DEZIDER BANGA: Cigánska pieseň

Ukážka z tvorby jubilujúceho rómskeho básnika Dezidera Bangu (80).

 

CIGÁNSKA PIESEŇ

 

Má každý záhyb z celofánového potoka

a trochu bolehlavu za táborom.

Jej rytmus je sypký.

Plávajú v nej Cigánkine oči,

fialové rybky.

 

Klopkajú v nej kopytá,

Cigán a step.

Na koni, čo má rebrá ako zebra

z dlhých ciest.

 

Má toľko farieb

ako tvoja sukňa

a toľko žiaľu,

že je z nej aj luna

smutná.

 

Cigán, vezmi husle,

dotýkaj sa strún,

ako mušle

a boky vĺn…

 

 

MAMA

 

Po zodratom svete

často si chodievala.

Bozkávali tvoje nohy

farebné vlny tráv.

Napoludnie prevrátil sa deň.

Prečo si často nachádzala

medzi kvetmi bolehlav?

 

Mama, prečo tak milujem

ten nedobytný hrad

so štyrmi vežičkami

na každú stranu sveta?

Ja, sťahovavý vták,

preletel som oceány,

púšte plné horúceho svetla.

 

Oťaželi mi krídla

ako naša strecha slamená,

keď ju sneh privalil.

V tvojom hniezde som znova

vtáča útlučké,

v orechovej škrupinke

plávam dolu potokom.

Podlaha z hliny,

steny z bieleho hodvábu.

Vysoko sa týči

ten nedobytný hrad

zaplavený teplom

z ružového polienka.

 

Po zodratom svete

chodievala si bosá.

Maľovaný hrnček

chránila si pre nás,

voňal mliekom celý dvor.

 

Prečo tak milujem

ten slamou

pozlátený hrad

so štyrmi vežičkami

na každú stranu sveta.

 

Často sa mi prisníš,

mama,

štverám sa na najvyšší strom

v hustom lese,

trhám višňu horiacu

a bežím, utekám,

čo mi nohy stačia,

za tebou.

 

Horiaca višňa