Filmový kritik a autor mnohých štúdií. Taký bol Viliam Jablonický

Viliam Jablonický
(13.5.1948 – 20.8.2019)

„Redaktor, publicista, kritik, historik kultúry a umenia, vydavateľ.“ – tak si napísal do životopisu pre Slovenské centrum PEN, ktorého bol dlhoročným členom a zastával aj funkciu tajomníka. Všetky hore uvedené oblasti vyplnil svojou aktivitou, prácou.

Jeho diapazón záujmov bol široký, ale začínal siedmou múzou – filmom. Po prvý raz som ho stretol ako pravidelného návštevníka a diskutéra, spolu so svojou budúcou manželkou na Malej filmovej akadémie mládeže. V našom povedomí, keď sa spomenie jeho meno, prichodí na myseľ Vilo – ako ho volali priatelia – predovšetkým ako filmový kritik a publicista, tí starší si ho pamätajú ako dlhoročného redaktora Filmu a divadla, tí mladší zase z Film Pressu a iných periodík.

Bol členom porôt na domácich i zahraničných festivaloch, najmä ako člen porôt FIPRESCI. Menej sa vie, že spolupracoval na dokumentárnych filmoch. Bol premýšľavý typ, mal mnoho podnetných nápadov, rád diskutoval a niekedy aj pridlho, ale keď ho upozornili, neurážal sa.

Mal dar dávať veci do kontextov a to zužitkoval najmä v písaní štúdií zameraných na kultúrno – historické kontexty tém zo slovenských a stredoeurópskych dejín, osobnostné profily významných osobností našej kultúry a umenia. Nebál sa konfrontácií a bol vlastenec v tom najlepšom zmysle slova.

Dôverne poznal a neustále spoznával Slovákov, exulantov, emigrantov, ktorí žili a pracovali v iných krajinách a spoluvytvárali hodnoty novej domoviny a približoval ich nám. Mnohé osobnosti boli pre náš kultúrny kontext objavné a práve V. Jablonickým objavené.

Knižne vydal iba dve témy: Filmár Viktor Kubal (1993) a Pola Negri slovenskými očami (vyšla po poľsky, Sosnowiec 2012), ale svojimi príspevkami obohatil vyše 40 publikácií a bude iba na nás, ako a čo vybrať a publikovať samostatne knižne. Myslím, že pre mnohých jeho štúdie budú prekvapením.

Bol, bol, bol…ťažko sa to píše, zneje to definitívne. Tak ako po stavbárovi zostane dom, po Viliamovi Jablonickom nezostáva iba spomienka tých, čo ho poznali, ale jeho rozsiahla tvorba, zatiaľ roztrúsená po knižkách a zborníkoch.

Česť jeho pamiatke.

Ladislav Volko