Popovič Ivan

Ivan Popovič

 *1944

člen SC PEN

karikaturista, ilustrátor, prozaik, maliar, autor množstva plagátov, zrealizoval niekoľko diel i v architektútre (keramika, kameň, kov). Od r. 1965 (kedy sa na Slovensku založilo Štúdio kresleného filmu, bol pri tom 🙂 je spoluautorom animovaných filmov, ale i filmov dokumentárnych a hraných ako scenárista, výtvarník, animátor, kameraman a režisér. Len so synom Dávidom Popovičom zrealizovali okolo 70 animovaných a dokumentárnych filmov, i hudobných klipov. Ich najväčší projekt v dejinách slovenského animovaného filmu je 52-dielny seriál o vynálezoch „Mať tak o koliesko viac!“, ktorý spolu nakrútili podľa knižky Ivana Popoviča. IP napísal aj niekoľko iných kníh. „Ezra“ (1971) vo vtedajšom vydavateľtsve Smena ešte vyšiel, ale „Žena cez palubu“ v roku 1972 už bola zošrotovaná. V novej dobe knižku „Utešiteľ žien“ z knižného trhu vykúpila firma, ktorá sa stará o štátnu bezpečnosť. Knižku „Bordel Sweet“ dokončenú v roku 2012 radšej už nikto nechcel vydať. IP dlhodobo spolupracuje s rozhlasom (rozprávky, publicistické relácie atď.), aj s televíziou. Svoje výtvarné diela vystavoval v Chrudimi (1960 – prvá výstava ako 16-ročný), v Prahe, Berlíne, Havane, Manile, Moskve, Krakove, Varšave, Gabrove, UlanBatare… Za svoje dielo obdržal množstvo ocenení na medzinárodných filmových festivaloch v niekdajšom Západnom Berlíne (NSR), v niekdajšom Gottwaldove (Zlín), v Kroměříži, v Teheráne, v Piešťanoch, Paname, na niekdajšej Cene Dunaja (Prix Danube Bratislava) a na medzinárodných festivaloch kresleného humoru (Písek, Aachen, Prešov…). IP obdržal aj niekoľko cien za svoje celoživotné dielo. Za ilustráciu pre deti (Cena Ľudovíta Fullu, 2011), za animovaný film (Cena Albína Brunovského, 2014), za kreslený humor (Cena Zlatý gunár Kremnické gagy, 2014), atď. V roku 1994 Cenu AOSS za knižku Utešiteľ žien, tú, čo potom tak rýchlo zmizla z knižného trhu. IP bol i pri zakladaní dvoch bratislavských výtvarných galérií – Galérii mladých v r. 1965 a Galérii Siemens na bratislavských Kramároch v r. 1998… Už je po nich. Ale ako hovoril môj otec: „Nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne!“