Príhovory na poslednej rozlúčke s Deziderom Bangom

Banga-prezidentka

Vážená smútiaca rodina,
Vážené smútočné zhromaždenie,

Vo chvíli ako je táto sa ťažko hľadajú slová. Stojíme zoči-voči konečnosti bytia, bytia
človeka, ktorý hlbokú stopu zanechal nie len v srdciach svojich blízkych ale aj širokej
komunity, ktorú pozdvihol, ovplyvnil a reprezentoval.
Dezider Banga sám o sebe povedal, že je slovenský básnik s rómskou dušou.
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, dramaturg v Slovenskej televízii, redaktor a neskôr
šéfredaktor osvetového časopisu.  V roku 1990 založil kultúrne združenie Romani
kultúra, ktoré vydávalo časopis Roma a časopis pre najmenších Ľuludi.
Je autorom viacerých zbierok poézie. Zozbieral rómske ľudové rozprávky a prebásnil
rómske ľudové piesne do slovenčiny. Pre deti napísal rómsky šlabikár Romano
hangoro aj obrázkový slovník Maľovaná rómčina. Jeho próza Čierny vlas bola
sfilmovaná.
Myslím si, že je to jediný Róm, o ktorom sa deti učia v školách na hodinách
slovenskej literatúry.
Jeho význam pre rozvoj rómskej kultúry je nespochybniteľný. V časoch, keď sa
všetko rómske pokladalo za nehodné záujmu, spiatočnícke a nevýznamné, on si
všimol poetiku rómskych piesní a nechal sa nimi inšpirovať. Vzdal hold kultúre,
zachytil život Rómov a povýšil ich na piedestál: Veď posúďte sami:
Na cigánskych vozoch vejú plachty
Niťou vetra vyšívané
Tmavomodrými zorničkami vykladané
Kolesami zažíhajú zahodenú lampu pláne
Cigáni majú tváre poskladané
Do obdĺžnikov ciest
Nevedia, že do čisto čiernych očí
Krajina slnka im vzlietla

Jeho tvorba je výnimočná, jeho význam pre rómsku kultúru je nezameniteľný.
Odchádza básnik, výnimočný človeka a jeden z najvýznamnejších Rómov 20.
storočia.

Česť jeho pamiatke!

Zuzana Kumanová, štátna tajomníčka Ministerstva kultúry SR

 

Dezider Banga 24.8.1939 – 23.11.2022
Vážená smútiaca rodina, vážení priatelia, milý Dežko,
Takto si napísal: „Vy ste deti slnka/ ja dieťa vetra./ Zbratal som sa
s vami/na život a na smrť./ … „Vyrastal som/medzi lopúchmi/a papradím./
Nadišla chvíľa,/ keď vám vyzradím/ako som korienkami/duše/píjal
múdrosť/starých Rómov./ Dnes už splietajú klbko večnosti./
Pridal si sa k ním, lebo taký je kolobeh života…a smrti. Ale ty si neodišiel,
iba v inej dimenzii dumáš s priateľmi a kuješ pikle na lepší verš. Možno
tam stretneš aj svojich obľúbených – Jesenina, Krasku, Rúfusa, Lorcu
i ďalších. Lebo ty si mal rád ľudí, o tom svedčí tvoja tvorba, tvoja poézia.
Bol si pracovitý ako tvoj otec, kováč a citlivý ako tvoja mamka. Dávno si sa
stal súčasťou básnického neba slovenskej a rómskej poézie.

V rokoch, keď
iní skladajú knižky zo svojich predchádzajúcich prác, akoby si chytil nový
dych, nové inšpirácie. Vytváral si nové polemiky sám so sebou, so svetom
v ktorom ti prišlo žiť, vraciaš sa k prvým dotykom s domovom, s rodným
Hradišťom – kde „Na vrchu Dél rastie tvoja briezka“, s mamou a otcom sa
vraciaš k prapodstatám svojho bytia.

Tvoje verše sú plné hravosti,
cigánskeho zázračna, s presahom do minulosti, v ktorej hľadáš a nachádzaš
odrazové mostíky k novému hľadaniu, vychádzajúc z reality i iracionality,
ktorú sa snažíš pochopiť a opísať. Dráždivá zmyselnosť dlhodobo
prítomná v tvojej počiatočnej tvorbe, neraz ustupuje realistickým dotykom
so známymi vecami, osobami, prírodou…reflektuje návraty, aby si ich
povýšil na totemy, ktoré sú pevnou súčasťou tvojho antropologického
kódu. Úcta k pozitívnym hodnotám bytia, k veciam prostým, poukazuje
vnímavému čitateľovi na jednu z možných ciest.

Družnosť i súdržnosť
v časoch zlých, ale aj dobrých, je merítkom tvojho vesmíru. V tvojich
zbierkach je možné vystopovať dejiny osudu rómskeho etnika, ale
i individuálne peripetie vlastné, svojich najbližších i tých, čo žijú

vzdialenejšie od centra tvojej existencie. Radosti i krutosti sú poprepájané
tak, ako ich prináša život. Minulosť ďaleká i blízka vchádza do súčasnosti,
aby sme na ňu nielen nezabúdali, ale aby nám pripomenula naše poslanie
v tomto hodnotovo rozparcelovanom svete.

Robíš tak s láskou, úctou
k Najvyššiemu, ktorý je mierou nielen tvojich vecí, naprieč generáciám
Cigánov i Gadžov. Tak to bolo vždy a tak to bude aj po nás. Siločiary
tvojho posolstva vnímame všetci bez rozdielu, iba treba chcieť načúvať,
dotknúť sa jeho čarovnej sily.

„Nie je dôležité, či prehadzuješ// z dlane do
dlane žeravý uhlík dňa,// ale oveľa významnejšie je posolstvo//ktoré
prinášaš.“ – „ Nane gruntošno, te prekočhidkeres// andar e burňik ande
burňik o jagalo angaroro diveskero,// jakhkamputneder hi oda sikaves
paleder, // so anes tuha.//– napíšeš v básni Rezonancia.

Dežko Banga naďalej plávaš, kráčaš, letíš priestorom svojho vesmíru, dokonca neraz
zvyšuješ obrátky, cigánskou hudbou posmelený, s obdivom k prírode, ktorá
jediná svojimi nekonečnými právami obopína ľudské srdcia a duše. Treba
jej veriť, treba ju neraz nasledovať, neubližovať jej, ale chápať jej práva,
pretože sú večné.

Vesmírna odysea v tebe, vesmírna odysea v nás. Za to sme
ti veľmi vďační, hlbočíme sa pokorne a lúčime sa s tebou spolu s tvojimi
blízkymi, vo chvíľach zármutku, kedy prichádzame o milovaného človeka,
ťa sprevádzajú smútiaci synovia : Syn Federiko s manželkou Izabelou a
dcérou Izabelou a synom Máriom, syn Peter s dcérou Blankou a synom
Petrom, syn Dalibor s manželkou Natáliou a synom Daliborom a dcérou
Natáliou a všetci tí, ktorí ťa majú radi.
Česť tvojej pamiatke!

Ladislav Volko