Na FESTIVALe J. SMREKA vystúpia R. Bojničanová a P. Tomašovič

Renáta Bojničanová sa narodila sa v roku 1974 v Trnave. Venuje sa vedeckej práci v odbore hispanistika a slavistika. Jej literárny debut Kolovrat (2018) vyšiel s veľkým oneskorením v porovnaní s obdobím vzniku rukopisu. Jeho obsahom je existenciálna výpoveď na pomedzí prózy a poézie, reflektujúca situáciu vykorenia človeka v živote a vo svete.

Via crucis

Vždy medzi približovaním a vzďaľovaním,
medzi klesaním a povznesením sa…
NA DUCHU,
vždy na medzi.
Vždy prekonávanie protichodnej sily,
na ceste,
čo brzdí a uvádza do chodu,
dovádza…
do hraníc, do zúfania…
A len napred!
V premáhaní sa, sebazapieraní,
v premáhaní odporu a trenia,
vždy – ako na príkaz,
ŽIŤ A ŽIŤ.
A medzitým,
v závrate, v slepom váhaní,
hľadanie rovnováhy, súladu,
alebo aspoň… aspoň hocakého zmyslu
v tomto ustavičnom
slabnutí a silení sa
– medzi príťažlivosťou a vzletom –
na rozhraní
v stretostrete protichodných síl.
Vždy… alebo aspoň… aspoň
AKOBY
na vážkach,
na medzi, na križovatke…
NA KRÍŽI.

Pavol Tomašovič sa narodil sa v roku 1964 v Trnave. V roku 2007 vydal generačný román Nič v krajine nikoho. V ďalšej knihe Bezčasie (2010) ponúka zbierku poviedok reflektujúcich súčasnú dobu. Tretiu knihu s názvom Presahy vydal r. 2013. Najnovšia kniha Most ponad čas vytvára pomyselný oblúk, ktorý autor naznačuje prostredníctvom troch literárnych pozorovateľov sveta – R. Musila, F. Kafku a M. Kunderu. Tomašovič zostavil dva zborníky textov z podujatí Trnavská poetika (2016, 2017), ktorého bol spoluorganizátor a spoluautor. Je riaditeľom Krajskej knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

Svetlo

Keď svetlo
na konci tunela
stratilo svit
a vlak života
nemá kam ísť

keď krajina
vyschla
a vlahu nádeje
nik už v nej nepije (nepozná)

keď človek
v duši stratil mier
a obrys s tmou splynul
na ceste čo nemá cieľ
všetky zástavky si minul

zavri si oči
a spomeň si
kto v detstve pri tebe stál
kto podal ti ruku
pohladil
do náručia vzal
kto natrel na chlieb ti maslo
ten rád ťa mal

Ten poznal i svetlo
čo hľadáš v tme
zažni ho
nech v kupé života
opäť je miesto
pre lásku
čo človeka
i cestu
má rád