Ivica Ruttkayová: Jazz – Boko haram – Vzdialenosti

Výber z poézie členky SC PEN, Ivice Ruttkayovej
.

JAZZ

/Lekcia spevu s Lacom Déczim/

.

Len dych,

nádych a výdych.

Je to jednoduché, otvoriť ústa, rozvibrovať hlasivky prúdením dychu,

jazylka, zapojiť desiatky svalov, vyspievať výšky, klesnúť, zároveň

držať melódiu, rytmus, improvizovať, nielen spievať, ale aj brnkať, fúkať a udierať,

rytmický zvuk úderov /si úder, si rana/ doprevádzať sa bolesťou, stávať sa postupne melódiou,

plynúť s dychom

Improvizácia.

Celá tá architektúra sa môže pozmeniť jediným tónom,

alebo myšlienkou.

Spev trvá.

Počúvať jeho vibrácie

vnútorným sluchom,

schodiskom chodieb

zavinutých

do vnútra.

.
.

BOKO HARAM
.

Približne 50 žiačok z obce Dapchi na severovýchode Nigérie zostáva nezvestných po tom, ako na ich školu ešte v pondelok zaútočili militanti teroristickej organizácie Boko Haram. Agentúry DPA a AP to uviedli s odvolaním sa na vyjadrenia oblastných predstaviteľov.

…za hranicou plačú všetci svätí

do štátu ale nevstúpia,

boja sa…

ŠKOLÁČKY

tmavý priestor medzi nohami

ako rana,

POHLAVIE je osud.

Zomierajú od hrôzy, ŠKOLÁČKY.

Ľudský štít s dierou uprostred.

Hladkám ťa po spotených vlasoch,

dcéra,

tvoje čierne vlny

mi pretekajú cez prsty…
.
.

VZDIALENOSTI

.

ON stojí na brehu oceána na druhej strane sveta, tvárou k hladine a vetru.

ONA cítim soľ v ústach, vlny ma zalievajú, prúd udiera o skaly, topím sa na suchu.
.
.

ŠILALO PAŇORI /K RÓMSKEMU HOLOKAUSTU/
.

Stačí len s rukami na tvári

zavrieť oči a uvidíš

prebleskujúce tiene na pomedzí tmy.

V nebi sa spieva po rómsky.

Je v tom niečo spravodlivé,

ten

antracitový obzor

a

modrý vietor.

Potichu sa učíš slová piesne.

Večná prítomnosť má farbu kobaltu.