PaedDr. Jaroslav Vlnka, PhD.
*18.10. 1971, Bánovce nad Bebravou
Člen: SC PEN, Spolok slovenských spisovateľov
Slovenský literárny kritik, básnik a prozaik. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský jazyk a literatúru. Doktorandské štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa problematikou slovenskej medzivojnovej literatúry, realistickou literatúrou a literárnou kritikou. Pracoval na Gymnáziu v Topoľčanoch, v rokoch 2002 −2015 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a zároveň člen akademického senátu i tajomník katedry na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rokoch 2010 – 2014 bol redaktorom mesačníka Slovenské pohľady. Publikuje vo viacerých domácich a zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch. Zúčastňuje sa medzinárodných vedeckých konferencií, je riešiteľom rôznych grantov a členom odborných komisií a porôt literárnych súťaží. Aktuálne pracuje na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Debutoval básnickou zbierkou Verše na raňajky (Bratislava : Odkaz, 2000), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska od Literárneho fondu SR. V nasledujúcej zbierke Púšť (Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005), poukazuje na situáciu človeka, ktorý sa pokúša v určitých kultúrno-historických súradniciach vytvárať hodnotový systém na základe súladu svedomia a ľudskej prirodzenosti.“ Edične pripravil knihy: Božena Slančíková Timrava: Za koho ísť a iné prózy (Bratislava, Perfekt, 2005) a Martin Kukučín: Rysavá jalovica a iné prózy (Bratislava : Perfekt, 2005).Vydal vedeckú monografiu Pavel Bunčák a poézia nadrealizmu (Trnava : UCM, 2011) o tvorbe známeho príslušníka generačno-poetického hnutia nadrealizmu, ktorým v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vyvrcholili avantgardné tendencie v slovenskej literatúre. Je autorom súboru štúdií, odborných článkov a recenzií (katolícka moderna, nadrealisti, Osamelí bežci) Zastávky na znamenia (Martin : Matica slovenská, 2012). Napísal novelu Mŕtvy jazyk (Martin : Matica slovenská, 2014) nominovanú na Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Novela predstavuje spomienkový návrat do minulosti, nielen vlastnej, ale aj do univerzálnej rodovej pamäti. Literárny hrdina rekapituluje svoj osud a zároveň rozpráva i zážitky starého otca z čias španielskej občianskej vojny. Dielo tematizuje hľadanie vnútornej harmónie, zadosťučinenia, zmierenia, aj problémy moderného tvorivého človeka v stredoeurópskej „globalizujúcej sa“ krajine. Vydal knihu štúdií Sondy do vybraných textov slovenskej literatúry 20. storočia (Trnava : UCM, 2014), v ktorej hodnotí poéziu predstaviteľov DAV-u, nadrealizmu, katolíckej moderny, barbarskej generácie a interpretuje prózy A. Bednára, R. Slobodu, D. Mitanu, I. Koleniča, V. Klimáčka a P. Macsovszkého a iné, pričom vychádza z poznania vývinových súradníc literatúry, no nezabúda ani na dôležitosť čitateľského zážitku.