Autor: Dalimír Stano
Z recenzie Dominiky Pagáčovej: košický poet strednej generácie alebo Dali, ako sa sám pracovne nazýva, je autor, ktorý vzhľadom pripomína motorkára, s večne živým vetrom v duši, čím predurčuje aj obraz svojej poézie. Básne sú opojené voľnosťou, slobodou človeka, avšak intenzívne cítiaceho, vnímavého. Najmä v jeho poslednej zbierke Edo je deväť, (pred tým: Vaša esencia, Oxana, Samotka, Kolotoč alfa, Žreb môjho bytia) narába s krehkou otázkou vnútornej spokojnosti. Básne sú plné odkazov, asociácií, na „Dalího“ osobné skúsenosti, alebo na život ktoréhokoľvek človeka. Jeho pohľad je trojaký. Sú to tri podoby Eda, ktorý prechádza obdobiami troch inšpiračných zdrojov. Edo je maliar, skladateľ a nakoniec básnik. Každý Edov výstup je ukončený príhovorom čísla deväť – to objasňuje a zhrňuje významové dianie. Zároveň je spojovníkom Edových životov, vnútorného a vonkajšieho. Na prvé prečítanie nás básnik očaruje jednoduchosťou verša, hravosťou poetiky, voľne sa vlniacimi rýmami, ako i estetikou. Jej osobitosť umocňujú ilustrácie, sympaticky nenáročné kresby, línie čísel šesť a deväť. Sprevádzajú nás celou zbierkou natoľko intímne, že počujeme syčať hada hriechu, ktorý sa v tichosti pomedzi ne plazí a neoddeliteľne tieto dva násobky spája v jin a jang. Zbierka Stanových veršov je teda obrazom našej existencie s dávkou citu, vonkajšej slobody a vnútorného boja. Môžeme v nej nájsť Boha, diabla, hriech, ženu i muža, v bytí i nebytí – môže byť osobnou spoveďou každého z nás.
Titul je vypredaný