárodné výtvarno-literárne sympózium, Skalka
• 2015- V ceruzách a ihlách -10th International Graphic Symposium, Mojmírovce
• 2015- CD Tomáša Kytnara Srdiečka tiché, Brno, ČR
• 2015- Smederevska pesnička jesen Festival of Poetry, Serbia

Odborné reflexie

Ondrejička pracuje od roka 2008 vo Výbore Sekcie pre pôvodnú tvorbu Literárneho Fondu (v súčasnosti je jeho podpredsedom).

Pracoval opakovane v porotách literárnych súťaží. Okrem iného v súťažiach:

Wolkrova Polianka (6x), Cena Trojruža (7x), Cena Ľudovíta Fullu (7x), Petržalské súzvuky Ferka Urbánka (3x), Cena Ivana Kraska za najlepší debut, Bratislava moje mesto (3x), Urobme si radosť (Medzinárodný festival umeleckých prejavov ľudí s mentálnym postihnutím), Krídla Ivana Laučíka a v mnohých ďalších.

V rokoch 2010-2015 pracoval v grantovej komisii Ministerstva kultúry SR – Aktivity z oblasti literatúry a knižnej kultúry

Ondrejička je členom SC PEN a Klubu nezávislých spisovateľov.

Rasťo Piško

7.4. 1962, Martin

Člen: SC PEN

Vyštudoval Stredné odborné učilište služieb v Martine v odbore inštalatér-kúrenár. Od mladosti sa ako herec, autor a režisér venoval tvorbe divadiel malých javiskových foriem. S martinským súborom Veritas získal niekoľko ocenení na celoslovenských i federálnych prehliadkach MJF.

Od roku 1990 spolupracoval so Slovenským rozhlasom ako autor humoristických pásiem, kabaretov a skečov. Prispieval do zábavníkov Banskobystrický sobotník, Apropó a Humorikon, zároveň ako herec pôsobil v D SNP Martin (1990), Mestskom divadle Žilina (1992) a Bábkovom divadle Žilina (1994).

Od roku 1995 je na voľnej nohe. Ako autor a interpret sa venoval predovšetkým rozhlasovej a televíznej zábave. Účinkoval v televíznych kabaretoch Aporpó TV (STV), Telecvoking, Bravisimo, O 3 štart!, Lumpáreň, Knokaut (TV Markíza). Pre Slovenský rozhlas spoluvytváral populárne nedeľné zábavníky Bunker, Dereš, Apropó a Ruleta. S dvomi posledne menovanými reláciami dlhé roky pôsobil aj v súkromnom rádiu Twist.

Napísal niekoľko rozhlasových kabaretov. Napr. Moja nočná hudba (1990), Modré z neba (1992), Modriny (1993), Denné nočné dialógy I.- II.- III. (SRo 2OO4 – 2005).

Pre STV napísal scenár filmu Náramok (z cyklu „Nesmrteľný“, 2010) a spolupracoval na scenári filmu Olé, zápražka! (z cyklu „Filmoviedky“, 2010).

Je autorom troch divadelných komédií. Hände hoch! alebo Bude ako nebolo (Nová scéna Bratislava, 2004), Veľká šanca (Divadlo bez groša Veľký Krtíš, 2012) a Všade dobre… (Divadelné združenie Z. Tlučkovej, 2015).

Knižne debutoval románom Hačava (Ikar, 2010), za ktorý získal druhé miesto v ankete Literárnej revue „Debut roka“ a dostal ocenenie „Zlatý gunár“ (Kremnické gagy, 2010). Nasledovalo voľné pokračovanie pod názvom Bohémska kolonáda (Ikar, 2011) a Koniec kankánu (Ikar, 2014), ktorý jeho vydavateľstvo ocenilo Cenou kritiky „Zlaté pero“. V roku 2015 vydal životopisný portrét svojho dlhoročného kolegu humoristu S. Radiča pod názvom Stano Radič – majster nenápadnej pointy (Ikar). Toto dielo bolo opäť nominované na cenu „Zlatý gunár“ (KG, 2015).

Dátum a miesto narodenia: 17. máj 1977, Čadca

Stav: ženatý, 3 deti

Bydlisko: Stará Bystrica č. 515, 023 04  Stará Bystrica

Kontakty: Adresa pracoviska:

Obecný úrad Stará Bystrica č. 537

023 04  Stará Bystrica

mobil: 0905 498 904

e-mail: janpodmanicky@starabystrica.sk

Vzdelanie: ZŠ Stará Bystrica (1983 – 1991)

Gymnázium Veľká Okružná, Žilina (1991 – 1995)

Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká

Fakulta UK Bratislava – Teologický inštitút Nitra

(1995 – 2002) – Mgr.

Filozofická fakulta Katolícka univerzita Ružomberok

– rigorózne konanie (2004) – PhDr.

Právnická fakulta UMB (2007) – Mgr.

Právnická fakulta UMB (2007) – JUDr.

Fakulta práva Paneurópska vysoká škola Bratislava (2014) –                                                                 PhD.

Publikácie a knižná tvorba:               Stará Bystrica a okolie (spoluautor)

1. vydanie: Print-servis, Bratislava, 1998;
2. vydanie: Slovakia Art Plus, Stará Bystrica 2016; Cena: Obecná monografia roka, Matica slovenská 1999

Povesti rieky Kysuce (Vzlet, Čadca, 2000)

Za oponou kysuckých dejín (Print-servis, Žilina 2002)

Kysucké povesti

1. vydanie: Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2002;

Cena: Bibiana, najlepšia detská kniha zimy 2002

2. vydanie: Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2017;

Muž, ktorý sadil knihy (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2021)

Cena: Kysucká knižnica v Čadci, Kniha Kysúc 2021

Prorokov hriech (Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2022)

Členstvo: – člen Spolku slovenských spisovateľov

– predseda Kysuckého kultúrneho kruhu (1999-2003)

– člen celoslovenského Výboru Matice slovenskej (2000-2004)

– predseda výboru NR SR pre sociálne veci (2012-2016)

Profesijné zaradenie:  – starosta obce Stará Bystrica (od 2003)

– predseda Združenia miest a obcí Kysúc (2004)

– poslanec Žilinského samosprávneho kraja (od 2005)

– poslanec Národnej rady SR (od 2006)

Ocenenia:   – bronzová medaila Matice slovenskej za literárnu

a kultúrnu činnosť (2004)

• ocenenie Osobnosť Kysúc 2010, Kysucká kultúrna nadácia
• ocenenie Starosta Slovenska 2012, Slovakregion

Ivan Popovič

 *1944

člen SC PEN

karikaturista, ilustrátor, prozaik, maliar, autor množstva plagátov, zrealizoval niekoľko diel i v architektútre (keramika, kameň, kov). Od r. 1965 (kedy sa na Slovensku založilo Štúdio kresleného filmu, bol pri tom 🙂 je spoluautorom animovaných filmov, ale i filmov dokumentárnych a hraných ako scenárista, výtvarník, animátor, kameraman a režisér. Len so synom Dávidom Popovičom zrealizovali okolo 70 animovaných a dokumentárnych filmov, i hudobných klipov. Ich najväčší projekt v dejinách slovenského animovaného filmu je 52-dielny seriál o vynálezoch „Mať tak o koliesko viac!“, ktorý spolu nakrútili podľa knižky Ivana Popoviča. IP napísal aj niekoľko iných kníh. „Ezra“ (1971) vo vtedajšom vydavateľtsve Smena ešte vyšiel, ale „Žena cez palubu“ v roku 1972 už bola zošrotovaná. V novej dobe knižku „Utešiteľ žien“ z knižného trhu vykúpila firma, ktorá sa stará o štátnu bezpečnosť. Knižku „Bordel Sweet“ dokončenú v roku 2012 radšej už nikto nechcel vydať. IP dlhodobo spolupracuje s rozhlasom (rozprávky, publicistické relácie atď.), aj s televíziou. Svoje výtvarné diela vystavoval v Chrudimi (1960 – prvá výstava ako 16-ročný), v Prahe, Berlíne, Havane, Manile, Moskve, Krakove, Varšave, Gabrove, UlanBatare… Za svoje dielo obdržal množstvo ocenení na medzinárodných filmových festivaloch v niekdajšom Západnom Berlíne (NSR), v niekdajšom Gottwaldove (Zlín), v Kroměříži, v Teheráne, v Piešťanoch, Paname, na niekdajšej Cene Dunaja (Prix Danube Bratislava) a na medzinárodných festivaloch kresleného humoru (Písek, Aachen, Prešov…). IP obdržal aj niekoľko cien za svoje celoživotné dielo. Za ilustráciu pre deti (Cena Ľudovíta Fullu, 2011), za animovaný film (Cena Albína Brunovského, 2014), za kreslený humor (Cena Zlatý gunár Kremnické gagy, 2014), atď. V roku 1994 Cenu AOSS za knižku Utešiteľ žien, tú, čo potom tak rýchlo zmizla z knižného trhu. IP bol i pri zakladaní dvoch bratislavských výtvarných galérií – Galérii mladých v r. 1965 a Galérii Siemens na bratislavských Kramároch v r. 1998… Už je po nich. Ale ako hovoril môj otec: „Nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne!“

Vlastné meno:            Alena Mrvová Kocková

Narodená:             9. 3. 1954 v Bratislave

Členka:                 SC PEN a Spolku slovenských spisovateľov 

Lena Riečanská žije v rodnom meste Bratislava. Prázdniny trávila v rodisku matky v dedinke Riečka pri Banskej Bystrici a v Šuranoch v rodisku otca. Tieto pobyty formovali jej vzťah k prírode, k zvieratám, učili láske k širšej rodine, poskytovali rôznorodý rozhľad. Je vydatá, má dve dospelé deti.

Absolvovala Strednú ekonomickú školu v Bratislave. Pracovala v organizácii združujúcej chemické závody na Slovensku, tiež v bratislavskom Slovnafte a od roku 1992 v Združení miest a obcí Slovenska, kde sa prácou podieľala na rozvoji samosprávy na Slovensku, za čo prevzala aj ocenenie od ZMOS.

Literárnou tvorbou sa zaoberala už od detstva. Písala poviedky, básničky a rozprávky. Prvé literárne dielo bolo vydané v roku 2010. Zaoberá sa písaním beletrie aj poézie. Zatiaľ je vydaných autorkiných 5 kníh pre dospelých čitateľov a 9 kníh pre deti a mládež.

Literárne diela pre dospelých:

1. Trojlístok z internátnej izby (rok 2010 Vydavateľstvo Motýľ)
2. Karolína, neblázni! (rok 2011 Vydavateľstvo Motýľ)
3. Nebo, peklo, raj (rok 2011 Vydavateľstvo Motýľ)
4. Čerešňa na šľahačku (rok. 2013 Vydavateľstvo Koruna)
5. Nikdy mi nebolo lepšie (rok 2014 Vydavateľstvo Koruna)

Literárne diela pre deti a mládež:

Séria Navždy kamošky –  Vydavateľstvo Trio Publishing

1. Ach, tá Joja! (r. 2015)
2. Soňa, čo sa deje? (r. 2015)
3. Monika to roztočí (r. 2016)
4. Tiborove trapasy (r. 2017)

Tieto príbehy sa zaoberajú problémami, ktoré dnešná mládež osobne prežíva. Sú zamerané na priateľstvo, rodinu, súrodenecké vzťahy, športovú rivalitu…

 Diela vydané Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov

5. Som, aká som! (r.2016) – Autorka za toto dielo prevzala ocenenie Spolku slovenských Spisovateľov – Prémie Kláry Jarunkovej za literatúru pre mládež za rok 2016. Knihu odporúča aj projekt Detský čin roka. Dej poukazuje na potrebu pomáhať slabším, odhalí poznanie, že ľudí nemáme hodnotiť pri prvom pohľade. Je dôležité dať človeku šancu prejaviť sa, až potom si robiť názor.

6. Sladkých štrnásť s horkou príchuťou (r.2017) – dielo dotvárajú autentické fotografie poskytnuté Spoločnosťou M.R.Štefánika (v skutočnom príbehu sa aj o tom dá čosi zaujímavé dozvedieť) aj autentické fotky z archívu autorky. Z pohľadu jednej bratislavskej rodiny sú v knihe opísané udalosti pohnutých čias augusta 1968, aj osobný vzťah autorky s Dankou Košanovou, obeťou tragických udalostí.

7. Niečo ti pošepkám – (r. 2018) Prostredníctvom priateľstva dvoch mladých ľudí príbeh odhaľuje ich vnútorné pocity, nahliada do odlišných rodín, poukazuje na životné hodnoty. Je dôležitejšia nadmieru dobrá finančná situácia alebo súdržnosť a dobré vzťahy?
Autorka za toto dielo prevzala ocenenie Spolku slovenských Spisovateľov – Cena Kláry Jarunkovej za literatúru pre mládež.

8. Láska na prvý pohľad – (2019)– Skutočný príbeh ktorý odhaľuje dve lásky. Vzťah k tvorom zvieracej ríše a k tradíciám slovenského folklóru. Príbeh ukazuje ako sa tieto odlišné záľuby dajú skĺbiť. Poskytuje nahliadnutie do folklórneho súboru, jeho života, aj do klubu AGILITY, ktorý sa venuje výcviku psov. Tanec v krvi, láska v srdci a krásne, harmonicky to spolu ladí.

9. Chráň moje tajomstvá- (r. 2020) – prostredníctvom zážitkov mladých ľudí je príbeh zameraný na ochranu životného prostredia. Ochrana životného prostredia, medzigeneračné vzťahy, priateľstvo a rodina tvoria prioritu tohto príbehu.

Poézia

Rok 2018 – Antológia poézie členov Spolku slovenských spisovateľov – Básnici 2018 – báseň – Román

Niekoľko kníh Leny Riečanskej bolo preložených do Braillovho písma a tiež načítaných ako audio knihy pre nevidiacich. Diela Leny Riečanskej sú medzi čitateľmi obľúbené. Ochotne a s radosťou sa stretáva s čitateľmi v školách, aj v knižniciach, zúčastňuje sa rôznych literárnych podujatí a diskusií. V čase pandémie absolvovala niekoľko on-line vyučovacích hodín besedovania o literatúre so školákmi, pre knižnice poskytla rozhovory, aj video konferencie.

Ivica Ruttkayová 

členka: SC PEN

rozhlasová publicistka, poetka, spisovateľka , dramatička . Od roku 1989 pôsobí ako rozhlasová redaktorka, venuje sa kultúrno-umeleckej publicistike , prevažne vo vysielaní   Rádia Devín , jej publicistická tvorba získala   niekoľko novinárskych cien .

Debutovala básnickou zbierkou Anjeličkárka – Komentáre / 2002 / . V roku 2007 vyšla zbierka krátkych próz a rozhlasových dramatických textov Marylin miluje literatúru. Je autorkou rozhlasových hier Dievča na telefón / 2005 / a Dekády / 2007 / , ktoré boli ocenené v rámci Festivalov pôvodných rozhlasových hier. V roku 2012   publikovala básnickú zbierku Hadia žena , ktorá bola ocenená prémiou Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu roku 2012. Texty    Ivice Ruttkayovej boli zaradené v antológiách : Plášť bohyne – Výber z poetickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska /2012 / ,  Antológia slovenskej ženskej prózy v hindskom jazyku / 2014 / a Studienky   – Antológia poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme / 2014 / . V roku 2015 publikovala básnickú zbierku Vodné znamenia 2. , ktorú ilustrovala svojimi kresbami výtvarníčka Ingrid Zámečníková.

Bystrík Šikula

*20.9.1956, Podbrezová

člen: SC PEN

prozaik, literárny kritik, publicista. Študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Brezne a na gymnáziu v Modre (1972 – 1976), vyštudoval slovenský jazyk a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave (1976 – 1980). Po štúdiách pracoval v Bratislave ako redaktor a editor vo vydavateľstve Smena (1981 – 1989), ako samostatný odborný pracovník v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (1989 – 1990), ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá (1990 – 1991). V rokoch 1991 – 1993 učil slovenčinu a estetiku na Strednej zdravotníckej škole v Modre-Harmónii. Od roku 1993 pracuje v časopise Slovenské pohľady a v súčasnosti je ich šéfredaktorom. Vo vydavateľstvách, v ktorých pracoval, neskôr aj externe, zredigoval a pripravil do tlače desiatky knižných titulov. Literárnej kritike a próze sa venuje od roku 1981. Vydal dva zväzky generačných portrétov Premeny ohňa (1997) a Skrytá galéria (1998) (spolu s Bohušom Bodaczom), ocenené Cenou Spolku slovenských spisovateľov za rok 1998, románovú novelu Objatia mŕtvych otcov (2000, druhé vydanie roku 2009), ocenenú prémiou Spolku slovenských spisovateľov za rok 2000, románovú novelu Vôňa santalového dreva (2004) a román Porušenie intimity (2011), ocenený prémiou Literárneho fondu a Cenou Slovenského cetra PEN za rok 2011. V antológii Zlodejky mesta Bratislavy uverejnil postmodernistickú prózu Čas na poviedku (2001), v antológii Dokonalý súmrak alebo Budmerické inšpirácie novelu Posunutý čas (2014). Bystrík Šikula žije v Bratislave.

Slovák Jozef

*16.12.1953, Bratislava

Člen: SC PEN

Po skončení štúdií pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako režisér, scenárista, dramaturg, hudobný skladateľ a hudobný režisér. Popri tom súbežne zastával funkciu dramaturga Opery SND v Bratislave. Neskôr pôsobil ako producent v spoločnostiach TATRA STAR, s.r.o., Slovak Film, s.r.o. a Mysohn. Je autorom filmových a televíznych scenárov, kníh, poézie a hudby. Mnohé z nich získali ocenenia na Medzinárodných filmových festivaloch. Je členom Slovenského centra PEN.^[1]

Počas pôsobenia v SFT Koliba a Opere SND spolupracoval s významnými režisérmi Jurajom Jakubiskom, Dušanom Hanákom, Stanislavom Párnickým, Dušanom Trančíkom, Štefanom Uhrom, Dušanom Rapošom, Martinom Ťapákom, Georgisom Skalenakisom, Branislavom Kriškom, Júliusom Gyermekom, Miroslavom Fischerom, Penčom Kunčevom, Vladimírom Malíkom, Františkom Jurišičom, Jaroslavom Baranom, Valériou Takáčovou, Vlastimilom Heroldom a ďalšími… Spolu s Jozefom Heribanom napísal scenáre k filmom Utekajme, už ide! a Južná pošta. Tragikomédiu Dávajte si pozor! spolu s Jozefom Heribanom aj režíroval. V roku 1994 založil s Pavlom Jursom a Jozefom Heribanom spoločnosť TATRA STAR, s.r.o., v ktorej vznikol úspešný seriál televíznych grotesiek Bud Bindi s Miroslavom Nogom a Stanislavom Dančiakom v hlavných úlohách. Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi,^[2] ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).^[1] V spolupráci s Petrom Jarošom napísal scenáre k celovečerným hraným filmom Srdcové eso a Ja by som tiež potreboval…

Filmografia

1986 – Utekajme, už ide!, scenár, hudba, Hlavná cena „Zlatý prim“ na 9.Filmovom festivale v Novom Měste nad Metují, prezentácia na MFF v Londýne, Stockholme, Viedni, Los Angeles, Corcu, Washingtone…

• 1987 – Južná pošta, scenár, Cena Československého filmu 26. festival českých a slovenských filmov v Brne

• 1990 – Dávajte si pozor!, scenár, réžia a hudba, Cena za najlepšie umelecké dielo na 15. MFF v Káhire, „Zlatá cena“ na 25. MFF v Houstne, „Strieborná cena“ na 16. MFF vo Philadelphii, účasť na MFF v San Franciscu, Philadelphii, Denveri, Los Angeles, San Reme, Lisabone, Kolumbii, Bangalore, Békesczabe, …

• 1993 – 1996 seriál televíznych grotesiek Bud Bindi, scenár, réžia a hudba ^[3], scenár a réžia, „Zlatá cena“ na 28. MFF v Houstne, „Strieborná veža“ na 39. MFF v San Francisku

• 1997 – 1999 I Believe in EU a Welcome to NATO, Slovakia!, filmové grotesky, scenár, réžia a hudba. Reprezentácia na MFF Orlando na Floride

Divadlo

Pod rozkvitnutými sakurami, libreto k opere Vladimíra Godára, Štátna opera v Banskej Bystrici, premiéra 23.05.2008

• Ružové kráľovstvo, veršovaná divadelná hra
• Ružové kráľovstvo, libreto k opere Martina Burlasa
• Útek, scénická hudba k hre Michaela Bulgakova – divadlo v Martine
• Stroj času, scénická hudba k bábkovej divadelnej hre, Bábkové divadlo Bratislava

Literatúra

Ružové kráľovstvo, veršovaná rozprávka pre deti aj dospelých

• Výťah uprostred púšte – Žiadosť o zníženie platu, zbierka básní
• Päť minút ticha pre Stradivárky, próza, II. miesto v celoslovenskej súťaži Literárny Salón Trnava 2011

Hudba

Hudba večernej Bratislavy, profilové CD Uspávanky a zobúdzanky, hudobné CD pre deti

Hudba k celovečerným, krátkometrážnym, dokumentárnym a animovaným filmom a seriálom: Utekajme, už ide!, Dávajte si pozor!, I Believe in EU, Welcome to NATO, Slovakia!, Bud Bindi, Najmenší hrdinovia (1-21), Bábätko (1-12), Hrdinovia siedmich morí (1-7), Z rozprávky do rozprávky (1-2), Papierová Kika (1-7), Zvonček a Margarétka (1-7), Hlinené rozprávky (1-15), Delfín Filík (1-7), O škole na muřích nohou (1-7), Figúrky a figuríny, Kikirikí, Krídla, Kúzelník a kvetinárka, Chlapček s čiapkou, Letí, letí, tanier letí, Rozprávka z vreca, Nakreslím si dom, Objekty, Recept na zmrzlinu, Zaľúbený most, Čudná torta, Snehomila, Dopravné značky, Pokazený bicykel, Dvojfarebná Klotilda, Vynálezca, Kaderník, Rybárstvo na Slovensku, Žaškovské kolovraty, Trojročné dieťa…

Ďalšia tvorba

Texty piesní k vážnej i populárnej hudbe, úprava dialógov k zahraničným filmom, hudba k choreografickým inscenáciám, texty piesní a hudba k rozhlasovej tvorbe, odborné texty a kritiky do bulletinov, časopisov a denníkov.

* 2. júl 1957 Bratislava

 Po ukončení štúdia hudobnej teórie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil 13 rokov v Slovenskej televízii ako dramaturg, zástupca šéfredaktora, šéfredaktor, programový riaditeľ a producent/vedúci Tvorivej skupiny. Je autorom/spoluautorom scenárov umeleckých aj publicistických TV relácií (Mojich sedem divov, Metronóm, Jazz pre všetkých, Ešte mám v srdci prestávku, Pozvánka na Banket, Scenár tuctového príbehu a ďalších). Popri vysokoškolskom štúdiu a práci v STV publikoval v populárnych a odborných časopisoch (Hudobný život, Populár). Ako člen vrcholového manažmentu Slovenskej televízie získal za koprodukčnú spoluprácu ocenenie MusicTelevisionLondon zlatú LP platňu MTV (1993). Po rozdelení Československa a Československej televízie v pozícii programového riaditeľa spoluvytváral a zodpovedal za nové samostatné programy Slovenskej televízie STV1 a STV2. Pôsobil v medzinárodných porotách televíznych a hudobných festivalov doma aj v zahraničí: Zlatá Praha, Bratislavská lýra, Internationales Schlagerfestival Dresden, International Pop Song Festival Bregenz. Bol členom Slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov /AEJ (1996 – 1998) a Informačnej a komunikačnej sekcie Slovenskej komisie pre UNESCO (1990 – 1993).

V pozícii komunikačného a tlačového tajomníka pomáhal vytvoriť Tlačové a komunikačné oddelenie na Delegácii Európskej komisie v SR, ktorá významne prispela k členstvu Slovenska v Európskej únii. Po vstupe SR do EÚ pôsobil na Zastúpení EK v SR ako tlačový a politický tajomník, zástupca vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku a dočasne bol poverený aj jeho vedením. Európsku komisiu reprezentoval ako člen Pracovného výboru Národnej banky Slovenska pre komunikáciu eura v SR. Bol poradcom predsedníčky vlády SR pre európske záležitosti a zahraničnú politiku na Úrade vlády SR. Následne pôsobil ako tlačový tajomník rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho za prínos univerzite v domácom aj medzinárodnom priestore ocenili Bronzovou (2017) a Striebornou medailou UK (2018). Publikoval tiež v časopise Naša univerzita. Ako hobby prednáša „Európsku integráciu a Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ“ na Diplomatickej akadémii – Inštitúte medzinárodných vzťahov Karola Rybárika Právnickej fakulty UK.

V súčasnosti sa venuje kinematografii – je členom Odbornej komisie Audiovizuálneho fondu SR a spoluautorom scenára celovečernej filmovej komédie „Šťastné zviera“ (s Jozefom Slovákom, r. 2017).

Dalimír Dali Stano

10. február 1955, Trenčín

člen: SC PEN, SSS, EDPK

Po maturite na martinskej Strednej všeobecne vzdelávacej škole v Martine, študoval fyziku tuhých látok a energetiku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po ukončení štúdia (1980) ako inžinier elektroenergetiky začal pracovať v Závodoch ťažkého strojárenstva v Martine a od roku 1981 na Krajskom energetickom dispečingu v Košiciach. Ako náhle bola zrušená pracovná povinnosť začal sa venovať literatúre.

Dalimír Stano, známy pod prezývkou Dali, publikuje v slovenských, českých, britských, poľských a ukrajinských literárnych časopisoch v Slovenskom rozhlase a zahraničných mutáciách časopisu Enter (Vydavateľstvo dive buki, Košice) od roku 1994.

Je laureátom ceny Literárny Zvolen (1997).

Poeticky knižne debutoval básnickou zbierkou Vaša Esencia (Vydavateľstvo Michala Vaška 1997, Prešov. Následne mu vyšli básnické zbierky Oxana, (Vydavateľstvo Vienala, Košice 1998), Samotka (Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 1999), Kolotoč alfa (Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 2003), Žreb môjho bytia (VSSS, Bratislava 2005), Edo je deväť (VSSS, Bratislava 2002), Diabolské balady (VSSS, Bratislava 2007). Tieto knihy považuje za svoju literárnu školu.

V roku 2014 mu vyšli dve básnické zbierky: Flexibuk No.3 s podnázvom myslím (Vydavateľstvo dive buki, Košice) a pod pseudonymom Dávid Wolf zošitok v edícii Verše online podnázvom Nedoručená pošta, ktorý je distribuovaný ako príloha časopisu pre poéziu Vertigo (Vydavateľstvo Face, Prešov).

Dalimír Stano je zakladateľom edície Dielňa Autorov Literatúry – DALi (1999), z ktorej neskôr vniklo Vydavateľstvo DAL i (2004), v ktorom vyšlo okolo desiatky debutov slovenských autorov.

Venuje sa začínajúcim autorom v literárnych kluboch a na literárnych weboch a organizácii kultúrnych podujatí v rámci Európskeho domu poézie Košice (EDPK).

Dali je autorom textov piesní, najmä ľudovo rockového muzikálu Kubo (premiéra Štátne divadlo Košice, jún 2008), a hardrockového muzikálu D and D, ktorý čaká na realizáciu.

Je spoluzakladateľom a účinkujúcim hudobno-literárnej skupiny Poetic Eletric (Košice od 2005), ktorá v týchto dňoch nahráva svoje prvé DVD pri príležitosti literárneho festivalu (Košice november 2016).

V súčasnosti sa venuje aj próze a publicistike.

______________________________________________________________________

Dalimír Dali Stano

Born on: 10th of february 1955 Trenčín Slovakia

Group member of: SC PEN, SSS, EDPK

Graduate of Common learning school in Martin and afterwards a graduate of Elektrotechnical faculty of Slovak Technical University in Bratislava. At University he studied physics of solid matters and energetics. After finishing exams (in 1980) he started to work at Závody ťažkého strojárenstva in Martin and since 1981 at Krajský energetický dispečing in Košice. Afterwards he started his career in literature.

Since 1994 Dalimír Stano (known as Dali) published his works in Slovak, Czech, British, Polish and Ukrainian magazines dedicated to literature, in Slovak radio and foreign mutations of magazine Enter (Publisher dive buki, Košice).

He is laureate of Literárny Zvolen (1997).

His debut was book of poetry Vaša Esencia (Published by Vydavateľstvo Michala Vaška 1997, Prešov). He continued his work with another books of poetry Oxana, (Published by Vydavateľstvo Vienala, Košice 1998), Samotka (Published by Vydavateľstvo Spolu slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 1999), Kolotoč alfa (Published by Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov – VSSS, Bratislava 2003), Žreb môjho bytia (Published by VSSS, Bratislava 2005), Edo je deväť (Published by VSSS, Bratislava 2002), Diabolské balady (Published by VSSS, Bratislava 2007). Those books are considered by author himself as his studies of literature.

Two more books of poetry were publisehed in 2014: Flexibuk No.3 with secondary title myslím (Published by dive buki, Košice) as well as short book of poetry Verše online (with secondary title Nedoručená pošta). Verše online Dali wrote under pseudonym Dávid Wolf and are distributed as supplement of Vertigo magazine (Published by Vydavateľstvo Face, Prešov).

Dalimír Stano is founder of Dielňa Autorov Literatúry – DALi (in 1999), what became later Vydavateľstvo DAL i (in 2004). He published around ten of debute works of starting Slovak writers.

He provides his advice in literature clubs, is active member of web forums dedicated to literature, takes part in organisation of cultural events withins scope of Európskeho domu poézie Košice (EDPK).

Dali wrote lyrics for musical Kubo (premiered in Štátne divadlo Košice, juny 2008), as well as for hardrock musical D and D, which waits for its realisation.

He is co-funder and active member (as performer) of music-literature oriented band Poetic Eletric (Band founded in 2005, first DVD is now in production, 2016).

Except poetry Dali is writing prose as well and is doingwork of publicist.

*03.11.1937, Poprad

Viera Švenková sa radí medzi významné reprezentantky slovenskej poviedkovej tvorby. Narodila sa 3. novembra 1937 v Poprade. Po absolvovaní FFUK v Bratislave (1960) pracovala vo viacerých literárnych časopisoch a vydavateľstvách. Vydala dvadsiatku kníh, zväčša tematicky ukotvených v tatranských horách, z toho desať zbierok poviedok. Mnohé poviedky vyšli v zahraničných antológiách a časopisoch, a to v prekladoch do jedenástich jazykov. Zbierka mini-esejí Rýchlokurz sebaobrany vyšla v štyroch vydaniach a v českom preklade. S úspechom sa stretol aj päťdielny seriál O múdrej Aničke, určený predškolákom.

Doc. PhDr. Zvonko Taneski, PhD.

*12.3.1980

člen: SC PEN

Štúdium všeobecnej a komparatívnej literatúry ukončil na Filologickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Skopje (2002). V roku 2003 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Perugii (Taliansko). Dizertačnú prácu Metaforické modely obraznosti v poézii Jána Ondruša (školiteľ prof. PhDr. Valér Mikula, CSc.) vo vednom odbore teória a dejiny slovenskej literatúry obhájil v roku 2007 na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Rigoróznu prácu Slovensko-macedónske literárne vzťahy vo vednom odbore prekladateľstvo a tlmočníctvo obhájil na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2008). Komisia SAV pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie mu v roku 2011 priznala vedecký kvalifikačný stupeň IIa (samostatný vedecký pracovník).

Habilitoval sa na Fakulte cudzích jazykov Univerzity FON v Skopje (2011) v študijnom odbore macedonistika – slovanské jazyky a literatúry, kde pôsobil ako docent v rokoch 2011 – 2014. Od roku 2014 do konca augusta 2015 bol zamestnaný ako vedecký pracovník v Ústave pre výskum kultúrneho dedičstva Konštantína a Metoda na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde pracoval aj počas rokov 2007 – 2011. Pracoval tiež v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave (2007 – 2008). Na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pôsobí od septembra 2015. Vedie prednášky a textové semináre z dejín umeleckého prekladu, medziliterárnych vzťahov a literárnej komparatistiky, z dejín konkrétnych národných literatúr (južnoslovanských) a výberové kurzy macedónskeho jazyka a reálie Macedónska.

Členstvo v redakčných radách a odborných spoločnostiach

člen Klubu nezávislých spisovateľov Slovenska AOSS

člen Klubu nezávislých spisovateľov Macedónska

člen Európskeho spolku literárnych komparatistov (Réseau européen d´études littéraires comparées / European Network for Comparative Literary Studies)

člen Medzinárodnej asociácie autorov a publicistov (Authors and Publicists International Association) – МАПП / APIA so sídlom v Rige – Lotyšsko

člen Spoločnosti priateľov južných Slovanov v Českej republike

člen Asociácie prekladateľov Macedónska

čestný člen Slovenského PEN centra

člen hlavnej redakčnej rady medzinárodných vedeckých časopisov Konštantínove listy / (od roku 2008) a Art Communication & Popculture – A & P (od roku 2014)

Ocenenia

2015 – Cena rektora Varnenskej univerzity v Bulharsku za „celkovú vedeckú a básnickú tvorbu a za prínos pre udržiavanie slovanskej kultúrnej vzájomnosti“

2013 – Zlatá medaila „Poet Laureat“ za básnickú tvorbu v Manile – Filipíny

2012 – Cena „Zlaté pero“ za najlepší preklad roka (za preklad románu Dušana Mitanu Patagónia do macedónčiny)

2009 – Cena rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre za publikačné aktivity vo vydavateľstve UKF a v domácich vydavateľstvách a periodikách

1999, 2000, 2001 – Cena pre mladých filológov „Blaže Koneski“ v Skopje

1995 – Cena C.R.I.C pre mladých umelcov z oblasti stredomoria a balkánskych krajín v Regio Calabrie v Taliansku

Viac informácií: https://sk.wikipedia.org/wiki/Zvonko_Taneski

Publikačná činnosť: zoznam publikácií UK

Staršia publikačná činnosť: link (pripojený Word dokument)

Miestnosť: G 214

Klapka: 154

E-mail: taneski@uniba.sk, zvonko.taneski@gmail.com

Ján Tazberík

*1950, Rimavská Sobota

člen SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

v rokoch 1965– 1968 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote, v rokoch 1971 – 1976 filozofiu na filozofickej fakulte UK v Bratislave. Neskôr pracoval v rôznych vedeckých, pedagogických a menežérských funkciách a pozíciách (Výskumný ústav kultúry v Bratislave, Literárnovedný ústav SAV, Filozofická fakulta UK). V rokoch 1994 –1995 a potom1998 – 2012 bol generálnym riaditeľom Národného osvetového centra. Od roku 2013 je tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. Debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), ďalej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983 – prémia Literárneho fondu)), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2O14), ktorá získala výročnú cenu Spolku slovenských spisovateľov a výročnú prémiu Literárneho fondu.

Ján Tazberík vie obdivuhodne a jasne vymedziť svoj pocit v slovách a možno až v tichých nad-slovách. Dokáže byť verbálne zdatný a koncentrovane čistý. A preto i tú „mágiu času“ svojho života je schopný rozatomizovať do akéhosi iba jemu vlastného, čarovného poznania zmyslu vecí. A nakoniec, je tu i tá blízkosť mysticky tajomného a nikým dostatočne nepomenovaného dychu smrti, ako stavu konečného rozuzlenia: čím sme a možno tým, čím sme vlastne chceli byť. A práve preto tu – a práve na tomto mieste, básnikovi ide z pohľadu vlastného bytia o to pravdepodobné, každodenné a dosiahnuteľné… a i o to možno! Je tu prítomný aj ten povestný úsmev cez prizmu pominuteľnosti, zjavuje sa tu tajomstvo nehy každodenného prebývania s milujúcou osobou.

Ireney Baláž, Knižná revue 12/2015

Pavol Tomašovič (1964) – spisovateľ, publicista a novinár, člen Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského syndikátu novinárov, publikuje od roku 1992. Bol členom viacerých redakčných rád a kultúrnej rady TTSK, od roku 1997 do roku 2016 šéfredaktorom a tvorcom miestneho časopisu v Trnave Novinky z radnice. Dlhodobo pracuje v samospráve a podieľa sa na kultúrnych a spoločenských podujatiach. Napísal a publikoval viac ako 300 autorských článkov, zamyslení, recenzií a odborných príspevkov. V roku 2007 vydal generačný román mapujúci zmenu spoločenských pomerov s názvom Nič v krajine nikoho (SSV, 2007), ktorý ocenili čitatelia Knižného revue druhým miestom v súťaži debut roka. V ďalšej knihe s názvom Bezčasie (SSV, 2010) ponúka zbierku poviedok reflektujúcich súčasnú dobu, pričom  zbierka je aj poctou slovu a knihe, ako to autor zdôrazňuje najmä v poviedke Kniha života. Tretia zbierka s názvom Presahy (SSV, 2013) je charakteristická odkrývaním často prehliadaných rozmerov života a na pomerne malom priestore ponúka množstvo pozoruhodných podnetov. Najnovšia kniha Pavla Tomašoviča s názvom Most ponad čas prináša nielen podnetné čítanie, ale vytvára aj pomyselný oblúk, ktorý autor naznačuje prostredníctvom troch literárnych pozorovateľov sveta – R. Musila, F. Kafku a M. Kunderu. Ide o myšlienkové premostenie, ktoré pomáha odkrývať dôvody dnešnej krízy i celkovej spoločenskej situácie. Zostavil a v rámci KPT vydal dva zborníky textov z podujatí Trnavská poetika (2016, 2017), ktorého bol spoluorganizátor a spoluautor. Autorsky sa podieľal na viacerých kultúrnych programoch v meste, ktoré aj moderoval či spoluorganizoval, hlavne v oblasti literatúry a hudby. Je predsedom občianskych združení Klub priateľov Trnavy a PRO Trnava.

Študovala na gymnáziu Ľudovíta Bezruča v Trenčíne a neskôr na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor herectvo. V roku 1994 sa stala riadnou členkou súboru SND, kde účinkovala v mnohých divadelných inscenáciách (B. Friel “Tance na sklonku leta”, P. Karvaš “Vlastenci z mesta Yo”, C. Goldoni “Čertice”, O. Šoth “Svetlo v tme”, G. Rodani “Jazmínko v krajine klamárov”, M. Porubjak, M. Huba “Tančiareň” atď.)

Neskôr účinkovala v divadelných incenáciách v divadle Aréna (Oľga Muchinová “YOU”, P. O. Enquiste “V hodine rysa”, V. H. Vladimírov “Zem”), v divadle Astorka (F.G.Lorca “Dom Bernardy Alby”), Nová Scéna (R. Polák “Shokespeare”), v divadle J. Palárika v Trnave (J.B. Moliére “Lakomec”, I. Orkényi “Tótovci”, F. Wedekind “Jarné prebudenie”, M. Maeterlinck “Modrý vták”, M. Kukučin “Neprebudený”), v divadle Na Zábradlí (O. Šoth “Nepotrební”), v Štátnom divadle v Košiciach (O. Šoth “Milada Horáková”).

Za svoju hereckú prácu získala v roku 1995 Cenu slovenských spisovateľov za Ženský herecký výkon v televíznom filme Na Bukvovom dvore v réžii O. Šulaja, Cenu “Objav divadelnej sezóny” na Medzinárodnom divadelnom festivale Divadelná Nitra v roku 2000 a Cenu Literárneho fondu za mimoriadny herecký výkon v divadelnej inscenácii hry Olgy Muchinovej “You” v roku 2003.

Počas svojej profesionálnej kariéry ďalej študovala v Mexiku na Národnej škole tanca – Instituto Nacional de Bellas Artes, v Amsterdame na MAPA – The Moving Academy of Performing Arts, v Berlíne –  Artistic coaching workshop a v Japonsku, kde sa venovala výskumu japonského divadelného umenia so zameraním na Butoh divadlo.

Dlhodobo aktívne pôsobí v hnutiach na záchranu ekologických systémov zeme, v združeniach podporujúcich propagáciu alternatívneho školstva na Slovensku, vo fundraisingu a v rozvoji multitaskingových zručností.

PaedDr. Jaroslav Vlnka, PhD.

*18.10. 1971, Bánovce nad Bebravou

Člen: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov

Slovenský literárny kritik, básnik a prozaik. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Doktorandské štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa problematikou slovenskej medzivojnovej literatúry, realistickou literatúrou a literárnou kritikou. Pracoval na Gymnáziu v Topoľčanoch, v rokoch 2002 −2015 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a zároveň člen akademického senátu i tajomník katedry na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rokoch 2010 – 2014 bol redaktorom mesačníka Slovenské pohľady. Publikuje vo viacerých domácich a zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch. Zúčastňuje sa medzinárodných vedeckých konferencií, je riešiteľom rôznych grantov a členom odborných komisií a porôt literárnych súťaží. Aktuálne pracuje na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Debutoval básnickou zbierkou Verše na raňajky (Bratislava : Odkaz, 2000), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska od Literárneho fondu SR. V nasledujúcej zbierke Púšť (Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005), poukazuje na situáciu človeka, ktorý sa pokúša v určitých kultúrno-historických súradniciach vytvárať hodnotový systém na základe súladu svedomia a ľudskej prirodzenosti.“ Edične pripravil knihy: Božena Slančíková Timrava: Za koho ísť a iné prózy (Bratislava, Perfekt, 2005) a Martin Kukučín: Rysavá jalovica a iné prózy (Bratislava : Perfekt, 2005).Vydal vedeckú monografiu Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu (Trnava : UCM, 2011) o tvorbe známeho príslušníka generačno-poetického hnutia nadrealizmu, ktorým v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vyvrcholili avantgardné tendencie v slovenskej literatúre. Je autorom súboru štúdií, odborných článkov a recenzií (katolícka moderna, nadrealisti, Osamelí bežci) Zastávky na znamenia (Martin : Matica slovenská, 2012). Napísal novelu Mŕtvy jazyk (Martin : Matica slovenská, 2014) nominovanú na Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Novela predstavuje spomienkový návrat do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia, aj problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Vydal knihu štúdií Sondy do vybraných textov slovenskej literatúry 20. storočia (Trnava : UCM, 2014), v ktorej hodnotí poéziu predstaviteľov DAV-u, nadrealizmu, katolíckej moderny, barbarskej generácie a interpretuje prózy A. Bednára, R. Slobodu, D. Mitanu, I. Koleniča, V. Klimáčka a P. Macsovszkého a iné, pričom vychádza z poznania vývinových súradníc literatúry, no nezabúda ani na dôležitosť čitateľského zážitku.

PhDr. Ladislav VOLKO PhD.

*1944

člen: SC PEN

sociológ, publicista, bývalý diplomat (naposledy veľvyslanec Slovenska v Indii 1999-2004), guvernér za SR: Asia – Europe Foundation, Singapur, 2003-2007), vysokoškolský pedagóg (vedúci Katedry právnych a humanitných vied Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), člen Slovenského syndikátu novinárov (od 1985), Klubu filmových novinárov (člen výboru), Slovenského filmového zväzu (člen výboru), zakladateľ a prezident India klubu (od 1983), prezident Slovenského centra PEN (2012-2015), slovenský a poľský básnik, prekladateľ.

Korešpodent Smeny a Mladé fronty vo Varšave (1971 – 1974), korešpodent Radio France International v Bratislave (1990 – 1992), spolupracovník Romano Nevo ľil, stály spolupracovnik literárnej revue Vis a Vis v Krakove (od 2014), člen medzinárodných porôt FIPRESCI na filmových festivaloch, člen redakcie vedeckej revue FMK UCM Communication Today (od r. 2010). Publicista a autor množstva štúdii a článkov z oblasti literatúry a sociológie kultúry, filmu a médií, píše poéziu po slovensky a po poľsky. Okrem iných vydal:

Problémy filmovej kritiky (editor, Slovenský filmový ústav, Bratislava 1979)

Slávne osobnosti filmu (Mladé letá, Bratislava 1986)

Kultúra filmového diváka na Slovensku (hl. riešiteľ výskumu, Slovenský filmový ústav, Bratislava 1986)

Teória dramatických umení (štúdia), Tatran, Bratislava 1986

1. I. Witkiewicz: Hry (autor úvodu), Divadelný ústav, Bratislava 2001

Czesław Miłosz: Záhrada vied (eseje, editor a autor doslovu, Kalligram, Bratislava 2002)

1. Dobšinský a M. Ďuríčková, J. C. Hronský, V. Šikula, J. Šrámková: Slovenské rozprávky a príbehy (editor, v hindštine, Pitambar New Delhi 2005)

Jerzy Harasymowicz, poeta Krakowa, Bieszczadów i Sądecczyzny, red. B. Faron, esej: Poetyckie reminiscencje słowackie w twórczości J. Harasymowicza, Kraków 2014

Sociologické aspekty mediálnej kultúry, FMK UCM, Trnava 2015

Poézia: Yellow Angel and Buddha (Pitambar, New Delhi 2004, v hindštine)

Ma (v anličtine, hindštine, slovenčine a poľštine, Soul Publications, New Delhi

2004)

Contemporary Slovak Poems (editor, antológia 23 slovenských básnikov

v hindštine), Pitambar, New Delhi 2008)

Doc.Mgr. Petr Žantovský, PhD.

1962, Pardubice

člen: SC PEN

Novinář, vysokoškolský pedagog, prozaik a básník. Absolvoval Fakultu žurnalistiky UK Praha, v roce 2009 obhájil dizertační práci z oboru Teorie a dějiny žurnalistiky na Filozofické fakultě Katolické univerzity Ružomberok a v roce 2015 se habilitoval v oboru masmediální studia na Panevropské univerzitě v Bratislavě.

V médiích začínal v období kolem roku 1989. Listopad ho zastihl v kulturní rubrice deníku Práce, kde se následně stal vedoucím kulturní rubriky se specializací hudba a film. Stejnou funkci pak zastával i v obnoveném prestižním týdeníku Reportér.

Od poloviny 90. let se věnoval převážně vydavatelské a nakladatelské práci, vedl nejprve tradiční nakladatelství Melantrich a poté progresivní vydavatelství Votobia. Zejména na tomto působišti odstartoval později velmi populární ediční řady věnující se knižním vydáním publicistiky. Sám napsal několik knižních interview s nejvýznamnějšími osobnostmi české politiky a kultury – Václavem Klausem (1998), Milošem Zemanem (2001, 2012), Otakarem Vávrou (2001), Janem Potměšilem (1999), Evou Urbanovou (1997), Milanem Knížákem (2005), Vladimírem Železným (2000) a dalšími.

Kromě toho vydal řadu knih z oblasti mediální kritiky – Média na pranýři (2003) , Hovory o médiích (2005), Česká politika a média po r. 1989 (2013) či Mediální manipulace a krize v ČT r. 2000 (2015). Specifická je publikace Průvodce minovým polem české žurnalistiky (2015), která je lehce parodující parafrází na realitu české mediální krajiny.

Vedle toho vytvořil a zrealizoval projekt Rádia Ethno, které přineslo do českého rozhlasového prostředí velmi výraznou kulturní stopu a postavilo alternativu proti standardizovanému masovému hudebnímu zboží. Toto rádio vlastnil a vedl v letech 2004-2012.

Prošel řadou veřejných funkcí – byl místopředsedou Syndikátu novinářů (1998-2000), členem Rady pro rozhlasové a televizní vysílání (2000-2003), poradcem předsedy Poslanecké sněmovny (1998-2002) a také poradcem ministra kultury a šéfem jeho odborné skupiny pro mediální legislativu (2005-2006). Je členem Slovenského centra PEN klubu a šéfem mediální sekce Klubu pražských spisovatelů. V roce 2014 obdržel výroční cenu Unie českých spisovatelů za své literární i publicistické působení a v roce 2016 Krameriovu cenu za nezávislou žurnalistiku v kategorii mediální kritika.

V posledních bezmála patnácti letech se věnuje pedagogické činnosti, prošel různými akademickými pracovišti, soustavně od roku 2003 je členem katedry hospodářské politiky Národohospodářské fakulty Vysoké školy ekonomické v Praze, v současnosti působí také jako vedoucí katedry komunikace na Vysoké škole mezinárodních a veřejných vztahů a od akademického roku 2016-2017 spolupracuje také s Panevropskou vysokou školou v Bratislavě.

Publikuje v různých českých tiskových i internetových médiích, více než 10 let také vysílá své mediální komentáře v Českém rozhlase.

Poesii a prózu píše už od 80. let minulého století. Publikoval před rokem 1989 v samizdatu (revue Antagon, ZUP, Runa, Sborník atd). Po roce 1989 publikoval řadu povídek v literární příloze Českého týdeníku. Verše publikuje v revue Divoké víno a časopisu LUK (Literatura-umění-kritika). Výbor z poesie z let 1982-2012 pod názvem Tady bydlím mu vydal Klub pražských spisovatelů (2012), další sbírka Zakázané květiny vyšla v nakladatelství Kmen r. 2016. Zúčastnil se pravidelných každoročních almanachů české poesie Ptáci z podzemí (2013), Pastýři noci (2014), Rybáři odlivu (2015) a Řezbáři stínů (2016). Novelu Nouzový východ uveřejnil v Almanachu Kmene (2015).

Vyštudovala na Vysokej škole ekonomickej, Fakulte ekonomiky služieb a cestovného ruchu v Banskej Bystrici (1983). Krátko pracovala v hoteli na recepcii i na prevádzke, niekoľko rokov ako vedúca cestovnej kancelárie a dvanásť rokov v banke ako riaditeľka pobočky. Spolu so svojím holandským partnerom založili v r. 2007 realitnú kanceláriu a prekladateľskú agentúru, v roku 2020 jedna z firiem rozšírila svoje aktivity o vydavateľskú činnosť.

Žije a pracuje v Lučenci. V súčasnosti vedie vydavateľstvo Lux libris a prekladateľskú agentúru, od roku 2021 pracuje aj ako externý copywrither pre české a slovenské firmy.

Spisovateľskej činnosti sa aktívne venuje od r. 2015, píše hlavne prózu. Svoje poviedky publikuje prevažne v dvojtýždenníku Literárny týždenník, recenzie jej vyšli aj v Dotykoch a Slovenských pohľadoch. V r. 2018 vyšiel v poľskom zborníku Jak podanie reki nemecký a francúzsky preklad úryvku jej poviedky Dom, v ktorom ťa budem čakať, neskôr jej vyšla poviedka v českom zborníku Dekameron (Obec českých spisovateľov, 2020).

Má dve deti, z ktorých starší syn Jakub je tiež literárne činný (víťaz Poviedky 2017, víťaz Literárnej súťaže Jána Kollára v Prahe – 2019, 2020).

Diela:  Tiene babieho leta (2016) – zbierka poviedok

Kľukatenie (2017) – zbierka poviedok

Malinové roky (2017) – novela

Príď v májovú nedeľu (2018) – román

Dievča z Ďárváršáru (2019) – novela

Vabank (2020) – zbierka poviedok

Členka: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov