Prezident SC PEN
Narodený 26. 4. 1972 v Prešove

Vzdelanie:

Mgr. Univerzita Karlova v Prahe, , Matematicko-fyzikálna fakulta, odbor teoretická fyzika (1995)
Gymnázium na ul. T. Ševčenka Prešov (dnes gymnázium J. A. Raymana Prešov) (1990)

Verejná činnosť – výber:

Svetové združenie Slovákov v zahraničí

• predseda (od 2006 – štvrté funkčné obdobie v rade)

Slovenský dom v Prahe

• autor ideového zámeru, realizátor projektu odkúpenia a rekonštrukcie objektu, od otvorenia v roku 2014 riaditeľ

Rada vlády ČR pre národnostné menšiny

• člen (2004-1012, od 2020 znovu)
• podpredseda (2005-2008)
• podpredseda Výboru pre dotačnú politiku (od 2022)

The Europeans Throughout The World, Brussels

• člen výboru (od 2007)
• viceprezident (od 2009)

Rada vlády SR pre kultúru

• člen Výboru pre kultúrno-osvetovú čnnosť (od 2013)

Slovensko-český klub

• štatutárny 1. podpredseda (od 1996)

Slovenský literárny klub v ČR

• predseda (od 2018)
• výkonný podpredseda (od 2001-18)

Slovenské dotyky, Magazín Slovákov v ČR

• zástupca šéfredaktorky (od 1996)

Zrkadlenie-Zrcadlení, česko-slovenská literárna revue

• šéfredaktor (od 2004)

Český a slovenský svet, internetový denník krajanov

• šéfredaktor (2001-2007)

Friendly European Center Against Expulsion

• viceprezident (od 2008)

Jánošík & Ondráš Folk Fest Vychylovka

• riaditeľ (od 2013)

Podiel na projektoch – výber:

sieť festivalov Dni slovenskej kultúry v ČR (od 1998)
Visegrad – Terra Interculturalis, medzinárodný projekt venovaný menšinám (2004-2010)

ČeskoSlovenská scéna (od 2000)
Café Teatr a Café Galerie Černá labuť (2001-2008)
medzinárodná detská vedomostná súťaž Eurorebus (od 2001)
medzinárodný literárny projekt Stredoeurópania v strednej Európe (2003)
200 rokov slovenského výtvarného umenia (2005)
Literárna súťaž Jána Kollára (od 2005)
Charta 77 a Slováci (2007)
Projekt Vagón (2008)
Medzinárodné centrum Doubice (2008-10) 

Členstvo a ocenenia – výber: 

Člen Spolku slovenských spisovateľov a Klubu nezávislých spisovateľov

Podpredseda poradného zboru Matice slovenskej pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Osobnosť neziskového sektoru ČR (2005)
Jungmannova medaila za medzinárodnú spoluprácu v oblasti kultúry (2010)
Cena Asociácie veteránov Slovenska – za spoluprácu na projektoch rozvojovej pomoci v krajinách, kde pôsobili slovenskí vojaci a kde žijú slovenské komunity (2015)
Strieborná plaketa Matice slovenskej (2019)
Cena Obce spisovatelů za prínos k zbližovaniu českej a slovenskej kultúry (2022)
Identifikačný kód Slovenska (2022)
Zaslúžil sa o štát (2022)

Zlatá medaila Alexandra Dubčeka (2023) 

Autor kníh esejí, zbierok básní, kníh rozhovorov, redaktor cca 30 kníh, autor viac než 2000 novinárskych článkov, spolupráca s Českým rozhlasom, scenáristická a komentátorská spolupráca s Českou i Slovenskou televíziou

Milan Richter, prezident SC PEN

*25. 7. 1948 Bratislava

Člen: SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov

Vyštudoval nemčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1972 – 1981 pracoval ako vydavateľský redaktor, potom sa venoval literatúre a umeleckému prekladu profesionálne, v rokoch 1993 – 1995 bol chargé d’affaires Slovenska v Nórsku a na Islande. V rokoch 1995 – 2002 pracoval v Literárnom informačnom centre v Bratislave. Roku 2001 založil vydavateľstvo MilaniuM. Vydáva v ňom najmä poéziu svetových básnikov a súborné dielo Milana Rúfusa, ale aj inú pôvodnú slovenskú tvorbu. Je členom Klubu nezávislých spisovateľov, členom rakúskej spisovateľskej organizácie Grazer Autorenversammlung, členom korešpondentom Európskej akadémie poézie, členom Akadémie B. Björnsona v Nórsku, prvým viceprezidentom WAAC (Svetovej akadémie umenia a kultúry) so sídlom v Kalifornii, USA. V roku 2000 založil Medzinárodný literárny festival Jána Smreka, ktorého je riaditeľom. Žije v Dunajskej Lužnej.

Zobraziť všetko

Poézia

Poďte, vyrážame!

Večerné zrkadlá (1973)

Korbáče (1975)

Peľ (1976)

Bezpečné miesto (1987)

Korene vo vzduchu (1992)

Spoza zamatových opôn (1997)

Anjel s čiernym perím (2000)

Vo mne zbúraný chrám (2002)

Dráma

Kafkov druhý život (2006)

Z Kafkovho Pekloraja (2006)

                                                                                               Tatiana Juríková (Tatiana Tá) pochádza z Bratislavy, aj keď korene má po mame na Strednom Slovensku a cez otca u Slovákov v Srbsku.

Pôsobila v deväťdesiatych rokoch v Tlačovej agentúre Slovakia najskôr ako redaktorka, neskôr ako vedúca Redakcie dokumentacnych databáz a mediálneho monitoringu.

Po štúdiách na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a ďalšom vzdelávani v oblasti, spája profesne písanie a tvorenie celkovo s terapiou, sprevádzanim klientov. Vďaka cieleným odborným spoluprácam je doma i v sociálnom potadenstve, krízovej intwrvencii a v projektovom manažmente.

Publikuje od osemnástich, píše  poéziu, publicistiku. Výraznejšie v časopise Slovenské pohľady, aj s ocenenim Matice slivenskej. Je registrovanou členkou v LITA.

Vníma ako dar daný do vienka, smieť kráčať na ceste životom po stopách predka, verejne známeho dramatika, ktorý vydal ako všeobecný lekár prvú sociálnu štúdiu, Ivana Stodolu. Z rodostromu, v línii po starej mame, vzišiel tiež renomovaný herec Dušan Jamrich a sólový hudobník Andrej Šeban.

Z tvorby:

Zbierka básní Život v zátvorke z r. 1999

Zbierka básní Život na stred (pracovný názov, v príprave)

Výber z poézie v Rádiu Regina, Literárny týždenník, články do časopisov Naša nemocnica, Neuro magazín, Dermato magazín, na portáloch slovenský pacient a život bez antibiotík, reportáž a básne v Evanjelickej Bratislave, recenzia v Knižnej revue, rozhovory v časopise Slovenské Dotyky, Príbeh Rockovej školy v Nitre v časopise Nový Populár.

Dva roky zastávala funkciu tajomníčky v Združení rodičov na ZŠ a dva roky viedla ako štatutár občianske združenie. V Inštitúte pre vzdelávanie a regionálny rozvoj bola rok PR manažérom v úspešnom európskom projekte.

* 22. 3. 1945 Nová Bystrica (okres Čadca)

Alexander Halvoník, prozaik, literárny kritik, redaktor literárnych časopisov, knižný redaktor, editor, vydavateľ, sa narodil sa 22. marca 1945 v Novej Bystrici v rodine lesníka.

Základnú školu vychodil v Oščadnici (1951 – 1959). Študoval na Jedenásťročnej strednej škole v Čadci (1959 – 1962). Absolvoval štúdium francúzštiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1962 – 1969).

Krátko pracoval ako redaktor v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave. Pôsobil v Ústrednej knižnici SAV (1969 – 1978), kde bol aj zástupcom riaditeľa a vedúcim Strediska vedeckých informácií. Bol zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Veda (1979 – 1981). Pracoval na Ministerstve kultúry SSR (1981 – 1992), najskôr ako vedúci literárno-dramatického oddelenia, nakoniec ako riaditeľ sekcie knižnej kultúry. Bol zakladajúcim šéfredaktorom časopisu Knižná revue (1992 – 1995, spočiatku v Slovenskej knihe, neskôr v Pentext, s.r.o), súčasne zástupcom šéfredaktora Slovenských pohľadov (1993 – 1994), redaktorom Literárneho týždenníka (1994 – 1995, 2013 – 2014) a vedúcim sekcie literárnej kritiky v Národnom literárnom centre a šéfredaktorom literárnokritického štvrťročníka Literika (1996). Bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (1997 – 2002) a riaditeľom Literárneho informačného centra v Bratislave (2002 – 2011). V roku 2014 bol členom redakcie Literárneho týždenníka pre oblasť literárnej kritiky a členom jeho redakčnej rady. V súčasnosti je členom Rady Fondu na podporu umenia.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN. Žije v Bratislave.

Recenzie, literárnu publicistiku a preklady začal uverejňovať v Slovenských pohľadoch (1969), pravidelne prispieval aj do Nového slova, Romboidu, Revue svetovej literatúry, jeho literárnokritické články, recenzie a kultúrno-publicistické materiály vychádzali aj v denníkoch, týždenníkoch a iných periodikách. Bol aj dlhoročným spolupracovníkom Slovenského rozhlasu, kde publikoval množstvo literárnokritických a publicistických prác o slovenskej a svetovej, najmä francúzskej literatúre. V slovenskom literárnom živote je prítomný viac ako štyridsať rokov ako literárny kritik a publicista – autor kritík literárnych diel a reflexií o problémoch literárnej tvorby, vydavateľskej praxe a analýz ročnej literárnej produkcie. Ako prozaik knižne debutoval novelou Svrbenie krvi (1996), mapujúcou citové a intelektuálne rozpory muža na prelome režimov (vychádzala na pokračovanie v denníku Pravda v r. 1991) . Už predtým však vydal knižné autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994, 2008). Výber z literárnej publicistiky (z obdobia rokov 1995 – 2004) vydal pod názvom Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (2004); dielo má esejistický charakter a je náčrtom základných téz, ktoré ovplyvňujú charakter slovenskej literatúry; skladá sa z troch častí – prvú časť tvorí pokus o syntetizujúci pohľad na charakter vývinových tendencií v slovenských kultúrnych, najmä však literárnych kontextoch, druhú časť – deväť hodnotiacich správ o prozaickej tvorbe z rokov 1994 až 2004, usporiadaných podľa jednotlivých ročníkov, a tretiu časť tvoria samostatné recenzie diel jednotlivých autorov, portrétne štúdie a iné žánre literárnej publicistiky. Pokračovaním je kniha Premeny II, obsahujúca eseje, výročné literárnokritické hodnotenia prozaickej tvorby a články súvisiace s literárnym procesom v slovenskej literatúre za roky 2005 – 2012. Je aj spoluautorom diela Imrich Sedlák a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. (1999), kde sa popri Igorovi Hochelom a Ivanovi Sulíkovi venuje peripetiám slovenskej literatúry v dvadsaťročí po roku 1989, pričom je autorom statí o próze, poézii a dráme po r. 1989.

Významná je jeho zakladateľská úloha pri vzniku časopisu Knižná revue s podtitulom Časopis pre fanúšikov knihy a literatúry (1992), ktorej bol niekoľkokrát v rokoch 1990 – 1996 šéfredaktorom a vydavateľom. Časopis, ktorý vydával najskôr štátny podnik Slovenská kniha, potom Združenie vydavateľov Slovenska vo vydavateľstve Pentext, a napokon Národné literárne centrum, dnes Literárne informačné centrum (po zmene názvu) so Združením vydavateľov Slovenska (od roku 1996), mal vďaka nemu od začiatku ambíciu nielen informovať o vydavateľskom, kníhkupeckom a čitateľskom živote, vychádzajúcich edičných tituloch, ale aj upozorňovať na hodnoty vznikajúcej slovenskej pôvodnej a prekladovej literatúry a podávať komplexnejší pohľad na udalosti v slovenskej literatúre a na literárne procesy; na jeho stránkach sa prezentovali alebo vyprofilovali viacerí známi literárni kritici.

Bol aj spoluzakladateľom – dnes už nejestvujúcej – literárnej revue Literika (1996 – 2000), s podtitulom Literárnokritický kvartálnik (vydavateľ Národné literárne centrum, po zmene názvu Literárne informačné centrum), ktorá autorsky predstavovala príslušníkov všetkých generácií, vrátane najmladších a začínajúcich autorov, zastúpení boli aj členovia všetkých spisovateľských organizácií i nezačlenených autorov – od členov PEN-klubu, Klubu nezávislých spisovateľov, Obce spisovateľov Slovenska, Klubu literatúry faktu, až po členov Spolku slovenských spisovateľov, i členov spisovateľských organizácií našich národnostných menšín a slovenských krajanských autorov žijúcich v zahraničí. Základnou ambíciou časopisu bolo podnieť diskusiu o literatúre a jej smerovaní.

Výsledkom jeho prekladateľských aktivít z francúzštiny sú viaceré knižné preklady diel francúzskej literatúry (Nicole du Buron, Juliette Benzoniová, Michel Butor, Christian Jacq, Patrick Modiano, Jack Lang, Michel Rio, Jean-Paul Didierlaurent ), šesť kníh mýtov a legiend (Alain Quesnel, Claude-Catherine Ragache), ako aj desiatky časopisecky uverejnených prekladov (Paul Ricoeur, Hervé Bazin, Tzvetan Todorov, Robert Merle, Jean d´ Ormesson).

Ocenenia

Prémia Slovenského literárneho fondu za preklad diela Psychoanalytický slovník – 1996

Prémia Spolku slovenských spisovateľov za knihu Svrbenie krvi – 1996

Cena Slovenských pohľadov za preklad za rok 2013 – za preklad prózy súčasného francúzskeho spisovateľa s arménskymi koreňmi Phillipa Djiana

Cena Spolku slovenských spisovateľov za prózu pre deti a mládež za rok 1914 Mátoha, neboj sa! Čestná pocta pri príležitosti 30. výročia Literárneho týždenníka 2018).

DIELA

Próza

Rozprávky z tisíc a jednej noci [autorské prerozprávanie klasickej orientálnej látky; graf. upr. Karel Vilgus; ilustr. Hedvika Vilgusová] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993);  [2. vyd.] (Bratislava:1994, nové vydanie Bratislava , Matys – Praha, Aventinum, 2008). Kniha vyšla aj v českom, ruskom, maďarskom, ukrajinskom a nemeckom preklade.

Svrbenie krvi (Senica: Arkus, 1996)

Rozprávky z tisíc a jednej noci [1 elektronický optický disk (CD-ROM)] [prerozprával a upravil Alexander Halvoník] (Levoča: Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu, 2010)

Mátoha, neboj sa! ilustrácie Lenka Javorská (Bratislava, Perfekt, 2014) 1. vydanie

 Literárna veda, kritika

Premeny. Slovenská próza na rozhraní storočí (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004) 1. vydanie

Premeny II. Literárny proces v slovenskej próze na začiatku 3. tisícročia (Martin, Matica slovenská 2014) 1. vydanie

SEDLÁK, Imrich, a kol: Dejiny slovenskej literatúry II. [spoluautori: Ladislav Čúzy, Alexander Halvoník, Michal Harpáň, Igor Hochel, Katarína Sedláková, Ivan Sulík] (Martin: Matica slovenská, 2009)

Alexander Halvoník:Próza 2017: Príbeh príbehu. In: Romboid  č. 5-6/2018, s. 93-111

Alexander Halvoník: Ondrejičková apológia tvaru. Romboid 9-10/, s.113-116

 Editorská činnosť

LETZ, Štefan:            Dobrodružstvo pod vežou [zostavil výber, napísal doslov a edičnú poznámku] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000)

ČOMAJ, Ján: Deň plný drám [napísal doslov] (Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2002)

KUČERA, Matúš: Môj štát, moja vlasť [zostavil výber článkov, editor publikácie] (Bratislava, Perfekt, 2012)

Preklady diel autora

HALVONÍK, Alexander: Napkeleti mesék [ (Príbehy z východu); preklad Márta Fábián; ilustr. Hedvika Vilgusová] (Budapest: Gemini, 1993)

HALVONÍK, Alexander: Strach  [(Strach) (Plamak, literatura o iztkustvo o publicistika, roč. 2004, č. 5-6/, (Bulharsko)

HALVONÍK, Alexander:Von Boden- und anderen Schätzen. In: Wiener Zeitung, Sonderheft 2012, č. 1 (Rakúsko) /

HALVONÍK, Alexander:Fear. In: In Search of Homo Sapiens: Twenty-five Contemporary Slovak Short Stories. (Strach); preklad Heather Trebatická, Bolchazy-Carducci Publishers, 2002 (USA)

HALVONÍK, Alexander: Fear; Literary Quarterly, February 8th, 2009  Exile Writers, 25.2, p. 28 (Kanada)

HALVONIK, ALEXANDER :Příběhy z tisíce a jedné noci; (Bratislava: Matys, 2008), 2. vydanie

HALVONÍK, Alexander: Pustyň (Pustovňa). In: Mecenat i mir, Moskva, 2008, preklad Petra Michajlovova (Rusko)

 Prekladateľská činnosť

ANDERSEN, Hans Christian: Najkrajšie rozprávky Hansa Christiana Andersena [z francúzskeho originálu Les plus beaux contes d’Andersen preložil Alexander Halvoník] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

ANDERSEN, Hans Christian: Nejkrásnější pohádky Hanse Christiana Andersena [preklad z francouzského originálu Les plus beaux contes d’Andersen] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BELMONDO, Jean-Paul: Tisíc mojich životov (Mille vies valen tplus qu´une ), Praha, Práh 2017

BENZONI, Juliette: V službách kráľa 3 [Stratený poklad] [prekla z francúzskeho originálu Le trésor] (Bratislava: Remedium, 1994)

BENZONIOVÁ, Juliette: Údolie vlkov [preklad z francúzskeho originálu BENZONI, Juliette: Les loups de Lauzargues preložili Alexander Halvoník a Vladimír Roškovský] (Bratislava: Remedium, 1996)

BENZONI, Juliette: Štátne tajomstvo. Kráľ tržníc [preklad z francúzskeho originálu Le Roi des Halles, Secret d’ Etat] (Bratislava: Remedium, 1999)

BENZONI, Juliette: Hra života a smrti. Kráľov človek [preklad z francúzskeho originálu Un homme pour le Roi] (Bratislava: Remedium, 2001)

BENZONI, Juliette:  Hra života a smrti, Temná kontesa [preklad z francúzskeho originálu La comtesse des ténèbres] ([Bratislava: Remedium], 2002)

BOURDEAUT, Olivier: Čakanie na Bojanglesa [preklad z francúzskeho originálu En attendant Bojangles] (Bratislava: Ikar 2017)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vianočné rozprávky: rozprávky: hračky: recepty [preklad z francúzskeho originálu; ilustrovala Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2008)

BREMAUD, Roger-Pierre, et al.: Vánoční pohádky: pohádky, hračky, recepty / [preklad z francouzského originálu; ilustrovala: Liliane Crismer] (Bratislava: Viktoria Print, 2009)

BUTOR, Michel: Butor o Butorovi: improvizácie na tému Michel Butor: (premeny písania) [z francúzskeho originálu Improvisations sur Michel Butor preložil Alexander Halvoník; verše prebásnil Jozef Mihalkovič] (Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1997)

COLOMBANIOVÁ, Laetitia, Vrkoč /z francúzskeho originálu La tresse preložil Alexander Halvoník (Bratislava: Ikar, 2018)

DIDIERLAURENT, Jean-Paul Čítač z vlaku o 6,27 [preklad z francúzskeho originálu Le Liseur du 6,27] (Bratislava: Ikar, 2015)

DREIKA, Dagnija: V biblickej záhrade [preklad Alexander Halvoník … [et al]; výber zostavila a redigovala Miroslava Vallová] (Bratislava: Literárne informačné centrum, 2007)

GIDEL, Henry: Picasso [preklad z francúzskeho originálu] (Bratislava: Remedium, 2004)

GRIMM, Jacob: Najkrajšie rozprávky bratov Grimmovcov [preklad z francúzskeho originálu Les plus beaux contes de Grimm] (Bratislava, Viktoria Print, 2008)

JACQ, Christian: Egypťanky: portréty žien faraónskeho Egypta [preklad z francúzskeho originálu Les égyptiennes] (Bratislava: Remedium, 2002)

JACQ, Christian: Údolie kráľov [preklad z francúzskeho originálu La vallée des rois] (Bratislava: Remedium, 2003)

JUGLOVÁ, Cécile: Moja malá encyklopédia, Ikar 2014

JOUVE, Franck: Mýty a legendy: nebo a hviezdy [preklad z francúzštiny; ilustr. Michael Welply] (Bratislava: Gemini, 1994)

LANG, Jack: Lorenzo Nádherný: esej [preklad z francúzskeho originálu Laurent le Magnifique] (Bratislava: Remedium, 2012)

LAPLANCHE, Jean: Psychoanalytický slovník [J.-B. Pontalis; z francúzskeho originálu Vocabulaire de la psychanalyse preložili Alexander Halvoník, Mária Marcelliová a Mária Puškárová] (Bratislava: Veda, 1996)

Najkrajšie príbehy spred kozuba [vyrozprávali: Alain Jost, Imelda Heuschenová, François Le Gloahecová] [preklad z francúzskeho originálu Belles histoires au coin du feu; ilustrovali: Valériane a José Luis Maciasovci… [et al.]] (Bratislava: Viktoria Print, 2002)

QUESNEL, Alain, BRIAIS, Bernard: Mýty a legendy: Egypt, Grécko, Galia [preklad z francúzštiny; ilustr. Jean-Marie Ruffieux, Jean-Jacques Chagnaud, Yves Chagnaud, Jean Torton, Marcel Laverdet; 1 vyd.] (Bratislava: Gemini, 1991); [2 vyd.] (1992); [3 vyd.] (1994)

QUESNEL, Alain: Mýty a legendy: Indiáni [z francúzštiny prel. Gizela Slouková, Alexander Halvoník; ilustr. François Davot] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1993)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: vlky, draky, bájne zvieratá [preklad z francúzštiny; ilustr. Francis Phillipps, Marcel Laverdet] (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1991); (Bratislava: Gemini, spol. s r.o., 1992)

RAGACHE, Claude-Catherine: Mýty a legendy: Stvorenie sveta [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] (Gemini, spol. s r. o., 1992)

RAGACHE, Gilles: Mýty a legendy: Vikingovia [preklad z francúzštiny; ilustr. Marcel Laverdet] [1. vyd.] (Bratislava: Gemini, 1993); [2. vyd.] (1994)

RIO, Michel: Pohľad do priepasti; Mysliace džungle [preklad z francúzskeho originálu Leçon d’abîme. Une enquête de Francis Malone; Les Jungles pensives] (Bratislava: Ediposs, 2009)

Vigan, Daphne de : Spojenia [preklad z francúzskeho originálu Les loyautés]  (Bratislava: Ikar, 2018)

Vigan, Daphne de: Slová vďaky [preklad z francúzskeho originálu Les gratitudes] (Bratislava: Ikar 2019)

O autorovi a jeho diele]

Knižné publikácie

MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 1999, 2005. ISBN 80-7149-801-7

MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001, 2008. ISBN 80-8061-122-X, 978-80-89222-48-3

BLAHA, Anton a kol.: Osobnosti Kysúc. Kysucká kultúrna nadácia. Bratislava 2004. ISBN 80-7165-441-8

ENCYKLOPAEDIA BELIANA 6. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2010. ISBN 976-80-970350-0-6

 Recenzie a štúdie v periodikách

FERKO, Miloš: Podobenstvo bez konca (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x.

SVETOŇ, Ľuboš: Živý mŕtvy bod (A. Halvoník: Pustovňa). In: Literika, roč. 4, 1999, č. 1. ISSN 1335-180x

ČERVEŇÁK, Andrej: Nie je debut ako debut. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

LENČO, Ján: Múdre a smutné svrbenie. In: Literárny týždenník, roč. 10, 1997, č. 15. ISSN 0862-5999.

KUSIN, Vasko: Svrbenie krvi. In: Literika, roč. 1998, č. 1

KENDRA, Milan: Sloboda a nevyhnutnosť premien. In: Rak, roč., 2007, č. 1

VLNKA Jaroslav: Spoľahlivý sprievodca. In: Knižná revue, roč. 2006, č. 5

KUKUČKOVÁ, Ľuba: Politikum, kulturikum, curriculum. In: Knižná revue, roč. 2010, č. 3

ŠVEDOVA, N. V.: A. Galvonik. Peremeny. Slovackaja proza na rubeže stoletij. In: Slavijanovedenie, Moskva No 2/2007

VLNKA, Jaroslav: Alexander Halvoník: Premeny II. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7– 8, s. 288 – 292. ŠAH:

DUKÁTOVÁ Natália: Recenzia (Mátoha, neboj sa!). In: Knižná revue XXV. ročník, č . 02/2015

  Rozhovory

HALVONÍK, Alexander – ZBRUŽ, Kamil: Krv v názve…. In: Knižná revue, roč.  6, 1996, č. 19. ISSN 1210-1982.

HALVONÍK, Alexander – HOLKA, Peter: Čo naozaj cítime?. In: Pravda, roč. 3 (74), 31. 12. 1993. ISSN 1335-4051.

HALVONÍK, Alexander: Živý svet kníh. In: Literárny týždenník, roč. 5, 1992, č. 36. ISSN 0862-5999.

HALVONÍK, Alexander – KALISKÝ-HRONSKÝ, Roman: Rieka trhu odplaví aj kamene. Slovenská republika 21. 2. 2000

HALVONÍK, Alexander: Poloimpresie o knižnom trhu. In:Slovo, roč. 2000, č. 23

HALVONÍK, Alexander – MAŤAŠÍK, Andrej: Slovo nedorozumenie najlepšie vystihuje apatickú eufóriu – momentálny status quo našej kultúry. In: Nový deň, 14. 7. 2004

HALVONÍK, Alexander – CÍGER, Ján: Pádové otázky pre Alexandra Halvoníka. In: Mädokýš, roč. 2007, č. 4

HALVONÍK, Alexander – Baláž, Anton: Literatúra je základ kultúry. In: Slovenské dotyky, Praha.

HALVONÍK, Alexander – KARPINSKÝ, Peter: Zipso sa pýta… In: ZIPS, roč. VI, č. 2 – november-december 2015

HALVONÍK, Alexander – BRENDZA: Boris: Svrbí, svrbí a svrbí… In: Dotyky č. 6 — 2015

HALVONÍK, Alexander – PUSKAR,Irina: Олександр Галвонік про словацьку літературу та глобалізацію. In: Čitomo  24. 1. 2018. Ukrajina  

Narodil sa v roku 1946  Bratislave, kde ukončil aj svoje stredoškolské a vysokoškolské štúdia. Po absolvovaní technickej kybernetiky na SVŠT pokračoval v štúdiu na VŠMU, kde ukončil štúdium televíznej a filmovej dramaturgie. Má štátnu záverečnú skúšku z angličtiny na UK v Bratislave a Profesionálny certifikát z manažmentu na Open City University. Po krátkom pracovnom exkurze na poli techniky sa v roku 1975 zamestnal v Československom rozhlase na Slovensku ako dramaturg rozhlasových hier a v tomto povolaní vydržal celých 18 rokov. Autorsky sa venoval rozhlasu i televízii – napísal viacero pôvodných hier, dramatizácií a prekladov pre obe médiá. Prekladal z viacerých slovanských jazykov – predovšetkým však z chorvátčiny a srbčiny. V knižnom vydaní mu vyšli dve štúdie o rozhlasových hrách P. Gregora – v roku 2017 a 2018 a v roku 2019 preklad zbierky poviedok M. Pavića „ Strašné príbehy o láske“. Ako dramaturg má na svojom konte viac ako 200 rozhlasových hier, pričom za mnohé z nich získal prestížne ocenenia. Štyrikrát bol ako dramaturg ocenený Hlavnou cenou za pôvodnú slovenskú rozhlasovú hru a vyvrcholením jeho dramaturgickej práce bola Premio speciale Prix Italia v Parme v roku 1992, kedy aj ukončil svoju dramaturgickú činnosť. Potom vystriedal niekoľko ďalších funkčných pozícií v rozhlase i televízii – šéfproducent prevzatých programov Slovenskej televízie, šéfredaktor Rádia Devín, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, aby naostatok zakotvil na Ústave manažmentu STU ako vysokoškolský pedagóg. Od roku 2014 si užíva zaslúžený dôchodok.

Slovák Jozef

*16.12.1953, Bratislava

Člen: SC PEN

Po skončení štúdií pracoval v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave ako režisér, scenárista, dramaturg, hudobný skladateľ a hudobný režisér. Popri tom súbežne zastával funkciu dramaturga Opery SND v Bratislave. Neskôr pôsobil ako producent v spoločnostiach TATRA STAR, s.r.o., Slovak Film, s.r.o. a Mysohn. Je autorom filmových a televíznych scenárov, kníh, poézie a hudby. Mnohé z nich získali ocenenia na Medzinárodných filmových festivaloch. Je členom Slovenského centra PEN.^[1]

Počas pôsobenia v SFT Koliba a Opere SND spolupracoval s významnými režisérmi Jurajom Jakubiskom, Dušanom Hanákom, Stanislavom Párnickým, Dušanom Trančíkom, Štefanom Uhrom, Dušanom Rapošom, Martinom Ťapákom, Georgisom Skalenakisom, Branislavom Kriškom, Júliusom Gyermekom, Miroslavom Fischerom, Penčom Kunčevom, Vladimírom Malíkom, Františkom Jurišičom, Jaroslavom Baranom, Valériou Takáčovou, Vlastimilom Heroldom a ďalšími… Spolu s Jozefom Heribanom napísal scenáre k filmom Utekajme, už ide! a Južná pošta. Tragikomédiu Dávajte si pozor! spolu s Jozefom Heribanom aj režíroval. V roku 1994 založil s Pavlom Jursom a Jozefom Heribanom spoločnosť TATRA STAR, s.r.o., v ktorej vznikol úspešný seriál televíznych grotesiek Bud Bindi s Miroslavom Nogom a Stanislavom Dančiakom v hlavných úlohách. Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi,^[2] ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), Striebornú cenu na 39. MFF San Francisco (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).^[1] V spolupráci s Petrom Jarošom napísal scenáre k celovečerným hraným filmom Srdcové eso a Ja by som tiež potreboval…

Filmografia

1986 – Utekajme, už ide!, scenár, hudba, Hlavná cena „Zlatý prim“ na 9.Filmovom festivale v Novom Měste nad Metují, prezentácia na MFF v Londýne, Stockholme, Viedni, Los Angeles, Corcu, Washingtone…

• 1987 – Južná pošta, scenár, Cena Československého filmu 26. festival českých a slovenských filmov v Brne

• 1990 – Dávajte si pozor!, scenár, réžia a hudba, Cena za najlepšie umelecké dielo na 15. MFF v Káhire, „Zlatá cena“ na 25. MFF v Houstne, „Strieborná cena“ na 16. MFF vo Philadelphii, účasť na MFF v San Franciscu, Philadelphii, Denveri, Los Angeles, San Reme, Lisabone, Kolumbii, Bangalore, Békesczabe, …

• 1993 – 1996 seriál televíznych grotesiek Bud Bindi, scenár, réžia a hudba ^[3], scenár a réžia, „Zlatá cena“ na 28. MFF v Houstne, „Strieborná veža“ na 39. MFF v San Francisku

• 1997 – 1999 I Believe in EU a Welcome to NATO, Slovakia!, filmové grotesky, scenár, réžia a hudba. Reprezentácia na MFF Orlando na Floride

Divadlo

Pod rozkvitnutými sakurami, libreto k opere Vladimíra Godára, Štátna opera v Banskej Bystrici, premiéra 23.05.2008

• Ružové kráľovstvo, veršovaná divadelná hra
• Ružové kráľovstvo, libreto k opere Martina Burlasa
• Útek, scénická hudba k hre Michaela Bulgakova – divadlo v Martine
• Stroj času, scénická hudba k bábkovej divadelnej hre, Bábkové divadlo Bratislava

Literatúra

Ružové kráľovstvo, veršovaná rozprávka pre deti aj dospelých

• Výťah uprostred púšte – Žiadosť o zníženie platu, zbierka básní
• Päť minút ticha pre Stradivárky, próza, II. miesto v celoslovenskej súťaži Literárny Salón Trnava 2011

Hudba

Hudba večernej Bratislavy, profilové CD Uspávanky a zobúdzanky, hudobné CD pre deti

Hudba k celovečerným, krátkometrážnym, dokumentárnym a animovaným filmom a seriálom: Utekajme, už ide!, Dávajte si pozor!, I Believe in EU, Welcome to NATO, Slovakia!, Bud Bindi, Najmenší hrdinovia (1-21), Bábätko (1-12), Hrdinovia siedmich morí (1-7), Z rozprávky do rozprávky (1-2), Papierová Kika (1-7), Zvonček a Margarétka (1-7), Hlinené rozprávky (1-15), Delfín Filík (1-7), O škole na muřích nohou (1-7), Figúrky a figuríny, Kikirikí, Krídla, Kúzelník a kvetinárka, Chlapček s čiapkou, Letí, letí, tanier letí, Rozprávka z vreca, Nakreslím si dom, Objekty, Recept na zmrzlinu, Zaľúbený most, Čudná torta, Snehomila, Dopravné značky, Pokazený bicykel, Dvojfarebná Klotilda, Vynálezca, Kaderník, Rybárstvo na Slovensku, Žaškovské kolovraty, Trojročné dieťa…

Ďalšia tvorba

Texty piesní k vážnej i populárnej hudbe, úprava dialógov k zahraničným filmom, hudba k choreografickým inscenáciám, texty piesní a hudba k rozhlasovej tvorbe, odborné texty a kritiky do bulletinov, časopisov a denníkov.

* 2. júl 1957 Bratislava

 Po ukončení štúdia hudobnej teórie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pôsobil 13 rokov v Slovenskej televízii ako dramaturg, zástupca šéfredaktora, šéfredaktor, programový riaditeľ a producent/vedúci Tvorivej skupiny. Je autorom/spoluautorom scenárov umeleckých aj publicistických TV relácií (Mojich sedem divov, Metronóm, Jazz pre všetkých, Ešte mám v srdci prestávku, Pozvánka na Banket, Scenár tuctového príbehu a ďalších). Popri vysokoškolskom štúdiu a práci v STV publikoval v populárnych a odborných časopisoch (Hudobný život, Populár). Ako člen vrcholového manažmentu Slovenskej televízie získal za koprodukčnú spoluprácu ocenenie MusicTelevisionLondon zlatú LP platňu MTV (1993). Po rozdelení Československa a Československej televízie v pozícii programového riaditeľa spoluvytváral a zodpovedal za nové samostatné programy Slovenskej televízie STV1 a STV2. Pôsobil v medzinárodných porotách televíznych a hudobných festivalov doma aj v zahraničí: Zlatá Praha, Bratislavská lýra, Internationales Schlagerfestival Dresden, International Pop Song Festival Bregenz. Bol členom Slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov /AEJ (1996 – 1998) a Informačnej a komunikačnej sekcie Slovenskej komisie pre UNESCO (1990 – 1993).

V pozícii komunikačného a tlačového tajomníka pomáhal vytvoriť Tlačové a komunikačné oddelenie na Delegácii Európskej komisie v SR, ktorá významne prispela k členstvu Slovenska v Európskej únii. Po vstupe SR do EÚ pôsobil na Zastúpení EK v SR ako tlačový a politický tajomník, zástupca vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku a dočasne bol poverený aj jeho vedením. Európsku komisiu reprezentoval ako člen Pracovného výboru Národnej banky Slovenska pre komunikáciu eura v SR. Bol poradcom predsedníčky vlády SR pre európske záležitosti a zahraničnú politiku na Úrade vlády SR. Následne pôsobil ako tlačový tajomník rektora Univerzity Komenského v Bratislave, kde ho za prínos univerzite v domácom aj medzinárodnom priestore ocenili Bronzovou (2017) a Striebornou medailou UK (2018). Publikoval tiež v časopise Naša univerzita. Ako hobby prednáša „Európsku integráciu a Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ“ na Diplomatickej akadémii – Inštitúte medzinárodných vzťahov Karola Rybárika Právnickej fakulty UK.

V súčasnosti sa venuje kinematografii – je členom Odbornej komisie Audiovizuálneho fondu SR a spoluautorom scenára celovečernej filmovej komédie „Šťastné zviera“ (s Jozefom Slovákom, r. 2017).

Ján Tazberík

*1950, Rimavská Sobota

člen SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov

v rokoch 1965– 1968 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote, v rokoch 1971 – 1976 filozofiu na filozofickej fakulte UK v Bratislave. Neskôr pracoval v rôznych vedeckých, pedagogických a menežérských funkciách a pozíciách (Výskumný ústav kultúry v Bratislave, Literárnovedný ústav SAV, Filozofická fakulta UK). V rokoch 1994 –1995 a potom1998 – 2012 bol generálnym riaditeľom Národného osvetového centra. Od roku 2013 je tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov. Debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), ďalej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983 – prémia Literárneho fondu)), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012), Spodný bod svetla (2O14), ktorá získala výročnú cenu Spolku slovenských spisovateľov a výročnú prémiu Literárneho fondu.

Ján Tazberík vie obdivuhodne a jasne vymedziť svoj pocit v slovách a možno až v tichých nad-slovách. Dokáže byť verbálne zdatný a koncentrovane čistý. A preto i tú „mágiu času“ svojho života je schopný rozatomizovať do akéhosi iba jemu vlastného, čarovného poznania zmyslu vecí. A nakoniec, je tu i tá blízkosť mysticky tajomného a nikým dostatočne nepomenovaného dychu smrti, ako stavu konečného rozuzlenia: čím sme a možno tým, čím sme vlastne chceli byť. A práve preto tu – a práve na tomto mieste, básnikovi ide z pohľadu vlastného bytia o to pravdepodobné, každodenné a dosiahnuteľné… a i o to možno! Je tu prítomný aj ten povestný úsmev cez prizmu pominuteľnosti, zjavuje sa tu tajomstvo nehy každodenného prebývania s milujúcou osobou.

Ireney Baláž, Knižná revue 12/2015