Trnavská poetika 2016

Trnavská poetika, cyklus troch tohtoročných stretnutí s literatúrou v starobylej Trnave, sa začala v letný podvečer (12. júla) v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho. Po vydarenom štarte sa 21. septembra pripomenula v štúdiu Divadla Jána Palárika a 25. októbra v knižnici Trnavskej univerzity. Okrem Štefana Kuzmu a Paľa Tomašoviča, ktorí nielenže rozprávali o svojej tvorbe a čítali zo svojich diel, ale aj všetky tri akcie moderovali, sa na nich zúčastnili aj spisovatelia Miroslav Danaj, Zlata Matláková, Jozef Heriban, Vladimíra Komorovská, Milan Richter a Erik Ondrejička. A hudbou k dobrej atmosfére prispeli Pavel Opatovský s Lacim Pagáčom, Jana Andevská a Miloš Železňák.

trnavska-poetika-1Organizátorom cyklu Trnavská poetika bolo Slovenské centrum PEN s podporou Fondu na podporu umenia. K tomuto projektu sa prihlásili aj Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Divadlo Jána Palárika v Trnave, Klub priateľov Trnavy, Mesto Trnava a Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity. Táto myšlienka oslovila mnohých, čo sa prejavilo aj na návštevnosti jednotlivých akcií a ich publicite.

Cyklus Trnavská poetika bol venovaný nielen súčasnej slovenskej poézii a próze ale aj pripomenutiu si dvoch významných slovenských básnikov, ktorí si s Trnavou tykali, premieňali ju na verše. Jedným z nich bol Miroslav Válek (tento rok uplynulo 25 rokov od jeho smrti) a druhým Ján Stacho s jeho nedožitými osemdesiatinami. Obaja sa v Trnave narodili, prežili tu svetovú vojnu, obaja sa (každý po svojom) vyrovnávali s obdobím, ktoré v mierových časoch poznačilo ich životy. U Válka natoľko, že je to poznať na jeho poézii, na veršoch pred Moskvou a po nej, bez politiky a s ňou. Možno aj preto na fotkách s vládnucimi komunistami Válek vyzeral smutný aj vtedy, keď sa usmieval. Smutný ako Stacho, keď ho zdravotný stav uväznil v bratislavskom byte, keď sa mu svet zrútil a svetlá pohasli. Obaja však zostali básnikmi, na ktorých sa v Trnave nezabúda.

A práve pri spomienke na Válka a Stacha (na minulý režim) moderátori Trnavskej poetiky nezabudli pripomínať význam Slovenského centra PEN a najmä P.E.N. International, svetovej komunity autorov, organizácie na obranu slobody slova a ľudských práv, na podporu utláčaných spisovateľov kdekoľvek na svete, čo na druhom stretnutí podčiarkol aj Jozef Heriban, prezident SC PEN.

trnavska-poetika-7 Literáti na jednotlivých podujatiach predstavovali svoje diela, zneli tu verše, ukážky z prózy, hovorili o potrebe čítať, publikovať, o živote, tvorbe, úspechoch i sklamaniach, o farbách sveta… A o svojom vzťahu k vežatej Trnave, o vánku nad rovinou, ale aj o láske a statočnosti, o stále živých posolstvách, ale o Kafkovom zámku, ku ktorému ani dnes nevedie cesta… Rozprávalo sa o prepínaní medzi odbornými textami a umeleckou tvorbou, o často odlišných zamestnaniach tvorcov, vrstvách, cez ktoré si poézia či próza hľadá svoju cestu. Ale aj o kongresoch spisovateľov na ktorých sa besedujúci autori zúčastnili alebo zúčastnia; Svetovom kongrese básnikov v Prahe, Kongrese spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, Svetovom kongrese P.E.N. International v Španielsku. A Milan Richter aj o zákulisí Nobelovej ceny za literatúru a tohtoročnom ocenení pre Boba Dylana…

A pri pohári vína s účastníkmi stretnutí a čitateľmi najmä o tom, že Trnavská poetika by aj v budúcom roku mala nabádať k premýšľaniu, aby čo najviac ľudí vnímalo svet a svoje mesto ako čosi, na čom im záleží…

trnavska-poetika-8Štefan Kuzma