Jubileum: Blahoželáme básnikovi Deziderovi Bangovi k 80-ke
V týchto augustových dňoch sa rómsky básnik Dezider Banga dožíva významného životného jubilea. Tento dlhoročný člen SC PEN má 80 rokov.
Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v cigánskej rodine kováča, v Hradišti pri Lučenci. Do literatúry vstúpil v roku 1964, keď vydal knihu cigánskej ľudovej poézie s názvom Pieseň nad vetrom – 42 cigánskych piesní.
O tri roky neskôr vyšla jeho prvá básnická zbierka Záružlie a lekno a po nej osem kníh poézie: Rozhovory s nocou (1970), Modrá búrka (1970), Horiaca višňa (1982), Magnólie zhasínajú (1989), Lyrika (1992), Slnečný vánok (1999), Agáty neumierajú (2004) a dvojjazyčná zbierka Khamoreskere čhavora / Slniečkové deti (2012).
Básne, rozprávky i šlabikár
„Bangova básnická tvorba vychádza z osobného zážitku a tradície rómskej ľudovej poézie, pričom sa sústreďuje na človeka ako prírodnú bytosť a zdôrazňuje jeho bezprostredný vzťah so svetom,“ píše literárny vedec Július Lomenčík v bulletine vydanom k básnikovmu jubileu.
Za posledné roky vyšli rómskemu básnikovi ešte tri zbierky: Krčiažky so živou vodou (2014),
Láska je srdcom vesmírneho zvona (2016) a Láska k zlatučkému nebíčku (2018).
„V jeho zbierkach je možné vystopovať dejiny osudu rómskeho etnika, ale i individuálne peripetie – vlastné, svojich najbližších i tých, čo žijú vzdialenejšie od centra jeho existencie. Radosti i krutosti sú poprepájané tak, ako ich prináša život,“ napísal o Bangovej tvorbe básnik a publicista Ladislav Volko.
Banga zozbieral aj veľké množstvo rómskych rozprávok, ktoré vydal v roku 1970 pod názvom Čierny vlas, napísal rómsky šlabikár Romano hangoro (1993) a knihu pre deti Maľovaná rómština (1996).
„Fascinujúce je, že celý svoj život sa vracia k svojim koreňom, ospevuje a spomína na svoje detstvo, svoju rodnú dedinu, na očarujúcu prírodu, ktorá je jeho inšpirátorkou, múzou a posilou,“ pripomína Mária Ambrušová, riaditeľka Novohradského osvetového strediska.
Učiteľ, novinár, básnik
V mladosti bol Dezider Banga učiteľom, študoval v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského slovenčinu a dejepis.
Po ukončení štúdií pôsobil šesť rokov ako stredoškolský profesor a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Roku 1979 odišiel do Bratislavy a neskôr sa stal šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do roku 1990.
Bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského rómskeho časopisu Luluďi. Okrem toho bol šéfredaktorom a vydavateľom Pracovných listov pre Rómov Buťaketo nevipen (týždenník pre rozvoj zamestnanosti Rómov), ktoré mali prispieť k ich lepšiemu uplatneniu na trhu práce.
Za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry, bol básnik v roku 2009 ocenený Radom Ľudovíta Štúra III. triedy. Momentálne žije v Bratislave.