Jubileum: Blahoželáme básnikovi Deziderovi Bangovi k 80-ke

V týchto augustových dňoch sa rómsky básnik Dezider Banga dožíva významného životného jubilea. Tento dlhoročný člen SC PEN má 80 rokov.

00 Foto DB to SC PEN

Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v cigánskej rodine kováča, v Hradišti pri Lučenci. Do literatúry vstúpil v roku 1964, keď vydal knihu cigánskej ľudovej poézie s názvom Pieseň nad vetrom – 42 cigánskych piesní.

O tri roky neskôr vyšla jeho prvá básnická zbierka Záružlie a lekno a po nej osem kníh poézie: Rozhovory s nocou (1970), Modrá búrka (1970), Horiaca višňa (1982), Magnólie zhasínajú (1989), Lyrika (1992), Slnečný vánok (1999), Agáty neumierajú (2004) a dvojjazyčná zbierka Khamoreskere čhavora / Slniečkové deti (2012).

Básne, rozprávky i šlabikár

„Bangova básnická tvorba vychádza z osobného zážitku a tradície rómskej ľudovej poézie, pričom sa sústreďuje na človeka ako prírodnú bytosť a zdôrazňuje jeho bezprostredný vzťah so svetom,“
píše literárny vedec Július Lomenčík v bulletine vydanom k básnikovmu jubileu.

Za posledné roky vyšli rómskemu básnikovi ešte tri zbierky: Krčiažky so živou vodou (2014),
Láska je srdcom vesmírneho zvona (2016) a Láska k zlatučkému nebíčku (2018).

„V jeho zbierkach je možné vystopovať dejiny osudu rómskeho etnika, ale i individuálne peripetie – vlastné, svojich najbližších i tých, čo žijú vzdialenejšie od centra jeho existencie. Radosti i krutosti sú poprepájané tak, ako ich prináša život,“ napísal o Bangovej tvorbe básnik a publicista Ladislav Volko.

Banga zozbieral aj veľké množstvo rómskych rozprávok, ktoré vydal v roku 1970 pod názvom Čierny vlas, napísal rómsky šlabikár Romano hangoro (1993) a knihu pre deti Maľovaná rómština (1996).

„Fascinujúce je, že celý svoj život sa vracia k svojim koreňom, ospevuje a spomína na svoje detstvo, svoju rodnú dedinu, na očarujúcu prírodu, ktorá je jeho inšpirátorkou, múzou a posilou,“ pripomína Mária Ambrušová, riaditeľka Novohradského osvetového strediska.

Učiteľ, novinár, básnik

V mladosti bol Dezider Banga učiteľom, študoval v Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského slovenčinu a dejepis.

Po ukončení štúdií pôsobil šesť rokov ako stredoškolský profesor a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Roku 1979 odišiel do Bratislavy a neskôr sa stal šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do roku 1990.

Bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského rómskeho časopisu Luluďi. Okrem toho bol šéfredaktorom a vydavateľom Pracovných listov pre Rómov Buťaketo nevipen (týždenník pre rozvoj zamestnanosti Rómov), ktoré mali prispieť k ich lepšiemu uplatneniu na trhu práce.

Za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry, bol básnik v roku 2009 ocenený Radom Ľudovíta Štúra III. triedy. Momentálne žije v Bratislave.