Košková, Hana : Odprevadiť záveje. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2019. 79 s.
Najlepšie verše vznikajú vtedy, keď autor zažíva najsilnejšie emócie, o ktoré sa vie podeliť inak ako tým, že ich dostane zo seba prostredníctvom slov. Často sú to neuveriteľné spojenia, zvraty ktoré dokážu povedať niečo, čo sa osobnostne dotýka mnohých z nás. Smútok i radosť tvoria vnútorný stav človeka. Pocity bezmocnosti, slabosti, prázdnoty radosti… Možno práve tieto verše sú akýmsi impulzom, ktorým sa poetka Hana Košková pozerá na realitu novými očami, novým spôsobom. Smiech a plač sú rovnako prirodzené ako život. Plačeme nad odchodom drahého človeka, radujeme sa z každodenného dňa. Plač a radosť sú sestry, ktoré spája sám život. Spisovateľka a prekladateľka sa môže pochváliť veľkým množstvom kníh, ktoré doteraz vytvorila. Môže hovoriť aj o čitateľskom úspechu. Hĺbkou výpovede je táto zbierka poézie vyzretá, nakoniec verše hovoria samé za autorku: „Zaviazal si mi oči viedol si ma k zamrznutým záhonom záhrada sa ani nepohla…“ Alebo: „V prázdnych izbách rozostavujem predstavy na stôl kladiem oheň čakám kto prehovorí so zavretými ústami…“, „privítať hostí, ktorí nie sú upnutí až po bradu, nerozprávajú sa sami so sebou ako ja s cudzími tvárami…“ Ak autor pootvorí svoje vnútro a dá do doňho nazrieť aj iným, môžeme povedať, že je to vyzretý poet. Z básnickej zbierky sa vynára istota i vízia nového zajtrajška, s ktorým sa vyrovnáva práve týmto spôsobom. Srdcu najbližším – poéziou. Verme, že aj táto zbierka osloví čitateľov, ktorí po nej siahnu s radosťou. PhDr. Eva Sisková