Ján Mičko

(1978, Košice)

Prozaik, básnik, dramatik a esejista. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, umeleckej agentúry Lity a redakčnej rady časopisu pre kresťanskú kultúru Verbum.

Po absolvovaných 7. semestroch práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach vyštudoval Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov (náboženská výchova – etická výchova) na Univerzite Komenského – Teologický inštitút v Badíne (Mgr.), filozofiu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (Mgr.), katolícku teológiu  a sociálnu filozofiu na Teologickej fakulte v Košiciach (PhDr.,ThLic., PhD.). V roku 2009 absolvoval štúdium pod vedením rabína Benjamina Manna v jeruzalemskej ješive (Diaspora Yeshiva Torah Yisrael), kde sa oboznámil s koncepciou Tóry, Talmudu a základmi židovskej mystiky.

Pracoval ako učiteľ náboženstva na základných školách (Trnava SUT, Zavar), kuchynský pomocník v reštaurácii PREZZO MARINA (Brighton), pomocník knihovníka v Kustódii bratov františkánov vo Svätej zemi (Jeruzalem) a vedúci kuriérov Slovenskej pošty  pre Prešovský kraj (Prešov, Košice).

V súčasnosti pôsobí na pozícii odborného asistenta Katedry spoločenských vied Technickej univerzity v Košiciach, kde vyučuje Filozofiu, Vybrané problémy súčasnej filozofie, Etiku a Tímovú prácu.

Vydal dve poviedkové knihy: Ako ustrážiť prítomnosť (2011), Laterna magica (2013) a román Asébia: umenie pamäte (2020).

Aktívne prispieva do literárnych a kultúrnych periodík (Fraktál, Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, .týždeň,  Verbum, Vertigo) a spolupracuje s rozhlasom pri tvorbe rozhlasových hier, esejí, cestopisov (Devín, Regina, Lumen).