Ján Cíger
* 19.6. 1960 Martin
člen: SC PEN
Ing. Ján Cíger, narodený 19.6.1960 v Martine podáva svedectvo o svojom živote a skutkoch.:
„Do školy na povinnú školskú dochádzku som chodil do Základnej deväťročnej školy v Priekope /dnes súčasť Martina/.
Túžba po športovej kariére mi na niekoľko rokov obliekla vojenskú uniformu. Po absolvovaní Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici v roku 1979 som nastúpil na Vysokú vojenskú školu , odbor ženijnotechnický vo Vyškove na Morave, po ktorej absolvovaní v roku 1983 som začal slúžiť ako vojak z povolania. Problémy s vtedajším režimom skrátili dobu aktívnej služby na jeden a pol roka. Do civilu som musel odísť v marci 1985. Civilnú kariéru som začínal ako navážač balov v papierňach, neskôr som bol štyri roky zamestnaný ako strojný kováč. Krátko pred spoločenskými zmenami, do ktorých som aktívne vstúpil som nastúpil do odboru plynárenstva skvapalnených uhľovodíkových plynov, kde som okrem novej odbornosti, vrátane štátnych skúšok, nadobudol aj manažérske zručnosti počas funkčného postupu. Bol som odborný zástupca a garant firmy PROBUGAS a. s. najprv ako manažér závodu Plniarne v Martine, neskôr som založil nový útvar – Technický servis – ktorým mi bola zverená zodpovednosť o technickú základňu a odborníkov celej spoločnosti. Z tejto spoločnosti som odišiel začiatkom roku 2007, pričom som uvažoval, že prejdem do súkromného sektoru. Po piatich mesiacoch na pozícii uchádzača o zamestnanie som začal pôsobiť ako živnostník v oblasti reklamy. To už som ale na báze úspešného konkurzu do Slovenského rozhlasu pôsobil ako externý redaktor. V ďalšom období som zvládol konkurz do rakúskej plynárenskej spoločnosti Grizzlygas, kde som tri mesiace pôsobil ako obchodný manažér, ale medzitým som urobil úspešne ďalší konkurz do reklamno-modelingovej spoločnosti leProvocateur. Po trojmesačnej spolupráci som definitívne prešiel do sféry obchodu z knihami v Martine som otvoril Antikvariát a kníhkupectvo, vrátane internetového obchodu. V tejto oblasti pôsobím dodnes.
Popri pracovnej sfére sa celé roky venujem pôsobeniu v kultúre, literatúre, novinárčine. Niekoľko rokov som spieval v Martinskom spevokole, bol som úspešným tvorcom aj lúštiteľom krížoviek na súťažiach, rovnako som absolvoval viaceré vedomostné televízne súťaže. Po roku 2000 som sa začal vážnejšie venovať aj literárnej tvorbe, aktívne som pôsobil v literárnom klube pri Turčianskej knižnici. Výsledky prišli skoro a začal som dostávať rôzne ocenenia na literárnych súťažiach, tie mi získavali dobré meno a samozrejme množstvo kontaktov. Som spoluzakladateľom neskoršie vzniknutého literárneho klubu Mädokýš, a tiež jeho literárnej revue, ktorý má v literárnych kruhoch dnes už veľmi dobré meno. Postupom času sme rozbehli spoluprácu a stretávanie aj s inými literárnymi klubmi, čo sa prejavilo na raste počtu podujatí, stretnutí, vystúpení. Táto prirodzená gravitácia literárnych klubov k nášmu martinskému, priniesla aj postupnú inštitucionalizáciu a vytvorenie Združenia literárnych klubov Slovenska občianske združenie, pričom na valnom zhromaždení v októbri 2009 som bol zvolený za predsedu združenia. V roku 2005 mi formou bibliofílie vydali priatelia knižku mojej poézie a próz s názvom Tak píše Jano, ale hneď v roku 2006 som absolvoval úspešný knižný debut poviedkovou knihou Výbuch. Literárnej tvorbe pre dospelých aj pre deti sa venujem dodnes. Popri literatúre sa venujem aj novinárčine a v regionálnych novinách mám samostatnú rubriku. Som zakladateľom literárno – výtvarnej súťaže Janko Hraško ešte žije…, ktorej 5.ročník sme práve v týchto dňoch vyhlásili /v štyroch ročníkoch účasť vyše 2000 ľudí/, spoluzakladateľom Múzea Janka Hraška, spoluzakladateľom katedry hraškológie, ktorú ako samozvaný profesor hraškológie aj vediem. Do tohto kontextu zapadá aj vyhlásenie Rozprávkovej republiky a ustanovenie jej sídla v metropole Údolia štebotavého Turca v Martine v roku 2008. Mám empatickú priateľskú, družnú povahu, vodcovský typ, myslím, že viem strhnúť ľudí do spoločných projektov. Som niekoľko rokov rozvedený a som otcom dvoch už dospelých synov. Ponuku stať sa členom SC PEN – klubu s potešením a záujmom prijímam, súhlasím s článkami Charty a samozrejme so všetkými ďalšími výstupmi, charakterizujúcimi jeho činnosť. Motivuje ma k tomu aj zloženie SC PEN klubu, v ktorom množstvo zaujímavých ľudí, mojich známych a priateľov.“