Ukážka z tvorby členky SC PEN, Hany Koškovej
OTÁZKY
Odkiaľ sa vzali škvrny
v dobrých úmysloch?
Zväčšujúci sa odstup
medzi tým čo smiem
a nesmiem?
Túžby s rozdriapanou tvárou
sedia
na prevrátených stoličkách
Schody sa potácajú
hracie skrinky zostali
v zelenom poli
rieka narieka
za šumom vody
pod jazykom stád.
ZRKADLO VIE
privítať hostí ktorí nie sú
upnutí
až po bradu
nerozprávajú sa sami so sebou
ako ja s cudzími tvárami
za zaprášenou plochou
tuší
otázky na ktoré
nikdy nedostanem odpoveď
monológ slepej baby
potichu sa vynárať
z hladiny iných zrkadiel
ZÁHRADA
Každé ráno pozerám
ako meditujú stromy
v ich rukopise skúmam
prečo sú celé dni
v tanečnej škole listov
kým moje ryby
chodia po dne
ukryté za starnutie, choroby
a smrť.
Stojím
v zelenom hľadisku
stromy
bozkávajú vzduch
pred víchricou
nekľačia na
kolenách…
.
Nikto ma nenaučil strácaniu
Len straty
Nikto ma nenaučil bolesti
Len bolesť
Ochraňovaná lámaním stromov
Bojím sa tvojho pokoja….
OSUD
Zvoní krátko
Čaká na svoj skok
postaví ťa
pred naostrené nechty
preruší spojenie s najbližšími
na ulicu povynáša nábytok i knihy
a ty ako v narkotickom sne
v prítmí karmy
začneš obracať ticho
na neznámych križovatkách
čakáš
či sa ti vráti farba do tváre.
24. JANUÁR 2015
(MILANOVI)
Zaviazal si mi oči
viedol si ma k zamrznutým záhonom
záhrada sa ani nepohla
aj keď sa mi zdalo
že sa posúva k juhu
pri holých vetvách
odhodený štepársky nôž
vzadu jama
s hnijúcim lístím
sklený pulz
v našom ovocí
obozretne vyzobávali havrany
úzkosť všetko nechala tak
vonkajšie múry, mesto,
mňa.
X X X
Hľadala som ťa
hladná zo svadieb
sýta z pohrebov
bez kompasu
v chránených oblastiach
medzi jedovatými konvalinkami
a divozelom
dýchala som na jazvy
na útočiská
nevidiaca
učila som ruky
na osamenie…